Jozef Onačilla

Súčasný Trestný zákon, ktorý skokovo a drasticky zvýšil trestné sadzby, je s drobnými obmenami účinný od roku 2006. Drakonické tresty priniesla rekodifikácia z dielne Daniela Lipšica, ktorý bol v tom období ministrom spravodlivosti. Motívom malo byť masívne uplatňovanie nového inštitútu dohody o vine a treste, ktorý by odbremenil súdnu vyťaženosť.

Predchodca súčasného Trestného zákona, ktorý platil od roku 1961 do roku 2005, nastavoval trestanie diametrálne odlišne, ako je to dnes. V zásade sa tresty delili na trest odňatia slobody a výnimočný trest. Starší trestný zákon nastavoval na dnešnú dobu pomerne nepredstaviteľne všeobecný maximálny trest odňatia slobody v trvaní najviac 15 rokov.

Druhou kategóriou boli výnimočné tresty v rozmedzí od 15 rokov nepodmienečne až na doživotie, pričom doživotie mohla dostať iba osoba, ktorá bola odsúdená za tie najzávažnejšie trestné činy tretíkrát. Súčasná právna úprava pozná viac ako tri desiatky trestných činov, pri ktorých je možné páchateľovi uložiť doživotný trest, vrátane držania marihuany či zneužívania medzinárodne uznávaných označení a štátnych znakov.

Návrh zákona s dramatickým nárastom trestania obyvateľstva predložil v spomínanom období do parlamentu Daniel Lipšic ako minister spravodlivosti, ale ten musel prejsť rozsiahlymi pozmeňujúcimi návrhmi. Svoj prvý návrh musel stiahnuť, pretože sa nestotožnil s návrhmi národnej rady, ktorej sa nepáčila prísnosť Trestného zákona, a až jeho druhý návrh poslanci parlamentu schválili. Ten mal upravovať systematiku Trestného zákona tak, aby zodpovedala prísnosťou trestov poradiu hodnôt a záujmov moderného demokratického právneho štátu. Rovnako mal nahradiť materiálne chápanie trestného činu tým formálnym a zaviesť novú kategorizáciu protispoločenských činov.