„Tento incident ukazuje, ako ideologický aktivizmus unáša už aj najväčšie športové asociácie sveta,“ uviedol spravodajský portál NIUS. Nemecký futbalový zväz umožňuje mužom a ženám súťažiť v rôznych tímoch a vedie ambiciózne kampane na podporu ženského futbalu. Fanúšikovia Leverkusenu boli potrestaní za to, že povedali pravdu, „ktorá sa žije a presadzuje každý deň v samotných kluboch“, píše sa v článku.
"Mnohé športové zväzy si nechajú radiť od ‚transhnutí' a zo strachu, že nebudú dosť diverzní, preberajú často nekriticky radikálnu ideológiu aktivistov,“ hodnotí NIUS. Hoci napríklad medzinárodná plavecké federácia World Aquatics vylúčila „transženy“ zo ženských súťaží, Nemecký futbalový zväz sa rozhodol uberať „transsmerom“. Hráčov a hráčky rôznych identít chce nechať rozhodnúť sa, či budú hrať v mužských alebo ženských tímoch. Či pomýšľa vytvoriť aj osobitné „transtímy“, z vyjadrenia nevyplýva.
„Nebinárni veriaci“
V relatívnej časovej blízkosti k správe zo sveta športu sa v mediálnom priestore objavili aj dve krátke správy, ktoré v podstate ponúkajú rovnakú odpoveď napriek odlišnej argumentačnej línii.
„Cicavce majú len dve pohlavia,“ zverejnil na platforme X britský evolučný biológ a „pápež ateistov“ Richard Dawkins. „Spôsob, akým sú nebinárni veriaci posadnutí intersexuálnymi ľuďmi a jedincami, ktorí nedokážu produkovať gaméty, je úbohé chytanie sa slamky topiacich sa v postmoderných odpadových vodách.“
Touto poznámkou reagoval Dawkins na rodovú ideológiu a jej stúpencov, ktorých nazýva spojením „nebinárni veriaci”. Ich generalizovanie je podľa Dawkinsa vedecky neprípustné. Z ojedinelého fenoménu „intersexuality“, keď jedinec nesie od narodenia znaky oboch pohlaví, nemožno podľa evolučného biológa odvodiť všeobecný záver slobodnej voľby pohlavia.
Hoci vychádzajúc z diametrálne odlišných pozícií, v tomto bode sa ukazuje vzácna zhoda medzi „pápežom ateistov“ Dawkinsom a predošlým pápežom katolíckej cirkvi Benediktom XVI. Autor titulov Boží blud či Sebecký gén označil v minulosti pápeža Benedikta XVI. za „najväčšieho nepriateľa humanizmu“ a spolu s kolegom Christopherom Hitchensom brojil pred pápežovou návštevou Veľkej Británie za jeho zatknutie. Napriek nemožnosti fyzického stretnutia sa však títo oponenti stretli ideovo – v pohľade na otázku muža a ženy.
Má to ešte zmysel?
„Má dnes ešte zmysel rozlišovať medzi mužom a ženou? Neprišli sme do bodu, keď by sme mali označiť za vyššiu spravodlivosť prístup k osobám ako neutrálnym ľuďom? Tieto otázky zazneli v rámci januárovej konferencie Sociálno-etické dedičstvo Jozefa Ratzingera/Benedikta XVI. na pôde Kolínskej vysokej školy katolíckej teológie. Na vysokú aktuálnosť Ratzingerovej antropologickej analýzy upozornila hlavná rečníčka konferencie Hanna-Barbara Gerl-Falkovitzová, ktorá aktuálne pôsobí na Filozoficko-teologickej vysokej škole Benedikta XVI. v rakúskom Heiligenkreuz.
Rok pred svojím zvolením za pápeža napísal kardinál Ratzinger dokument Biskupom Katolíckej cirkvi o spolupráci medzi mužmi a ženami v cirkvi a vo svete. Vtedajší prefekt Kongregácie pre náuku viery v nej opísal tendenciu silne zdôrazňovať stav podriadenosti žien s cieľom vyvolať protestný postoj. „Tento proces vedie k rivalite medzi pohlaviami,“ napísal Ratzinger. „Výsledkom je zmätok v antropológii, ktorý prináša škody a má najpriamejší a najničivejší účinok v štruktúre rodiny."
Okrem toho pomenoval kardinál Ratzinger aj druhú tendenciu: „Aby sme sa vyhli akejkoľvek nadradenosti jedného alebo druhého pohlavia, máme tendenciu eliminovať ich rozdiely a považovať ich len za dôsledky historicko-kultúrneho faktu. V tomto procese je telesná rozdielnosť nazývaná pohlavie zredukovaná na minimum, zatiaľ čo prísne kultúrny rozmer, nazývaný rod, je zdôraznený v najvyššej miere a považovaný za prioritu.“
Má!
Podľa Gerl-Falkovitzovej sa aktuálnosť vtedajšej analýzy stala ešte aktuálnejšou: „Byť ženou alebo mužom je v konečnom dôsledku spojené iba s individuálnym ´sebadizajnom´, ktorý má eliminovať všetky vonkajšie vplyvy.“ Od čias Judith Butlerovej sa už polarita muža a ženy nespája s biologickými či s psychologicko-duchovnými znakmi. Rozhoduje už len vlastný dizajn.“
Na rozdiel od tejto slepej uličky vidí Gerl-Falkovitzová účinné riešenie v postoji uznania: „Uznať, že svoj život som prijal(a) od iného a darovať ho iným. Je to vďačné prijatie a súčasne radostné odovzdávanie seba samého (samej) iným.“ Tento postoj je výsledkom vnútorného zjednotenia sa s Ježišom Kristom, z ktorého pramení aj uzdravenie vzťahu medzi mužom a ženou spôsobených egoizmom. „Muž a žena už neprežívajú svoje uzdravené rozdiely ako príčinu nejednoty, ktorú je potrebné prekonať popieraním alebo urovnaním, ale ako príležitosť na spoluprácu spočívajúcu vo vzájomnom rešpekte,“ opisuje kardinál Ratzinger následky vnútorného uzdravenia.
Cena pravdy sa môže niekedy zdať privysoká, ale jej reálna hodnota je omnoho vyššia. Jej „produktom“ je totiž ozajstná sloboda. (porov. Jn 8,32)