Prekvapujúce slová svokry o nebohej neveste: Zuzana jej zavraždila syna, ale ona aj tak za ňou smúti

MICHALOVCE – V metropole Zemplína sa v ostatných hodinách nehovorí o inom, než o samovražde Zuzany († 48), ktorá sa definitívnym spôsobom rozhodla vyhnúť sa dvadsaťročnému pobytu za mrežami, kam ju poslali za vraždu manžela Petra († 45) najprv košický prvostupňový súd, a neskôr aj odvolací. Zúfalý čin nevesty dojal k slzám dokonca aj jej svokru.

Zuzana a Peter - samovražda a vražda. Odchod manželov Zuzany a Petra z tohto sveta bol veľmi dramatický. Fotokoláž: Archív J. K./googlemaps/Archív J. K

Pani Jana porozprávala s plačom pre Košický Štandard o svojich pocitoch, ktoré ňou lomcujú odvtedy, keď sa dozvedela o samovražde Zuzany. „Mám v srdci preveľkú bolesť. Viem, niektorí možno budú prekvapení tým, čo hovorím, veď mi zabila jediného syna, mojej dcére zobrala brata a vnukovi otca. Ale cítim to tak. Nedokážem slovami vyjadriť, ako mi je. Je to tragédia pre celú jej aj našu rodinu. Najhroznejšie na tom je, že vnúčik prišiel počas piatich rokov veľmi tragickým spôsobom o obidvoch rodičov,“ povzdychla si zronená žena. Podľa vlastných slov po smrti syna neverila, že by si nevesta dokázala ublížiť. „Možno ju zlomil pobyt za mrežami. Keď si uvedomila, že dvadsať rokov je predsa len dlhá doba, i to, že vyjde odtiaľ už ako stará žena, rozhodla sa konať.“

„Nech je to už akokoľvek, ale hoci Matej nemal od tej tragickej udalosti s ňou žiadny kontakt, predsa len to bola jeho matka. Za to, čo spravila, jej už príslušné orgány vymerali trest, teraz však predstúpi ešte pred niekoho iného, nech on ju súdi za jej pozemské skutky,“ prízvukuje s tým, že hoci Zuzana vraždou Petra jej rodine veľmi ublížila, nechce ju obviňovať, keďže aj tak by to bolo zbytočné. „Prijala som ju pred rokmi, keď syn prišiel s tým, že sa chce ženiť, ako vlastnú dcéru. A to aj napriek tomu, že so synovým výberom som nebola stotožnená. Zmierila som sa s tým. Hoci sa mi Peter neraz sťažoval, ako mu jeho žena ubližuje, ponižuje ho a uráža, vždy som verila, že sa to zmení a budú žiť v harmonickom manželstve,“ spomenie Jana ťažké etapy spolužitia dvojice.

Poznamená, že si opravili dom svokrovcov s tým, že oni budú bývať hore a rodičia Zuzany na prízemí. „Aj preto sa syn rozhodol ísť do Anglicka za prácou, aby zarobil peniaze na rekonštrukciu. Napokon si ovocie svojich rúk ani neužil, keďže kvôli neustálym hádkam a rozbrojom sa napokon odsťahoval. Ja som napriek tomu bola vždy pripravená pomôcť. Po tej hroznej tragédii som sa bez zaváhania ujala vnuka. Vždy sme si rozumeli. Vedel, že som mu oporou a môže za mnou prísť kedykoľvek,“ rozpráva veľmi emotívne.

Spomenie, že Matej po zverení súdom (po smrti otca, pozn. red.) prišiel k nej nastálo ako desaťročný. Teraz už má pätnásť rokov a v septembri začne študovať v obchodnej akadémii. Babka sa však nesťažuje, je rada, že ho má, keďže je to veľmi dobrý, múdry a zbožný chlapec. „Jeho matka mala úplne inú povahu ako on. Bola veľmi chladná a majetnícka. Zobrali sa s Petrom naozaj už v zrelom veku, on mal 33 a ona 32, nikdy mi však nepovedala mama, len pani Kosárová. To, čo urobila, nebolo správne. Je to neospravedlniteľné, ale aj nezvratné,“ zamyslí sa.

Jana sa na pohreb Zuzany nechystá, ale vnukovi v tom brániť nebude. „Akurát ho zverím do rúk niektorej známej alebo kamarátke, aby mal pri sebe dospelú osobu, keby náhodou niečo potreboval. Na poslednej rozlúčke s otcom nebol, lekári nám to vtedy neodporučili. Keď povie, že nechce ísť, nútiť ho určite nebudem,“ povedala ťažko skúšaná Michalovčanka. Pýtame sa, ako zareagoval chlapec na informáciu o smrti matky. „Ešte to nevie. Do konca týždňa nepôjde do školy, dohodli sme sa na tom s triednou, aby mu to tam niekto nevykričal. Momentálne išiel za spolužiakom, ktorý je chorý, budú tam hrať nejaké hry. Popoludní sa tam chystám aj ja, chcem mu to nejako citlivo povedať. Mám strach z toho, ako bude reagovať. Naozaj neviem. Dúfam, že to zvládneme. Ozvali sa mi už ľudia, ktorí sú pripravení nám pomôcť, keby to bolo potrebné,“ povedala nám Jana vo štvrtok predpoludním.

Podvečer však už bolo všetko jasné. „Matej vie, že jeho mama už nežije, povedala som mu to. O tom, ako sa to stalo, som však nehovorila. Pozeral sa na mňa bez slova, ale neplakal. Dojatá som však bola ja. Chlapec v snahe utešiť ma prišiel ku mne a objal ma, potom mi povedal, že ma ľúbi. Opýtala som ho, či chce ísť na pohreb. Jeho odpoveď bola zamietavá. Ktovie, možno ešte zmení názor, hoci si myslím, že skôr nie ako áno. Nechám to na ňom,“ ukončila Jana smutné rozprávanie.


Elektrická energia patrí medzi tie energie, ktoré budú nielenže čoraz vzácnejšie, ale zrejme aj ich cena porastie. Na Slovensku sa elektrická energia vyrába najmä v jadrových elektrárňach, ale aj vo vodných či pomocou slnečných kolektorov.…
Prejsť na článok