Jozef Mikloško napísal jedenástu knihu a už plánuje ďalšie

Jedenástu knihu s názvom Päť ročných období písal Mikloško dva roky. Štyri ročné obdobia opísal ako etapy ľudského života, detstvo, mladosť, dospelosť a staroba. „Čo sa v tejto knihe nedostalo do štyroch období, bude v piatom,“ začína Mikloško svoju knihu. Je to presne tak. Čitateľ rozpozná piate obdobie ako celý život, keďže autor hovorí, že jeho piate obdobie trvá 84 rokov.

V druhej kapitole opisuje etapy svojho života. „Najradšej spomínam na detstvo na nitrianskej Kalvárii, so 40 kamarátmi, ktorí boli futbalisti, hokejisti, rybári, indiáni a všeličo iné. Obdobie po revolúcii v novembri 1989 je na druhom mieste. Naivne sme si mysleli, že ľudia budú zrazu bratia a radosť z pádu komunizmu tu zostane navždy,“ hovorí Mikloško.

Pri reminiscenciách na svoj život nemôže zabudnúť ani na ten v Taliansku. Taliansku sa venoval aj vo svojej predchádzajúcej knihe Sedem statočných na siedmich pahorkoch Ríma.

Prvých deväť Mikloškových kníh môžeme zaradiť skôr do literatúry faktu. S tým podľa jeho slov skončil. Ostatné dve knihy sú už fikciou, ktorá je doplnená o Mikloškove reálne zážitky. Dielo preto môžeme označiť aj ako autobiografické. Mikloškov zámer to však nebol.

„V knihe je veľa vymysleného, vysnívaného, hľadanie životných právd a skrytých súvislostí. Kniha nemala byť autobiografická, aj keď sa to celkom nepodarilo. Piate obdobie je pohľad na môj život z nadhľadu, ide skôr o úvahy ako udalosti. Nedalo sa vyhnúť ani histórii, cestám po svete a kresťanskej orientácii. Keď píšem o veciach, ktoré som zažil, nedokážem písať v tretej osobe,“ opisuje Päť ročných období bývalý politik.

Samostatnú kapitolu v nej Mikloško venuje ľuďom, ktorí ovplyvnili jeho život, ale už nie sú na tejto zemi. Do knihy sa ich zmestilo až osemdesiatjeden. „Tých, ktorých som stretol, bolo šesťdesiat, každému som venoval jeden odstavec. Potom som si uvedomil, že ma ovplyvnili aj mnohí, ktorých som nikdy nestretol a z nich som vybral dvadsaťjeden,“ vysvetlil svoj výber Mikloško.

Kniha obsahuje aj množstvo fotiek a obrázkov. Viaceré fotografie sú z archívu rodiny Mikloškových. „Už desiata kniha o Ríme mala veľa pekných farebných fotografií, aj táto ich má. Vyberal som ich intenzívne asi rok.“

Jozef Mikloško je stále aktívny, čo dokazuje aj na sociálnych sieťach, kde denne pridáva niekoľko príspevkov. V hlave sa pohráva s myšlienkou, či aj tieto svoje príspevky nevydá knižne. Núdzu o témy na písanie nemá. Momentálne má v hlave štyri témy, ktorým by sa chcel venovať.

Prvou je rozprávka pre deti. „Druhou témou je 760 dní vojenčiny, ktorú som absolvoval po vysokej škole, keď som mal 22 – 24 rokov, v prostredí 17 – 18 ročných chalanov a v čase veľkej polarizácie medzi Východom a Západom,“ spomína Mikloško.

Ďalšou témou sú slovenské ľudové piesne, ktoré Mikloško prepája s vlastným životom a ktorých máme na Slovensku veľmi veľa.

„Asi 12 rokov som prežil – často s rodinou – v zahraničí, ako diplomat, matematik a politik. Päť rokov v Taliansku, dva a pol roka v Prahe, dva roky v Mníchove. Dvadsaťtrikrát som ako matematik navštívil do roku 1989 ZSSR, osemkrát som bol v USA, bol som aj v Japonsku, v Číne, Indii a oboch Kóreách. Mám z toho veľa zápiskov a škoda by ich bolo zahodiť,“ opisuje svoj štvrtý námet na ďalšiu knihu.

Mikloško si uvedomuje náročnosť vydania knihy, že je to vždy dlhší proces, ktorý nekončí napísaním knihy. Napriek tomu sa mu darí a kniha Päť ročných období nie je zďaleka jeho poslednou.