Cesty a autá sa nám rozpadávajú: Nie je to naša vina, tvrdí župa

ŽILINA – Kritika verejnosti nepadá vždy na úrodnú pôdu, mnohokrát ani nesmeruje ku správnemu adresátovi. Na zlý stav ciest upozorňujú odborníci aj laická verejnosť. V komentároch na sociálnych sieťach mnoho ľudí hádže vinu na predsedníčku Žilinského samosprávneho kraja Eriku Jurinovú. Podľa hovorkyne ŽSK za stav ciest nemôže súčasné vedenie župy.

Erika Jurinová a zlý stav ciest Zlý stav ciest je výsledkom viacerých faktorov. Foto: I.Janckúlik/Tasr - Erika Ďurčová

„Je potrebné zdôrazniť, že ŽSK má v správe iba cesty 2. a 3. triedy. Cesty I. triedy spravuje Slovenská správa ciest,“ spresnila pre Žilinský Štandard Eva Lacová, hovorkyňa ŽSK. Správu ciest sme už ohľadom situácie oslovili a v minulosti sme na jej vyjadrení postavili samostatný článok.

„Stav ciest závisí od kvality stavby cesty,“ pokračuje Lacová. „Od jej založenia, odvodnenia, kvality, vypracovania vrstiev. Takmer všetky cesty, ktoré dostal kraj do správy, už boli vybudované v predchádzajúcom období a na tých problémových úsekoch vznikla chyba pri výstavbe cesty. Iba v málo prípadoch je chyba v nekvalitnom prevedení asfaltového povrchu,“ objasnila. Zlý stav ciest už medzitým zapríčinil na Orave poškodenie viacerých áut.

Zaujímal nás aj detailný stav, v akom sa nachádzajú cesty pod správou ŽSK. „V nevyhovujúcom stave má ŽSK 310,031 km ciest 2. a 3. triedy a v havarijnom stave má 15,254 km ciest 2. a 3. triedy, čo je spolu 325,285 km. V zlom a veľmi zlom stave má ŽSK 160 mostných objektov,“ prezradila nám hovorkyňa. Na tému mostov sme sa rozprávali aj s poslancom ŽSK Igorom Janckúlikom.

Mnohých ľudí trápi otázka, prečo ŽSK cesty „jednoducho neopraví“. Na zdanlivo jednoduchú otázku však existuje komplexná odpoveď. „Nie je však vo finančných možnostiach Žilinského samosprávneho kraja odstrániť za jeden rok obrovský investičný dlh, ktorý sa na cestách II. a III. triedy nazbieral za desiatky rokov. Kraj je financovaný iba z daní fyzických osôb a peniaze, ktoré kraj dostane, musí rozdeliť medzi zdravotníctvo, sociálne služby, školstvo, kultúru, verejnú dopravu a údržbu ciest a mostov. Na rekonštrukcie ciest v maximálnej miere využívame eurofondy,“ uviedla Lacová.

Na investičné projekty v roku 2024 župa rozpočtuje na investície do cestnej infraštruktúry celkovo 27 miliónov eur. Z tohto použije 15 700 000 eur z nedočerpaného úveru od Ministerstva financií SR ako aj úverových zdrojov od Slovak Investment Holdingu na rekonštrukciu ciest II. a III. triedy a mostných objektov v regiónoch Horného Považia, Oravy, Liptova a Kysúc.

„Župa sa aj v roku 2024 zapojí aj do viacerých projektov financovaných z eurofondov (programu Slovensko, Interreg SK – CZ a Interreg PL – SK), z ktorých plánuje financovať rekonštrukciu mostných objektov, modernizovať a rekonštruovať cesty vo vlastníctve kraja,“ dodala Lacová.

Podľa jej slov predložil ŽSK 6 žiadostí o poskytnutie finančného príspevku v rámci Programu Slovensko. „Vďaka týmto zdrojom by prebehla rekonštrukcia a modernizácia cesty II/507 v k. ú. Svederník vrátane mostu ponad potok Rovnianka v k. ú. Kotešová, rekonštrukcia mosta ponad železničnú trať v obci Bešeňová, prestavba mosta ponad potok Štiavnik v k. ú. Štiavnik, stabilizácia cestného telesa II/487 v k. ú. Vysoká nad Kysucou, rekonštrukcia mostného objektu cez rieku Turiec v katastri obce Bystrička,“ vyjadrila sa.

V rámci spomínaného Programu Interreg PL – SK boli poskytnuté žiadosti, z ktorých by sa zrekonštruovali cesty:

  • II/520 Krásno nad Kysucou – Nová Bystrica – Vitanová
  • III/2017 v časti Dunajov – Krásno nad Kysucou
  • II/584 v troch samostatných úsekoch.

Okrem toho by investície putovali aj do projektu Zywiecko-čadčianskeho cestného koridoru či na celkové zlepšenie infraštruktúry v poľsko-slovenskom pohraničí.

„Je nespravodlivé a nesprávne, že na financovaní údržby a opráv ciest II. a III. triedy sa podieľajú iba fyzické osoby, aj keď tieto cesty vo veľkej miere využívajú na prepravu podnikateľské subjekty a kamiónová doprava, zatiaľ čo občania musia cez diaľničné známky prispievať aj na údržbu diaľnic a ciest I. triedy,“ uzavrela Lacová.


Marxistická interpretácia požiadavky na rovnakú odmenu za rovnakú prácu poškodzuje ekonomiku. Otvára priestor, aby štát neprimerane vstupoval do súkromných vzťahov. Napríklad britský pracovný tribunál núti spoločnosť Next odmeňovať predavačky rovnako ako skladníkov.

prečítať viac

V sobotu v noci prišli zo Spojených štátov dve správy. Jedna je dobrá, druhá výrazne horšia.

prečítať viac

Prelomový rozsudok rodinného súdu v Londýne ukázal, aké dôležité je puto matky a jej dieťaťa, a rovnako právo na jeho vývin v rodine s matkou. Hoci dieťa adoptoval homosexuálny pár mužov a odmietal ho pustiť k biologickej matke, súd v podobných prípadoch stanovil jasné pravidlá v prvom rozsudku tohto druhu. Viac v článku.

prečítať viac