Dôvodov, prečo sa nemecké marky do Bundesbank nevrátili, môže byť niekoľko. Časť bankoviek a mincí držia zberatelia. Časť môže zostávať v štátoch, ktoré kedysi držali marky ako rezervnú menu. Mnoho z nich je roztrúsených po celom svete, kam ich rozniesli nielen turisti. Marka bola obľúbenou tvrdou menou aj za hranicami Nemecka, v deväťdesiatych rokoch napríklad na Balkáne.
Nejde o technologickú zaostalosť
Láska k bankovkám a minciam nie je v Nemecku otázkou minulosti. Nemci dodnes v neobvyklej miere preferujú používanie hotovosti. Podľa dva roky starej štúdie nemeckej centrálnej banky sa v hotovosti uskutočnilo 58 percent všetkých transakcií. Keďže väčšinou ide o menšie nákupy, podiel hotovosti na celkovom obrate je 30 percent.
V porovnaní s inými štátmi ide o veľmi vysoké číslo. Foreign Policy na porovnanie uvádza, že v Spojenom kráľovstve je podiel hotovostných transakcií šesť percent a v Holandsku 11 percent. A nejde len o Európu. V Číne je v hotovosti uhradených osem percent nákupov, v Indii podiel hotovosti poklesol z 91 percent v roku 2019 na 27 percent v roku 2022.
V Nemecku podiel hotovostných platieb klesá tiež, ale nie tak výrazne. Podľa štúdie Bundesbank z roku 2021 hradili Nemci osem z desiatich nákupov do päť eur v hotovosti, o štyri roky skôr inú metódu takmer nevyužívali. Pri transakciách od päť do 20 eur má hotovosť dvojtretinový podiel, pri platbách od 20 do 50 eur polovičný. Štvrtinový podiel si obeživo udržuje dokonca aj pri platbách medzi 100 a 500 eur.
Nejde pritom o nejakú technologickú zaostalosť. Prakticky všetci nemeckí obyvatelia oslovení v prieskume banky vlastnili debetnú kartu a viac než polovica z nich aj kreditnú. Ako benefit hotovostnej platby Nemci najčastejšie uvádzali anonymitu a ochranu súkromia (55 percent respondentov) a lepší prehľad o výdavkoch (48 percent). Pätina respondentov uviedla, že hotovosť je prijímaná častejšie.
Slováci to vidia inak
Na Slovensku sa minulý rok prijala novela ústavy, ktorá zaručuje možnosť platiť v hotovosti. Mohlo by sa zdať, že Slováci a Nemci sú si svojím vzťahom k peniazom blízko. Prieskumy však ukazujú niečo iné.
Podľa prieskumu Európskej centrálnej banky z roku 2022 je pre Nemcov možnosť platiť v hotovosti skutočne dôležitá, zatiaľ čo Slováci ju takto nevnímajú. Z nemeckých respondentov ju za dôležitú označilo 69 percent, z toho 39 percent za veľmi dôležitú. Nemci tak patria k najväčším zástancom hotovosti v eurozóne, spolu s Rakúšanmi, u ktorých možnosť hotovostnej platby považuje za veľmi dôležitú až 43 percent opýtaných.
Slovensko sa v tomto ohľade umiestnilo medzi štátmi eurozóny na opačnom konci. Spomedzi slovenských respondentov považovalo možnosť platiť v hotovosti za dôležitú len 46 percent, za veľmi dôležitú ju považovalo 17 percent. Slováci však nie sú úplnou výnimkou, podobný vzťah k hotovosti majú aj Holanďania či Estónci.
Vzťah k obeživu sa prejavuje v tom, koľko nosia ľudia bežne v peňaženkách. Slováci v nich majú podľa prieskumu priemerne 77 eur, čo je menej než európsky priemer 83 eur. Nemci sú v tomto ohľade so sto eurami nadpriemerní, hoci nijako nevyčnievajú. Najviac nosia v peňaženke Rakúšania (121 eur), najmenej Holanďania (46 eur), čo korešponduje so vzťahom jednotlivých národov k hotovostným platbám.
Prieskum sa zameral aj na dodatočnú hotovosť, ktorú respondenti nenosia so sebou v peňaženke. V rámci eurozóny majú Slováci hotovostnú rezervu najčastejšie, priznalo ju až 68 percent opýtaných. Z nemeckých respondentov ju malo len 36 percent, čo je o jeden percentuálny bod menej než priemer eurozóny. Zatiaľ čo Nemci držia bankovky a mince skôr preto, aby nimi mohli platiť, Slováci v hotovosti častejšie držia svoje úspory.
Časť "nezvestných" nemeckých mariek môže byť dodnes poschovávaná v matracoch či zásuvkách. Keďže Nemecko nemá stanovený žiadny termín na ich výmenu za eurá, motivácia prehľadávať domáce skrýše nie je veľká. Nájdené poklady po babičke budú mať stále nielen sentimentálnu či zberateľskú hodnotu.
