Pokrstení veriaci nemusia mať platný krst. Vatikán vydal dokument o platnosti sviatostí

Kardinál Víctor Manuel Fernández, prefekt Dikastéria pre náuku viery, v úvode nóty vysvetlil potrebu jej vydania. Už v januári 2022 podľa dokumentu poukázali kardináli a biskupi na "svoje znepokojenie nad množiacimi sa situáciami, v ktorých sa zistila neplatnosť vysluhovaných sviatostí".

Neplatnosť sviatostí spôsobili "závažné zmeny vykonané v matérii alebo forme sviatostí", ktoré následne viedli "k potrebe vypátrať dotknuté osoby, aby sa obrad krstu alebo birmovania zopakoval". Prefekt dikastéria podotýka, že "značný počet veriacich oprávnene vyjadril svoje rozhorčenie".

Problém mohlo spôsobiť použitie formulky ako "krstím ťa v mene Stvoriteľa…" a "v mene tvojho otca a matky… ťa krstíme" namiesto zaužívanej formuly.

"V takejto vážnej situácii sa ocitli aj kňazi. Tí, ktorí boli pokrstení formulkami tohto typu, bolestne zistili neplatnosť svojho svätenia a dovtedy vysluhovaných sviatostí," konštatuje dokument.

Zaužívaná krstná formula, ktorá sa vyslovuje počas liatia vody, znie „ja ťa krstím v mene Otca i Syna i Ducha Svätého“, pričom v úvode formuly sa povie meno krsteného.

Text nóty Gestis verbisque o platnosti sviatostí prerokovali a schválili kardináli a biskupi – členovia dikastéria – na nedávnom plenárnom zhromaždení a následne ho schválil pápež František.

Kardinál Fernández a Mons. Armando Matteo, sekretár doktrinálnej sekcie dikastéria, podpísali nótu 2. februára na sviatok Obetovania Pána.

Matéria a forma ako skutky a slová

Jedenásťstranový text, ktorý dikastérium zverejnilo len v taliančine, pripomína, že pri všetkých sviatostiach v katolíckej cirkvi sa „pre platnosť slávenia vždy vyžadovalo zachovávanie matérie, ako aj formy“.

„Matéria sviatosti spočíva v ľudskom konaní, prostredníctvom ktorého koná Kristus. V nej je niekedy prítomný materiálny prvok (voda, chlieb, víno, olej), inokedy zvlášť výrečné gesto (znamenie kríža, vkladanie rúk, ponorenie, súhlas, pomazanie),“ vysvetľuje nóta.

Pokiaľ ide o formu sviatosti, „tvorí ju slovo, ktoré udeľuje hmote transcendentný význam, pretvára bežný význam materiálneho prvku a čisto ľudský význam vykonávaného úkonu. Toto slovo vždy v rôznej miere čerpá inšpiráciu zo Svätého písma, je zakorenené v živej cirkevnej tradícii a autoritatívne ho definovalo Magistérium cirkvi“.

Preto matéria a forma „nikdy nezáviseli a ani nemôžu závisieť od vôle jednotlivca alebo jednotlivého spoločenstva“.

Nový dokument kladie dôraz na to, že „matéria aj forma, zhrnuté v Kódexe kánonického práva, sú stanovené v liturgických knihách promulgovaných kompetentnou autoritou, ktoré sa preto musia verne dodržiavať bez toho, aby sa ‚niečo pridávalo, uberalo alebo menilo‘“.

Svojvôľa pri vysluhovaní sviatostí môže spôsobiť škodu veriacim

„Úzko prepojenými udalosťami a slovami Boh zjavuje a uskutočňuje svoj plán spásy pre každého muža a ženu,“ konštatujú autori dokumentu. Jedným dychom však poznamenávajú, že „liturgické slávenia, najmä sviatostí, sa nie vždy vykonávajú v úplnej vernosti obradom predpísaným cirkvou“.

Cirkev „má povinnosť zabezpečiť prioritu Božieho pôsobenia a chrániť jednotu Kristovho tela v tých úkonoch, ktoré nemajú obdobu, pretože sú posvätné ‚par excellence‘ s účinnosťou zaručenou kňazským pôsobením Krista“.

Dokument približuje, že svojvoľné zmeny či už matérie, alebo formy „ohrozujú účinné udeľovanie sviatostnej milosti na zjavnú škodu veriacich“, pričom „závažnosť a neplatnosť“ takýchto zmien „sa musí posudzovať od prípadu k prípadu“.

Kardinál vysvetlil, že „zatiaľ čo v iných oblastiach pastoračného pôsobenia cirkvi je dostatok priestoru na kreativitu“, ktorá chráni cirkev pred "strnulou uniformitou", v oblasti slávenia sviatostí sa to „mení skôr na ‚manipulatívnu svojvôľu‘“.

„Od nás služobníkov sa preto vyžaduje, aby sme mali silu prekonať pokušenie cítiť sa ako vlastníci cirkvi,“ píše sa v dokumente.

Cirkev si musí chrániť poklad v hlinených nádobách

Autori nóty pripomínajú, že "prvenstvo Božieho spásonosného pôsobenia v dejinách nikdy nebolo zastreté, a to ani v krehkom sprostredkovaní znakov a gest vlastných ľudskej prirodzenosti". Prirovnávajú sviatosti k hlineným nádobám a uvádzajú, že cirkev je povinná chrániť bohatstvo, ktoré má v nich obsiahnuté.

"Čnosť pôsobiaca vo sviatostiach formuje tvár cirkvi a umožňuje jej odovzdávať dar spásy, o ktorý sa Kristus, ktorý zomrel a vstal z mŕtvych, chce vo svojom Duchu podeliť s každým človekom," uvádza sa v dokumente s dôvetkom, že "v cirkvi je tento veľký poklad zverený najmä jej služobníkom, aby ho ako ‚starostliví služobníci‘ Božieho ľudu živili hojnosťou slova a posväcovali milosťou sviatostí".

Dikastérium ukladá veriacim v nóte povinnosť zabezpečiť, aby "krása slávenia kresťanstva" bola zachovaná a nebola "znehodnotená povrchným a redukujúcim chápaním jej hodnoty alebo, čo je ešte horšie, jej inštrumentalizáciou v službách nejakej ideologickej vízie, nech už je akákoľvek".

"Len tak môže cirkev zo dňa na deň rásť v poznaní Kristovho tajomstva, ponárať [...] život do tajomstva jeho Veľkej noci a očakávať jeho návrat," uzatvárajú autori textu.