Aké sú ekonomické náklady populizmu

Kvantitatívnu odpoveď na túto otázku hľadala trojica nemeckých ekonómov Funke, Schularick a Trebesch z Kiel Institute. V decembri 2023 výsledok ich bádania vyšiel v prestížnom American Economic Review.

Autori najskôr museli odpovedať na otázku, kto je populista. Základnou charakteristikou populistu v ich práci je, že „delí spoločnosť na dve umelé skupiny – "ľud" a "elity" – a potom tvrdí, že je "jediným zástupcom skutočného ľudu“.

Identifikáciu konkrétnych populistov v období 1900 až 2020 neurobili pocitovo, ale strojovo analyzovali 770 kníh a článkov na tému populizmus a slovným rozborom identifikovali 51 populistov spomedzi 1 482 posudzovaných lídrov v 60 rozvinutých a rýchlo rastúcich krajinách. Tí vládli v 72 vyselektovaných „populistických obdobiach“. Vrcholným obdobím bol rok 2018, keď identifikovali 16 populistických vlád.

Ocitli sa medzi nimi aj pre nás neznáme mená, ako Hipólito Yrigoyen (Argentína) či Joko Widodo (Indonézia), ale aj starí známi od Berslusconiho, Netanyahua až po Orbána a Trumpa. Áno, majú tam aj Mečiara a Fica.

Ekonomický vývoj v jednotlivých krajinách autori následne porovnali s ekonomickým vývojom namodelovanej „dvojičky“ bez populistického obdobia. Záver – populistické obdobia majú v strednom a dlhom období vážne ekonomické dôsledky. Počas 15 rokov je HDP a spotreba na obyvateľa nižšia o 10 percent v porovnaní s dvojičkou, pričom spomalenie začína 2 až 3 roky po nástupe populistu.

S opačným znamienkom sa vyvíja dlh, ktorý je po 15 rokoch zhruba o 10 percent vyšší ako pri dvojičke. Pritom redistribúcia bohatstva meraná Giniho koeficientom, ani pomer kapitálu a miezd na HDP sa v populistických obdobiach oproti dvojičke nemenil. Heslo „viac peňazí obyčajným ľuďom na úkor elít“, neplatí.

Viditeľný bol aj pokles obchodu. Jediný makroukazovateľ, kde bol len mierny nárast oproti dvojičke, bola inflácia.

Drvivá väčšina populistov je zástancom protekcionizmu, vysokých vládnych výdavkov, dotácií a výhod pre favorizované subjekty, narúšajú vládu práva a vytvárajú zvýšenú neistotu v ekonomike. To všetko narúša fungovanie hospodárstva. Kvantitatívne výsledky takéhoto vládnutia by nás preto nemali prekvapiť.