Súčasné dianie v Texase pripomína demokratom južanskú vzburu, ktorá viedla k občianskej vojne

Ale na konci prišla reč na imigráciu a Penn tvrdil, že práve to je dnes pre amerických voličov najdôležitejší problém. To vraj nikdy nezažil. Hlavnou starosťou voličov v takých prieskumoch je spravidla stav ekonomiky. Párkrát v 80. a začiatkom 90. rokov minulého storočia to bola kriminalita, hovorí, ale nikdy nie imigrácia.

„Mal som vždy v prieskumoch zaujímavú otázku,“ hovorí Penn. „Koľko ľudí si myslíte, že prichádza cez hranicu každý mesiac? A ľudia väčšinou hovorili tak desať tisíc. Čím viac sa dozvedajú fakty – že to sú stovky tisícov mesačne, že –, tým skôr táto téma vybuchne, keď ju nebudete riešiť.“

To je veľmi zaujímavé zistenie, pretože je známa skutočnosť, že normálne ľudia veľkým číslam nerozumejú a majú tendenciu preceňovať veľkosť či dáta týkajúce sa rôznych menšín, o ktorých sa hovorí. Napríklad Američania sa v priemere domnievajú, že v USA žije 41 percent černochov a v skutočnosti je to 12 percent. Počet Aziatov odhadujú na 29 percent, v skutočnosti ich je šesť.

Percento imigrantov v USA odhadujú na 33 percent, v skutočnosti je ich 14 percent. Počet belochov odhadujú síce správnejšie, ale podhodnocujú ich na 59 percent, v skutočnosti je to 64 percent. Nemusí ísť len o etnické menšiny – ľudia napríklad odhadujú, že v New Yorku žije 30 percent Američanov, ale je to desaťkrát menej. Počet držiteľov zbraní odhadujú na 54 percent, v skutočnosti je to 32. A tak podobne.

Počet prichádzajúcich migrantov Američania podceňujú

Niekedy sa výnimočne trafia – napríklad v tom, aké percento ľudí má deti a koľko ich volilo v posledných voľbách –, ale cítime, že počet migrantov prekračujúcich hranicu patrí medzi tie čísla, ktoré ľudia budú zveličovať.

A oni hovoria asi tak desaťtisíc, a zatiaľ to bolo za minulý december 302-tisíc ľudí.

Je to rekord. Ale keby to tak malo pokračovať, prišlo by do krajiny tri a pol milióna ľudí za rok. Na porovnanie – počas európskej migračnej krízy v roku 2015 prišlo do Európy 1,3 milióna migrantov. Môžeme odhadovať, že Spojené štáty sú na imigráciu viac zvyknuté, na druhej strane rekordy padajú v posledných rokoch opakovane. Od roku 2021 takto dorazilo do USA možno až šesť miliónov migrantov (možno, pretože rôzni ľudia počítajú rôzne a presný počet nikto nepozná). Jedno sa dá povedať s istotou – je to veľa.

Je to tak veľa, že prezident Biden vo vyhlásení 26. januára prvýkrát použil slovo, ktorému sa on a predstavitelia jeho administratívy do tej chvíle vyhýbali alebo ho výslovne odmietali – na hranici je „kríza“. Medzitým sa však tie tri roky kríza utešene rozvíjala, a to praktická, ako aj politická.

Donald Trump síce sľúbil postaviť na hranici múr, ktorý nepostavil, ale v labyrinte právnych predpisov sa nakoniec dopracoval k niekoľkým krokom, ktoré počet ilegálnych prechodov znížili. Jedným bola politika známa ako „Zostaň v Mexiku“, teda že žiadatelia o azyl môžu na hraničnom priechode podať žiadosť, ale na jej vybavenie musia počkať za hranicou. Túto politiku Biden hneď po svojom nástupe zrušil.

Ďalší účinný nástroj bol takzvaný Title 42. Bolo to nariadenie, ktoré umožňovalo pohraničníkom vracať sumárne ľudí od hranice s odvolaním sa na pandemickú situáciu. Ten Biden nechal v platnosti, ale napokon ho vlani v máji tiež zrušil. Covidová pandémia, koniec koncov, už nejaký čas nezúrila a treba vziať do úvahy, že demokrati sa o imigračnej politike dohadujú nielen s republikánmi, ale aj medzi sebou.

Na čo počúvajú demokrati a republikáni

Demokrati ako celok boli v ostatných desaťročiach o niečo viac pre imigráciu ako republikáni, ale sú to demokrati, u ktorých sa v posledných rokoch takzvaným great awokening (veľkým prebudením) pretrhli všetky stavidlá. Tu môžeme vidieť, ako sa to nedávno New York Times komicky pokúsili zakryť v grafickom znázornení.

Istú výnimku predstavuje socialistický senátor Bernie Sanders, ale veľkú stopu v tomto smere nezanechal. Pre veľkú časť demokratov je teraz prilákanie čo najväčšieho počtu nebielych imigrantov morálny imperatív. Republikáni zase vždy načúvajú loby dožadujúcej sa prísunu pracovných síl – lacných pre manuálnu prácu a kvalifikovaných pre hi-tech sektor.

Lenže sa ukazuje, že ideológia aj empatia majú svoje medze. S náporom imigrantov na južnej hranici, ktorých veľkú časť federálni pohraničníci po krátkej byrokratickej komédii púšťajú do USA, sa musia stretávať pohraničné okresy pozdĺž mexickej hranice. Isteže sa postupne rozbiehajú po celých Spojených štátoch, ale len ich časť a pomaly.

Republikánski guvernéri, najmä texaský Greg Abbott, prišli s inovatívnou myšlienkou: začali najímať autobusy a rozvážať migrantov do severných, demokratmi ovládaných metropol – New Yorku, Chicaga a podobne. Isteže to malo svoj teatrálny aspekt, ale nápor, aký imigranti, najmä matky s deťmi, predstavujú protisociálne služby a život hraničných miest, je reálny.

Politici severských miest boli veľkými rétorickými fanúšikmi imigrantov. K dobrému tónu v najľavicovejších a najbohatších jurisdikciách patrilo vyhlásiť sa za „sanctuary city“, mesto-útočisko, ktoré nebude spolupracovať s federálnymi úradmi pri skúmaní imigračného statusu obyvateľov a ich prípadnej deportácii. A nikomu sa napriek prvotnej snahe nepodarilo dokázať, že by migrantov do autobusov niekto nútil.

Zvlášť efektným divadlom bol nápad floridského guvernéra Rona DeSantisa, ktorý v roku 2022 poslal niekoľko leteckých zásielok migrantov na Cape Cod v štáte Massachusetts. To je preslávené tradičné malebné letovisko, kde majú svoje vily dobré rodiny. Pohľad na chudobných hispánskych migrantov v uliciach ich vydesil natoľko, že povolali massachusettskú národnú gardu. Tá sa dostavila, ako neušlo oku sarkastických komentátorov, v počte prevyšujúcom počet migrantov. To je potom ťažké tvrdiť, že migranti nepredstavujú žiadne bremeno a sú všade vítaní – len práve nie priamo u vás.

Pašeráci ľudí aj fentanylu

Posledný rok už padla kosa na kameň a niektorí politici v dotknutých mestách otočili. Najmä tí newyorskí, starosta aj guvernérka, ale aj iní sa začali obracať na verejnosť aj na federálnu vládu, že je im ľúto, ale toto jednoducho nejde. Aj ľavicový politik je stále politik, ktorý potrebuje byť zvolený a vie si spočítať, že keď zatvoríte školu a prevediete žiakov na dištančnú výučbu kvôli tomu, aby ste v nej mohli ubytovať migrantov, ako sa to stalo v Brooklyne, zahrávate sa s ohňom.

Potom na hranici tiež operujú pašeráci – ľudí aj fentanylu. A správa, že americká hranica je otvorená, sa rozkríkla po svete natoľko, že sa medzi migrantmi vyskytujú nielen tí tradiční prichádzajúci z Latinskej Ameriky, ale aj z krajín takých vzdialených ako je Čína, Irán a ďalšie. Boli medzi nimi identifikovaní aj nebezpečné existencie. Zástancovia imigrácie budú tvrdiť, že takýchto živlov je zanedbateľné percento, ich oponenti ponúknu, že účelom pohraničnej politiky akejkoľvek suverénnej krajiny by malo byť, aby ich počet bol nula.

Texaský guvernér Greg Abbott začal v roku 2021 operáciu Lone Star, úsilie jeho vlastných bezpečnostných zložiek o zabezpečenie hranice. Tá postupom času logicky dospela ku konfliktom s federálnymi orgánmi. Právnym, pretože ochrana hraníc a imigrácia je podľa zákona federálna právomoc, takže prišli žaloby a protižaloby.

Ale aj s reálnymi konfliktmi. Vlani v októbri Texas umiestnil na úsekoch hranice po brehu rieky Rio Grande špirálové ostnaté drôty a federálni agenti ich začali odstraňovať. V januári spor vygradoval, keď v meste Eagle Pass texaská národná garda zabrala mestský park, ktorý k hranici prilieha, a zamedzila federálnym pohraničníkom vo vstupe doň. Nasledoval súdny spor, ktorý sa urýchlene dostal až na Najvyšší súd, lenže ten v januári rozhodol pomerom 5 : 4 pre federálnu vládu. Logicky, pretože stráženie hraníc je federálna právomoc (ďalší nový texaský zákon, ktorý umožňuje tamojším policajtom zatýkať narušiteľa hraníc a má začať platiť v marci, má namierené rovnakým smerom).

Lenže Abbott sa rozhodnutiu odmietol podvoliť a na jeho stranu sa postavilo 28 republikánskych guvernérov. Vo svojom vyhlásení z 25. januára je Abbott veľmi radikálny. Pripomína nielen konkrétne, materiálne problémy neriadenej migrácie. Obviňuje Bidenovu administratívu z neplnenia svojich ústavných povinností. A s odkazom na rôzne ustanovenia americkej ústavy vyvodil, že v takom prípade majú štáty právo a povinnosť konať samy. „Vyhlásil som stav invázie podľa článkov Ústavy 1 a 10, odseku 3 a aktivoval ústavné právo Texasu brániť a chrániť sa. Táto právomoc je najvyšším zákonom krajiny a nahrádza všetky federálne zákony iného vyznenia,“ stojí v jeho vyhlásení.

To by signalizovalo ochotu ísť do sporu najvyššej úrovne a najvyššieho rizika. Demokrati už majú jasno v tom, čo im to pripomína: južanskú vzburu, ktorá viedla k občianskej vojne. A jej ozveny v 50. a 60. rokoch minulého storočia, keď musela federálna vláda násilím potlačiť južanský odpor proti desegregácii. Výklad, že odporcovia imigrácie sú rasisti, dedičia otrokárov, je presne to, čo potrebuje.

Možno je to len bežná politika, hoci sa trochu vymkla z rúk. Alebo je to jedna z podôb, ktorými sa derie na povrch spor medzi dvoma faktickými ústavami, ktoré sa v Amerike podľa niektorých interpretov v posledných desaťročiach preťahujú o platnosť. A ktorý by naozaj mohol vyústiť do nejakej formy občianskej vojny.

Text pôvodne publikovali na webe Echo24. Vychádza so súhlasom redakcie.