Fico píše históriu. Treba však hovoriť aj o úskaliach, ktoré sa s tým spájajú

Začiatkom roku 2022, niekoľko týždňov pred ruskou inváziou na Ukrajinu, som diskutoval v relácii Do kríža s poslancom Jurajom Krúpom a s Robertom Ficom. Témou boli americké základne na Slovensku.

Bolo to v čase, keď sa už pri ukrajinských hraniciach zhromažďovali ruské vojská a v tej súvislosti už prebiehala globálna kríza. V diskusii nebolo možné vyhnúť sa súvisiacej téme rozširovania NATO na Ukrajinu, teda som diskutoval o oboch témach. Hneď vo svojom prvom vstupe som hovoril v tom zmysle, že ruská armáda na ukrajinských hraniciach je odozvou na snahu o rozšírenie NATO.

Krúpa sa zastával základní, Robert Fico a ja sme boli proti základniam. Fico mierne hral na rusofilskú strunu a povedal, že Rusko nepovažuje za hrozbu pre Slovensko. Ale otázku rozširovania NATO nespomínal.

V podstate ani vzdor voči americkým základniam pár rokov predtým nebola jeho téma. Tú tému otvorila v roku 2018 na začiatku Pellegriniho vlády SNS. Ficov hlas vtedy nebolo počuť. Jaroslav Daniška mu to v relácii pripomenul. Fico sa bránil, že už nebol premiérom, ale že ako predseda Smeru na koaličnej rade povedal, že so základňami nesúhlasí. 

Potom ma Fico minútu pred koncom relácie prekvapil. Keď sa ho moderátor Jaroslav Daniška spýtal, ako by sa správal po voľbách, ak by sa dostal k moci, Fico okrem iného z ničoho nič povedal, že ako predseda vlády by mal problém s rozšírením NATO na Ukrajinu.

Spozornel som. Fico sa posunul, povedal som si. Ale nejaký čas mi trvalo, než som pochopil, že Fico si túto tému nielen osvojí, ale ju na slovenskej politickej scéne i ovládne. Tak sa i stalo. A Fico sa ani nemusel namáhať. Takých slabých protihráčov má medzi aktívnymi politikmi.

Fico píše históriu

Prešli dva roky. V sobotu Robert Fico ako prvý premiér spomedzi všetkých krajín NATO povedal, že Slovensko bude vetovať vstup Ukrajiny do NATO.

Proti členstvu Ukrajiny v NATO sa v minulom roku vyslovoval aj Viktor Orbán. Ale ani on natvrdo neoznámil využitie práva veta.

Fico i Orbán argumentujú rovnako. Ukrajina v NATO znamená tretiu svetovú vojnu. Už len zámer členstva Ukrajiny v NATO voviedol Európu do terajšej vojny, lebo vojenský zásah Ruska ako reakcia na onen zámer sa dal a mal očakávať.

Fico a Orbán majú pravdu. Preto je ich odmietnutie ďalšieho rozšírenia NATO na východ správny. Obaja dokázali to, čo nedokázali nemecká kancelárka Angela Merkelová a francúzsky prezident Nicolas Sarkozy. Títo dvaja síce v zákulisí chvályhodne prijatie Ukrajiny do NATO brzdili, ale verejne svoje Nie vypovedať nedokázali.

Nuž darmo. Či sa nám to páči alebo nie, Fico píše históriu.

Úskalia

Môže to mať úskalia, ktorých by si Fico mal byť vedomý. Ficovo vnútorné rozpoloženie sa dá dnes charakterizovať bojovnosťou a osobnou zaujatosťou. Je takpovediac emotívne rozbehnutý.

Rozhodol sa, že ide do zápasu v zahraničnej politike. Budú na neho tlaky zvonku.

Jeho sobotňajšie vyhlásenia obsahovali aj tvrdú kritiku pomerov vnútri Ukrajiny, najmä korupciu a úplnú politickú závislosť od USA. Niežeby to nebola pravda, ale povedať to pár dní pred stretnutím s ukrajinským premiérom Šmyhalom nebolo príliš diplomatické. Mal však šťastie, stretnutie dopadlo dobre. To šťastie však nemusí mať vždy.

Pri jeho postoji k rozširovaniu NATO by sa mu zišla širšia podpora slovenskej verejnosti. Strana Smer sama osebe nestačí, nie je až taká silná.

Ale emotívne rozbehnutý Fico sa zbytočne rozhodol otvoriť si i zápas v domácej politike, zápas  o zrušenie Úradu špeciálnej prokuratúry. Pred voľbami popieral, že má taký zámer. Dnes má pravidelne na námestiach zhromaždenia tisícov svojich odporcov, ktorí veria, že Fico likviduje ÚŠP, aby kryl korupciu. Čo horšie, ich viera nie je neopodstatnená. Však?

Tie zhromaždenia tu nemusel mať.

K tomu pridajme jeho boj s médiami. Nehovorím, že neoprávnený. To sú zase tlaky zvnútra.

Ktosi múdry povedal, že politik nesmie svoju krajinu presiliť. To len tak na okraj.

Autorovi ostane jeden otravný problém

Autorovi týchto riadkov samozrejme zostáva jeden otravný problém. Donekonečna vysvetľovať niektorým kritikom, tiež emotívne rozbehnutým, že to nie ja som si osvojil v otázke vojny na Ukrajine Ficove názory, ale že to Fico za posledné dva roky hlása názory, ktoré verejne zastávam asi desať rokov.

Verte, je to otravné. No ale, taký je život.