Predražený nákup, skladovanie aj likvidácia vakcín proti covidu. NKÚ preveruje kroky ministerstva zdravotníctva

V piatok Úrad upozornil na neverejnú zmluvu Európskej komisie a spoločnosti Pfizer z roku 2020, ktorá sa podľa neho z predbežných informácií javí ako nevýhodná pre Slovensko.

"Napríklad v roku 2022 spoločnosť Pfizer dodala na Slovensko na základe výstupov zo spoločného nákupu členských krajín 5,8 milióna dávok vakcín. Naša krajina však v tom čase nepotrebovala podľa údajov z rezortu zdravotníctva žiadne nové vakcíny," poznamenal predseda NKÚ Ľubomír Andrassy.

Kontrolóri poukázali na to, že zmluva bola bez možnosti vypovedania a neverejná. "Základné informácie súvisiace s transparentným použitím verejných zdrojov, ako je jednotková cena či hodnota kontraktu, sú utajené," doplnil Andrassy.

Mimochodom, údajne k zmluve došlo po súkromnej komunikácii prostredníctvom SMS správ medzi predsedníčkou Európskej komisie Ursulou von der Leyenovou a generálnym riaditeľom spoločnosti Pfizer Albertom Bourlom. Keďže politička odmietla SMS zverejniť, americký denník New York Times podal žalobu. O jej výsledku má najbližšie mesiace rozhodnúť Európsky súdny dvor.

K predbežným kúpnym zmluvám sme mohli nepristúpiť

Podľa údajov Európskeho dvora audítorov, eurokomisia podpísala do novembra 2021 zmluvy na 4,6 miliardy dávok vakcín v hodnote 71 miliárd eur. Bez akejkoľvek účasti verejnosti.

Slovenskí kontrolóri sa plánujú pozrieť na to, ako ministerstvo zdravotníctva komunikovalo o tejto téme s Komisiou. Členské krajiny mali podľa Úradu možnosť nepristúpiť k predbežným kúpnym zmluvám, k s zmluvám a aj k ich dodatkom v určitej lehote.

Úrad preverí tiež nákup vakcín od iných spoločností. "V týchto dňoch sme oslovili partnerské kontrolné inštitúcie členských krajín EÚ, aby nám odpovedali na dotazník k nákupu vakcín v ich krajinách. Výstupy z tejto kontroly chcem potom zaslať Európskemu parlamentu, keďže on má kontrolnú kompetenciu voči eurokomisii," uzavrel šéf NKÚ.

Minulý rok sa znehodnotilo vyše 1,8 milióna dávok

Štandard preto skúmal, koľko vakcín nám počas pandémie exspirovalo a koľko sme ich zlikvidovali, koľko sme predali a aj darovali. Presné ceny liekoviek sú obchodným tajomstvom, takže všetky výpočty sú len približné.

Napríklad keď dvaja výrobcovia mRNA vakcín v lete 2021 zvýšili ceny pre EÚ, podľa denníka Financial Times stúpla cena Pfizeru z 15,5 na 19,50 eura za liekovku. Dávka Moderny mala zasa zdražieť z 19 na 21,6 eura. Cena Nuvaxovidu sa odhaduje na 17,5 eura. Či sú tieto sumy pravdivé, nevedno. 

Štandard už v minulosti zistil, že v roku 2022 skončilo nevyužitých 752 810 očkovacích látok. Dokopy nás tri typy ampuliek (Pfizer, Moderna, Novavax) mohli pripraviť o vyše štrnásť miliónov eur.  

Minulý rok bola situácia viac než dvojnásobne horšia. "Počas roka 2023 exspirovalo viac ako 1,8 milióna dávok vakcín proti ochoreniu COVID-19," priznáva teraz pre Štandard ministerstvo zdravotníctva straty. Nespresňuje, o aké typy ampuliek išlo. Na ilustráciu, ak by všetky boli od Pfizeru, ktorý je u nás najčastejšou očkovacou látkou, daňových poplatníkov by to mohlo stáť vyše 35 miliónov eur.

To nie je všetko. Koncom tohto apríla môže exspirovať približne 300-tisíc dávok Pfizeru. To by pri cene necelých dvadsať eur za kus bolo 5 850 000 eur.

Ani likvidácia nie je zadarmo

Výdavky nám vznikli aj v inom ohľade. Znehodnotené ampulky z dvoch rokov sme ešte museli vhodným spôsobom zničiť.

V roku 2021 zlikvidovala spoločnosť Unipharma – prvá slovenská lekárnická akciová spoločnosť so sídlom v Bojniciach – zo skladových zásob ministerstva zdravotníctva 36 340 dávok vakcíny Vaxzevria (AstraZeneca). Suma za to je z pohľadu štátneho rozpočtu zanedbateľná – 380,59 eura.

V roku 2023 bolo zlikvidovaných 942 342 dávok vakcíny Comirnaty (Pfizer). Proces zabezpečovali nemocnice, v ktorých boli tieto vakcíny uskladnené a ministerstvo im to potom preplatilo. Tieto náklady predstavovali sumu 3 367,95 eura.

Celkové náklady na likvidáciu vakcín sú dokopy 3 748,54 eura.

Na liekovkách sme zarobili len raz

Exspirácia a likvidácia ampuliek nie sú jedinými procesmi, ktoré nám stenčili peňaženky.

Keď už bolo jasné, že o očkovanie nemajú Slováci záujem, ministerstvo začalo s rozvojovými štátmi rokovať o darovaní vakcín, aby predišlo ich znehodnoteniu. V roku 2022 sme darovali vyše milión vakcín (Tanzánii, Guyane či Belize) a minulý rok vyše dva milióny dávok (Srbsku, Kazachstanu, Brazílii, Egyptu a Kambodži).

Rezort ani v jednom prípade nespresnil, o aké vakcíny išlo. Toto číslo však nemusí byť pravdivé.

NKÚ v tlačovej správe píše, že len do polroka 2023 sme darovali štátom mimo EÚ až 5,3 milióna dávok v odhadovanej hodnote sto miliónov eur.

Len raz sa nám podarilo na liekovkách zarobiť. Dáni od nás začiatkom roka 2021 kúpili 200 070 vakcín Comirnaty od Pfizeru. Keďže sme ich predali ešte pred zdražovaním, keď jedna liekovka stála okolo 15,5 eura, zinkasovať sme mohli zhruba 3 100 000 eur. Presná suma sa bez potvrdených informácií vyrátať nedá.

V nasledujúcich troch rokoch dostaneme necelého pol milióna ampuliek

Marazmus sa tým nekončí. Slovensko je viazané rozhodnutím Európskej komisie a nemôže odstúpiť od zmluvy, ktorú Komisia podpísala v roku 2020 s konzorciom Pfizer/BioNTech.

Keďže v prvom polroku 2022 nastúpil miernejší variant omikron, desať európskych štátov dalo najavo, že treba tieto očkovacie zmluvy otvoriť.

K zmluve sa preto minulý rok pridal dodatok č. 5., ktorý znížil počet pôvodne zakontrahovaných vakcín na obdobie rokov 2023 až 2026 nasledovne:

• v tomto roku 147 955 dávok
• budúci rok 148 560 ampuliek
• v roku 2026 148 558 dávok

Dokopy nám nasledujúce tri roky v skladoch pristane ďalších 445 073 liekoviek. NKÚ pritom upozorňuje, že v polovici minulého roka sme tam mali ešte dostupných vyše šesť miliónov vakcín.