Autori štúdie, talianski výskumníci Giorgio Gulino a Federico Masera, sa zamerali na krádeže v talianskych supermarketoch. Základné zistenie: odhalenie korupčných škandálov v miestnej politike zvyšuje pravdepodobnosť, že nakupujúci sa pokúsia nečestne sa obohatiť na úkor obchodu.
Krádeže v obchodoch sa sledujú ťažko. Výskum preto využil údaje zo supermarketov, kde si zákazníci sami skenujú tovar. Pre elimináciu krádeží potom náhodne vybrané nákupy prechádzajú ručnou kontrolou zo strany zamestnancov obchodu. Zistené nezrovnalosti môžu byť výsledkom chýb zo strany zákazníkov alebo pokusom o krádež, keď zákazník vedome položku nenaskenoval či úmyselne naskenoval lacnejšiu alternatívu.
Výskum pracuje s výsledkami z takmer 300-tisíc kontrol pochádzajúcich z 35 supermarketov v priebehu jedného roku. Tie sa nachádzali vo viacerých obciach v okresoch Modena a Ferrara na severe Talianska. Autori podotýkajú, že ide v rámci Talianska o relatívne bohaté regióny s nízkou mierou korupcie a kriminality.
Štúdia porovnáva výsledky kontrol v obciach, kde boli medializované korupčné aféry miestnych politikov, s ostatnými supermarketmi v regióne. Zatiaľ čo v dňoch pred zverejnením škandálu sú výsledky podobné, v prvých štyroch dňoch po medializácii možno pozorovať významné zvýšenie nesprávne naskenovaných nákupov v obciach s korupčným škandálom. Následne sa miera krádeží opäť znižuje. Iná štatistická metóda však ukazuje, že zmena pretrváva aspoň tri týždne.
Autori spočítali, že zverejnenie korupčného škandálu môže v nasledujúcich dňoch zvýšiť pravdepodobnosť krádeží minimálne o 16 percent. Korupcia tak má ďaleko širšie následky, ako by sa na prvý pohľad mohlo zdať.
Demoralizuje i prehra vo futbale
Práca Gulina a Maseru je zaujímavá tým, že izoluje efekt príkladu zo strany predstaviteľov verejnej moci od iných faktorov, ako je miera kontroly či spoločenské normy. Tie sa naprieč skúmanými supermarketmi nijako nemenili. Kľúčom k vysvetleniu zmien je preto subjektívne vnímanie morálnych noriem.
Snaha výskumníkov o to, aby zahrnuli všetky potenciálne dôležité faktory, priniesla aj ďalšie zaujímavé pozorovanie. Podobný efekt ako korupčný škandál má na správanie talianskych zákazníkov aj neúspech miestneho futbalového klubu. Zatiaľ čo víťazstvo lokálneho tímu správanie v obchodoch nemení, prehra miestnych viedla k vyššiemu počtu nesprávne naúčtovaných nákupov, a to večer po zápase a ráno nasledujúceho dňa. Autori štúdie to pripisujú emocionálnej reakcii.
Medzi efektom korupčného škandálu a prehraného zápasu sú však dva významné rozdiely. Prvým je to, že efekt korupčného škandálu pretrváva dlhšie než u futbalovej prehry. Druhým je fakt, že zatiaľ čo efekt prehraného zápasu pôsobí naprieč rôznymi skupinami zákazníkov, vplyv korupčného škandálu sa koncentruje v skupine daňových poplatníkov – tých, ktorí sa právom môžu cítiť korupčným správaním okradnutí.
Hoci drobné krádeže v supermarkete zrejme nie sú významným spoločenským problémom, závery štúdie nemožno bagatelizovať. Podstatným zistením totiž nie je to, že ľudia po zverejnení korupčnej aféry o čosi viac kradnú v obchode. Je ním záver, že nečestné správanie druhých, zvlášť tých pri moci, rozkladá morálku spoločnosti.
