Zalužnyj stojí proti Zelenskému ako zástupca realistov

Z chaotických informácií, ktoré prenikajú do médií o vzťahu medzi politickým a vojenským vedením Ukrajiny, sa zdá, že generál Zalužnyj je na odstrel. Dôvodom majú byť práve konflikty medzi dvoma najsilnejšími osobnosťami napadnutej Ukrajiny. Zalužnyj však ponuky na novú funkciu (dobrovoľný odchod) odmietol. Naopak, mobilizuje si domácu politickú aj vojenskú podporu.

Zdá sa, že Západ nechce riskovať konflikt vnútri ukrajinského vedenia, preto prezidenta Zelenského brzdí. Napriek tomu, že západní spojenci dosiaľ nepatrili medzi tých, ktorí by Zalužného zdržanlivosti a realizmu s pochopením načúvali.

Situácia sa však mení a aj Západ dnes už rozumie, že pôvodné plány na veľkú ofenzívu Ukrajiny a porážku Ruska sú bez šance na úspech. Prím najmenej do konca roka bude hrať ukrajinská obrana. Generál má pritom podporu svojich vojakov, ktorí aj podľa niektorých západných médií majú čoraz väčšie pochybnosti o politických rozhodnutiach Zelenského (najmä tam, kde šlo o zbytočné úmrtia pre iluzórne ciele). Odvolanie Zalužného by tak mohol byť zlom v dôvere a morálke vyčerpanej armády. Aj toho sa na Západe obávajú, preto preferujú opatrný prístup s výmenou najvyššieho velenia.

Zaujímavé však je, že Zalužného realizmus pri hodnotení a definovaní novej stratégie vojnového konfliktu, ktorý sa už dnes pripúšťa a dokonca sa už smie pomenovať aj v médiách, bol v našom priestore ešte donedávna nálepkovaný ako dezinformačný a proputinovský.

Poznať to najmä na troch bodoch, ktorými sa Zalužnyj prezentoval vo štvrtkovom komentári pre CNN.

Po prvé, Ukrajina sa podľa Zalužného musí pripraviť na to, že západná podpora bude už len slabnúť, a preto sa musí začať spoliehať najmä na vlastné sily a vlastné zdroje. Tak, ako to ešte na začiatku vojny Zelenskému radil bývalý izraelský premiér Naftali Bennett (ktorý navrhoval mierové rokovania). Ak by si Zelenskyj jeho slová vzal k srdcu, konflikt by sa zrejme vyvíjal inak. Západní spojenci však vtedy presvedčili Zelenského, že ho budú podporovať v takej miere, aby vojnu vyhral. Zelenskyj po týchto tlakoch a sľuboch podľa všetkého uťal sľubne rozbehnuté mierové rokovania z marca 2022. Osvojil si rady Západu: za jediné riešenie má považovať vojnu až do víťazného konca.

Dnes je aj na Ukrajine jasné, že Západ svoj sľub nesplnil a ťažko skúšaná krajina vie, že z dlhodobého hľadiska si bude musieť pomôcť najmä sama. Otázne je, či na to v tejto fáze už nie je neskoro. Kým Rusko svoju vojnovú ekonomiku prispôsobilo na dlhú vojnu, Ukrajina má po sebadevastujúcej protiofenzíve obrovské straty, problém s nedostatkom vojakov, zbraní i munície.

Obrat k sebaobrane

Po druhé, z generálových novších i starších slov o tom, že Ukrajina uviazla na mŕtvom bode a veľký prielom je nepravdepodobný, vyplýva, že napadnutá krajina sa musí čoraz viac orientovať na sebaobranu než na iluzionistické vízie znovudobytia veľkých území, v ktorých nedávno stratili veľké sily.

Podobné informácie o zmene stratégie a obrat od protiofenzív k zaisteniu sebaobrany zaznievajú aj z americkej strany.

Dobrá správa teda znie, že západná propaganda už zrejme nebude motivovať Ukrajinu do samovražedných protiofenzív, v ktorých sa zbytočne pripraví o desaťtisíce vojakov.

Západní politici a médiá pritom už začiatkom roka 2023 veštili, že ukrajinská letná protiofenzíva dopadne úspechom a podarí sa oslobodiť veľké oblasti Ukrajiny. Pochybnosti sa nepripúšťali. Pritom až úniky spravodajských informácií ukázali, že predstavitelia USA vopred vedeli, že protiofenzíva má mizerné šance na úspech.

Mediálny naratív o nevyhnutnom úspechu Ukrajiny však formovali tvrdenia o vyspelých západných zbraniach, o ktorých sa hlásalo, že spôsobia zlom vo vojne. Dopadlo to presne naopak, západné dodávky zbraní boli slabé, technologicky limitované a Ukrajine veľmi nepomohli.

Veľké nádeje sa vkladali aj do západného výcviku ukrajinských vojakov. Ten vraj bude podstatne efektívnejší ako ruský výcvik, písali západné zdroje ako o samozrejmosti. Napokon to dopadlo ako fraška, ukrajinskí vojaci sa po výcviku sťažovali, že ich západní lektori pripravovali na úplne iný typ vojny.

Zalužnyj pritom už dávnejšie uznal, že vojna sa ocitla v opotrebovávacej fáze, v ktorej bude mať navrch Rusko, pretože dokáže ľahšie obnovovať svoje sily, personálne aj technologicky. Túto tézu na základe pozorovania reality konfliktu už dávnejšie vyslovil aj americký geopolitický analytik John Mearsheimer. Netreba dodávať, že sa mu za to dostalo odsudzovania za šírenie „proruských naratívov“.

Skrátka, kým stratégiu Ukrajiny formoval Západ, sledujúci vlastné ciele namierené na oslabovanie Ruska, s Ukrajinou to bolo čoraz horšie. Zalužného nový realizmus môže byť prísľubom, že Ukrajina pochopí, že záujmy jej západných spojencov nemusia byť totožné s jej cieľmi. A preto musí začať uvažovať inak.

Podpora protiofenzívy, o ktorej Západ vopred vedel, že má minimálne šance na úspech, viedla k nezmyselným stratám desaťtisícov vojakov, ktorí dnes Ukrajine citeľne chýbajú, napríklad aj pri tej sebaobrane. Podobne viedla k likvidácii životne dôležitej armádnej výzbroje.

To, že protiofenzíva vôbec nenaplnila svoje ciele, je už dnes všeobecne uznávaný fakt. Ale to, že navyše výrazne oslabila ukrajinskú schopnosť udržať aktuálne pozície, sa akosi stále nesmie pomenovať.

Sankcie nezaberajú

Po tretie, Zalužnyj priznal, že medzinárodné sankcie uvalené proti Rusku nezaberajú a nefungujú. Rusko dramaticky neoslabili, aspoň nie na úroveň, ktorá by Západu pomohla pridusiť vojensko-priemyselný komplex súpera na potrebnú úroveň.

Sankcie sa pritom nesmeli spochybňovať. Valec propagandy zašiel tak ďaleko, že za hoaxy sa označovali aj tvrdenia postavené na ekonomických zákonitostiach. A to dokonca aj po tom, ako sa neefektivita sankcií čoraz viac potvrdzovala nielen na papieri, ale v ekonomickej realite. Kto si dovolil o sankciách pochybovať, bol označovaný a prenasledovaný ako spoločensky nebezpečný živel.

Lenže kritik sankcií Zalužnyj je „živel“, ktorý velí ukrajinskej armáde. A sám nepriamo uznáva, že oslabovanie európskych spojencov (aj vinou nezmyselných sankcií), vedie k znižovaniu ich ochoty podporovať Ukrajinu. „Musíme sa vyrovnať so znížením vojenskej pomoci od kľúčových spojencov, ktorí zápasia s vlastným politickým napätím,“ napísal Zalužnyj pre CNN. To napätie súvisí aj s masívnou vojenskou podporou Ukrajiny a tiež s prudkým rastom cien energii, ktoré so sankciami súvisia.

Raz darmo, ak vaše obyvateľstvo ekonomicky trpí kvôli energetickým sankciám, jeho ochotu podporovať spojenca, pre ktorého schudobneli, to bude skôr demotivovať. Takto ďaleko však sociálni inžinieri neuvažujú. Občanov považujú skôr za stroje, ktoré majú poslúchať propagandu. Keď odrazu konajú inak, napríklad berú do úvahy vlastné záujmy, plánovačov svetlých zajtrajškov to zaskočí.

Sankčnú politiku označili za zrejmý krach aj dvaja bývalí americkí veľvyslanci v januárovom texte pre Newsweek. Rusi jednoducho využili svoje materiálne a nerastné devízy, aby sankcie obišli. "Dnes je úplne jasné, že Rusko porazilo západný sankčný režim, ktorý mal ochromiť jeho ekonomiku a vynútiť si stiahnutie sa z Ukrajiny," píšu americkí experti.

Dúfajme, že ani ich, ani Zalužného „lovci hoaxov“ nezaradia na zoznamy dezinformátorov a ruských agentov. Len za to, že zastupujú realizmus.