Revolúcia elektromobility, woke kapitalizmus, tretina žien v manažmente korporátov. Čo zavinilo úpadok Západu a vzostup Číny

Ale napríklad republikáni v USA si už začínajú uvedomovať, že zelená agenda a agenda ESG hrajú do karát režimom v Číne alebo Rusku. Ale oči ideologizovaných byrokratov v Bruseli sa ešte stále neotvorili. 

Len málo vecí dokazuje vzostup Číny a úpadok Západu tak, ako to, čo sa deje v sektore elektromobility. Čína podviedla Západ, pokiaľ ide o ťažbu niklu, ktorý je kľúčovou zložkou batérií pre elektrické vozidlá. Pritom nemecká stávka na elektromobilitu sa rúca.

Číňania neberú ESG tak vážne ako Západ

Ale po poriadku. Ešte pred rokom a pol austrálska ťažobná spoločnosť BHP, najväčšia na svete, verila, že výroba niklu bude kľúčovým faktorom jej úsilia o dekarbonizáciu. A že zlepší svoje skóre v oblasti ESG. Nikel je kľúčovou zložkou batérií pre elektromobily. Okrem toho spoločnosť BHP stavila aj na takzvaný zelený nikel, ktorý je šetrnejší k životnému prostrediu, ale aj drahší. No prepočítala sa.

Čína v posledných rokoch masívne investovala do baní v Indonézii. Tam prostredníctvom špinavej elektriny z uhlia ťaží a spracováva nikel nízkej kvality, ale v obrovských objemoch. Západ by povedal, že drancuje prírodu. Číňania však, mierne povedané, neberú ESG tak vážne ako Západ.

Inovácie v spracovaní umožňujú Číňanom premeniť nekvalitný nikel na oveľa kvalitnejší materiál. Zaplavujú ním svet, čím sa nikel z iných častí sveta stáva nekonkurencieschopným.

Neplače len spoločnosť BHP, ale aj Francúzsko. Francúzi plánovali urobiť z Novej Kaledónie, svojej oddelenej tichomorskej kolónie jedno zo svetových centier výroby niklu. Teraz však Paríž musí z peňazí daňových poplatníkov zachraňovať tamojšie bane. Neobstoja tvárou v tvár práve voči čínskej produkcii v Indonézii.

Revolúcia elektromobility zlyháva

Okrem toho Západ stavil na nikel v ekologicky šetrnejšom variante. Výrobcovia elektrických batérií a elektromobilov všade na svete nie sú ochotní platiť zaň viac, sú spokojní s indonézskym niklom, ktorý sa spracováva pomocou špinavého uhlia.

Západné vlády potom štedro dotujú elektromobily, ako aj batérie v nich, takže západný šofér elektromobilu v skutočnosti jazdí na špinavé čínske, v skutočnosti indonézske uhlie, zatiaľ čo západný daňový poplatník na to nechtiac a nútene prispieva. Tieto peniaze končia v Indonézii a potom v Číne, ktorá v dôsledku toho expanduje aj geopoliticky. Samozrejme, že to nemá žiadny pozitívny vplyv na životné prostredie vo svete.

Západné firmy môžu zlepšiť svoje výsledky v oblasti ESG, ale len vďaka tomu, že prenechajú trh čínskym konkurentom alebo preto, že ich musia zachraňovať často nadmerne zadlžené vlády západných krajín, ako je Francúzsko.

A potom je tu Nemecko. To je kapitola sama osebe. V kontexte aj tak bláznivého Západu to už je čo povedať.

Po fiasku svojej imigračnej a energetickej politiky čelí Nemecko ďalšiemu veľkému neúspechu: to, že stavili na elektromobilitu tiež zlyháva. Dopyt po elektromobiloch v krajine tento rok klesne o štrnásť percent. Pritom skutočná revolúcia elektromobility v štáte sa ešte ani nezačala. Iba dve percentá áut na nemeckých cestách sú plne elektrické.

Pri takejto nízkej základni by mal rast dopytu nerušene pokračovať ešte veľa rokov a nemal by sa zmeniť na prepad. Napriek agresívnej cenovej politike spoločnosti Tesla sú však elektromobily pre Nemcov stále drahé. Je to spôsobené aj nezvládnutou energetickou politikou, ktorá im výrazne zdražuje elektrinu. Okrem toho sa Nemecku nedarí uspokojivo vybudovať sieť nabíjacích staníc.

Pochová Nemecko svoj tradičný automobilový priemysel?

K tomu ešte vláda v Berlíne ustupuje od dotácií na podporu elektromobility. Ak pokles elektromobility v Nemecku pretrvá, miliardy eur investícií do automobilového priemyslu sa prepadnú do "čiernej diery" a krajina nebude schopná splniť prísne emisné ciele zeleného programu EÚ.

Okrem vlastných problémov s naštartovaním revolúcie elektromobility sa môže stať, že Nemci nebudú schopní čeliť dravej čínskej konkurencii, ktorá dokáže porovnateľné elektromobily výrazne zlacniť – aj preto, že si sami nezaviedli také prísne regulácie v oblasti ESG, ekologických a iných predpisov.

Všeobecne povedané, Nemci boli za posledných približne 25 rokov zničení svojou tendenciou hnať veci do extrému. Do 90. rokov minulého storočia túto tendenciu tlmila vojnová trauma a v západnom Nemecku potreba prežiť studenú vojnu. Nemecko dokázalo na dlhý čas krotiť Britániu a jej pragmatizmus. Po zjednotení Nemci čoraz zreteľnejšie presadzujú svoju extrémnu ideologickú líniu bez korekcie, a tým čoraz nebezpečnejšie "podkurujú" celej Európe.

Nemecko si v rámci svojho radikálneho ideologického nasledovania ekologickej línie a línie ESG necháva bez väčšieho odporu pochovať svoj tradičný automobilový priemysel, budovaný a zdokonaľovaný viac ako sto rokov, teda výrobu áut so spaľovacími motormi. A to aj napriek tomu, že v mnohých prípadoch nedokážu vyrábať elektromobily tak konkurencieschopne ako Číňania. Tí preto začínajú zaplavovať Európu svojimi elektromobilmi, podobne ako sa im podarilo zaplaviť svet indonézskym niklom.

Boj proti woke kapitalizmu

Šťastie, že sa rozum a tradičný anglosaský pragmatizmus začína dostávať aspoň do Spojených štátov. Najmä tamojší republikáni si čoraz viac uvedomujú, že zelená agenda a agenda ESG nahráva režimom v Číne a Rusku. Štát New Hampshire sa dokonca snaží kriminalizovať praktiky ESG.

Zásadne otáča aj Bank of America, druhá najväčšia americká banka. Odstupuje od svojho dva roky starého záväzku, ktorému otvorene tlieskali západní klimatickí aktivisti a tajne Peking a Moskva, že nebude financovať uhoľné bane a uhoľné elektrárne.

Obrat Bank of America je posledným významným výsledkom boja republikánov proti takzvanému woke [prebudenému, pozn. redakcie] kapitalizmu. Už minulý rok ustúpil tomuto tlaku šéf spoločnosti BlackRock, najväčší správca aktív na svete, keď vyhlásil, že už nebude používať pojem ESG.

Takzvaný woke kapitalizmus je v skutočnosti novým socializmom, ktorého prívrženci chcú pod zámienkou údajnej starostlivosti o životné prostredie alebo z rodových dôvodov zničiť trh a zaviesť totalitnú kontrolu spoločnosti, ako sa o to v 20. storočí pokúšali, napokon neúspešne, komunisti vo vtedajšom Československu. Snaha o nastolenie novej totality však už teraz podkopáva produktivitu a inovácie ekonomík Západu, najmä EÚ, ale v menšej miere aj Spojených štátov, z čoho najviac ťažia opäť geopolitickí rivali typu Číny či Ruska.

Ženy budú tvoriť tretinu manažmentu veľkých spoločností

Ani česká vláda nepochopila, že agenda ESG je jedným z prejavov krajne ľavicovej agendy. Fialov kabinet totiž plánuje zaviesť povinné zastúpenie žien v správnych radách súkromných spoločností, čo si nedovolili ani ľavicové vlády. To poškodí českú burzu a kapitálový trh, pretože kvóty ho poškodzujú, ako ukázali odborné štúdie z celého sveta. O to ide ideológom ESG: poškodiť a zničiť trh. Veď trh bol hlavným nepriateľom marxistov-leninistov 20. storočia. Je totiž najviditeľnejším odrazom inštitútu súkromného vlastníctva, ktoré je v príkrom rozpore s kolektivistickým základom ich myslenia.

Údajne stredopravá Fialova vláda nasleduje líniu ESG a chystá sa zasadiť českému kapitálovému trhu ďalšiu ranu. Už sa jej podarilo ochromiť dôveru investorov svojimi kurzotvornými vyhláseniami, ktoré boli urobené chaoticky a zmätene, zrejme bez akejkoľvek znalosti veci a koncepcie.

Teraz plánuje Fialova vláda zaviazať kótované spoločnosti – čo sa neodvážil urobiť žiadny z predchádzajúcich ľavicových kabinetov, aby mali vo svojich správnych radách tretinu žien. Pritom je empiricky dokázané, že takéto kvóty vo všeobecnosti znižujú výkonnosť spoločností, a teda poškodzujú celý domáci kapitálový trh.

Európske akcie sú pritom už teraz rekordne diskontované oproti americkým. Vyplýva to z porovnania pomeru perspektívnej trhovej ceny akcie a čistého zisku na akciu v horizonte dvanásť mesiacov. Do úvahy sa berú všetky kľúčové akciové tituly v USA aj v Európe. 

Hlavným dôvodom je, že Európa nemá žiadnu celosvetovo významnú technologickú spoločnosť, má slabší perspektívny hospodársky rast, horšiu hospodársku odolnosť a napokon je aj vážnejšie ovplyvnená súčasnou geopolitickou situáciou.

Varovný signál akciových trhov

Európu poškodzuje aj skutočnosť, že ideológia, najmä zelená, ale aj rodová ideológia, už príliš zasahuje do jej hospodárstva. Medzinárodní investori Európe dôverujú čoraz menej, jej ideológia poškodzuje životnú úroveň najmä budúcich generácií. Ak si mnohé európske verejne obchodované spoločnosti musia vyberať ľudí do manažmentu na základe pohlavia, a teda nie nevyhnutne na základe schopností, čo je empiricky dokázaná konkurenčná nevýhoda, neprekvapuje, že kapitál stále viac smeruje do Spojených štátov a iných častí sveta na úkor Európy.

Akciové trhy preto už teraz vysielajú varovný signál. Ako píše denník Wall Street Journal, schopnosť konkurovať Spojeným štátom a Číne obmedzuje európska regulačná mánia. Podľa denníka je Európska únia lídrom v jednej oblasti – v reguláciách. Vrátane tých rodových. Agresívnym vytváraním pravidiel si však sama pod sebou píli konár. Okrem iného sa tak pripravuje o možnosť konkurovať Číne v oblasti elektromobility a Spojeným štátom v oblasti umelej inteligencie.

Čo dodať? Že sme ešte nevypili kalich horkosti do dna. Skutočne trpký koniec ešte len príde, pretože ani varovania akciových trhov, ani spomínaný článok vo Wall Street Journal pravdepodobne neotvorí oči európskej a bruselskej zideologizovanej byrokracii.

Text, ktorý je krátený, pôvodne publikovali na webe Echo24. Vychádza so súhlasom redakcie.