BRATISLAVA – Na nábrežnej cyklotrase sa neustále dejú všelijaké fajnové šmakocinky, od reflexných náterov a oranžových tyčiek, cez cyklistu zrazeného autobusom, až po nové semafory na Šafárikovom námestí. Hovorí sa o plánovanom rozšírení ochranného cyklopruhu a účet za tento výdobytok reálneho progresivizmu utešene bobtná.
Nábrežie v súčasnosti vyzerá ako zmaľovaná fuchtľa skrížená s drag queen. Toľko vizuálneho smogu, koľko sa podarilo mestu natrepať na tak krátky dopravný úsek, sa len tak nevidí. Keby tam aspoň tí cyklisti zavítali vo väčšom počte ako jeden kus za 5 minút, ale v tvorivom kolektíve našťastie zatiaľ nikomu nenapadlo presadiť prekrytie a vyhrievanie úseku, prípadne z nej v zimnom čase urobiť ihrisko pre deti po vzore Vazovovej či Mudroňovej.
Na plastové stĺpiky sa vodiči hnevať nemôžu, upozorňujú ich na nebezpečné obrubníky predstavujúce smrteľné nebezpečenstvo pre olejové vane, výfukové systémy a nízkoprofilové disky, či šikanu vo forme ostrovčekov nútiacu vodičov zamýšľať sa nad starou múdrosťou, že iniciatívny blbec je horší ako triedny nepriateľ.
Stĺpiky, dodatočne umiestnené po troch mesiacoch prevádzky (áno, presne tak dlho trvalo magistrátu, kým si uvedomil hlúposť umiestnenia neoznačených betónových obrubníkov na komunikáciu), stáli daňového poplatníka 2 448 eur, z čoho 1 008 eur predstavovala suma za nákup stĺpikov a osadenie tohto stĺporadia stálo 1 440 eur.
Na súčasne realizovaný reflexný náter megaobrubníkov vynaložilo mesto 1 780 eur. Premeranie zle zmeranej šírky pruhu zaňho urobili dopravní policajti. Zadarmo. Medzitým ešte napriek všetkým siahodlhým uisteniam, ako sa to všetko robí len z dôvodu bezpečnosti cyklistov, tam jedného z nich drsne zrazil k zemi autobus mestskej hromadnej dopravy, čo vyvolalo diskusie o rozširovaní cesty na úkor chodníka. V prípade odsúhlasenia to znamená ďalší projekt za peniaze nás všetkých, plus realizáciu, s pochybným výsledkom.
Mesto najnovšie vsadilo na teóriu, že dopravnú katastrofu na nábreží vyrieši viac semaforov, takže si osadili nové kusy na základe objednávky vo výške viac ako 11-tisíc eur pred Právnickú fakultu Univerzity Komenského. Výsledok tohto pokusu sa dozvieme už čoskoro.
Po piatich mesiacoch od otvorenia cyklotrasy na nábreží vieme, že na úseku sa výrazne spomalila premávka, že magistrát ignoruje dopravnú políciu a dopravných analytikov, že primátor komunikuje to isté dookola, že účet utešene narastá, že viac ako políciu a odborníkov, viceprimátorka zodpovedná za dopravu počúva klimaaktivistky zo Znepokojených matiek a výrastkov z Cyklokoalície. A že výsledný synergický efekt vykazuje známky čiastočného dopravného kolapsu.
Nepomáha tomu ani zverejňovanie videí viceprimátorky Kratochvílovej a najnovšie aj magistrátu, ako sa správať na nábrežnej cyklotrase. Zhodou okolností vydal denník SME propagandistický článok s nadpisom „Cyklisti porušujú dopravné predpisy často vedome, pre bezpečnosť“.
Áno, niekedy sa tak deje, cyklista radšej vyjde na chodník, aby nemusel ísť po rozbitej krajnici, alebo v hustej premávke. Prečo však potom magistrát pokutuje cyklistov, ktorí sa chcú vyhnúť podľa expertov nebezpečnej cyklotrase jazdou po promenáde, článok nespomína.
Pripomeňme slová analytika Drahovského pre Bratislavský Štandard: „Osobne jazdievam týmto úsekom aj na bicykli a danú cyklotrasu nepovažujem za bezpečnú, ale za značne rizikovú. Chvíľu je vyhradená len pre cyklistov, chvíľu aj pre autobus a chvíľu aj pre všetky ostatné vozidlá,“ konštatuje.
A na záver sa (nie prvý raz) ozvali aj spoločnosti zaoberajúce sa turizmom. Po prvých dvoch lastovičkách, ktoré sa sťažovali ešte na bájnej komisii dopravy, kde sa viceprimátorka Kratochvílová vyjadrila, že jednodňoví turisti mestu nič neprinášajú, sa k sťažnosti pridali ďalšie organizácie a spoločnosti. Organizácia dopravy podľa nich reálne zhoršila prístup turistickým autobusom a negatívne ovplyvňuje turizmus v meste.
Nechceme Matúšovi Vallovi do jeho srdcového projektu veľmi rozprávať, tú štafetu už dávnejšie prebrali dopravní policajti a dopravní analytici a tému z rôznych uhlov reflektujú aj ďalšie médiá. Ale predsa len, niekedy je dobré sa obzrieť za seba a úprimne si povedať – toto som naozaj chcel? Nebolo by bývalo lepšie všetku tú energiu venovať do niečoho zmysluplnejšieho?
Napríklad dostavať načas petržalskú električku a nevymýšľať si z palca vycucané termíny o jej dokončení, personálne okresať prezamestnaný magistrát a mestské podniky, nezadlžovať mesto, nepožičiavať si na drahé nezmysly za nevýhodné úroky, komunikovať rôzne nápady v predstihu s verejnosťou a najmä odborníkmi a nevyťahovať ich ako iluzionista králika z klobúka?
Lenže primátor je momentálne schopný len ignorácie faktov a namiesto riešenia zásadných problémov mesta ich radšej prekrýva pozývaním ľudí na novoročnú mulčovačku (rozumej vlastnú PR akciu pre svojich voličov, ktorých jeho plytvanie asi nezaujíma). Hlavne, že dostanú kávičku od pána Králička za 840 eur. Že aj po mulčovačke lietajú neodvezené stromčeky vzhľadom na nezabezpečené stojiská pri väčšom vetre po parkoviskách, je už len čerešnička na mulčtorte.