Richard Kvasňovský: Európa nie je pripravená odpojiť sa od plynu z Ruska. SPP musí Gazpromu platiť do roku 2028

V rozhovore zdôvodnil aj to, prečo je pre Ukrajinu výhodné tranzit ruského plynu zachovať, ako by mohla vyzerať nová dohoda s ruským exportérom plynu Gazpromom či akú úlohu v tom celom zohrajú voľby do Európskeho parlamentu.

Prečo má Slovensko napriek všetkému naďalej záujem o zemný plyn z Ruska?

Čo sa týka slovenskej pozície, spoločnosť Slovenský plynárenský priemysel (SPP), ako dominantný hráč, ktorý má trhový podiel viac ako 60 percent, má podpísaný dlhodobý kontrakt s Gazpromom na dodávku zemného plynu. Táto zmluva má klauzulu, ktorá hovorí o tom, že bez ohľadu na to, či sa odoberie alebo neodoberie zmluvne dohodnuté množstvo plynu, dohodnutú sumu za to musíme zaplatiť. Z tohto hľadiska má zmysel dodržať kontrakt.

To je kontrakt, ktorý je platný do roku 2028?

Áno. Z hľadiska dodania komodity má tranzit cez Ukrajinu kľúčovú úlohu.

Mohli by ho, povedzme, Rusi dodávať cez iný plynovod?

Ešte v roku 2020 sa v Európe využívali na dopravu ruského plynu do Európy viaceré plynovody. V súčasnosti fungujú len dva. Jeden ide cez naše územie a druhý je Turkstream, ktorý smeruje cez Balkán. Teoreticky by mohli Rusi dodávať plyn pre nás aj cez Balkán a ďalej cez Maďarsko. Táto alternatíva je však prakticky vylúčená, pretože plynovod má limitovanú kapacitu a dodávky sú určené najmä pre krajiny na Balkáne.

Čiže, inými slovami, v tej rúre by nebolo až tak veľa voľného miesta pre dodávky na Slovensko. Kto všetko ešte profituje z tranzitu plynu cez Ukrajinu?

Dodávky smerujú predovšetkým do Rakúska, Talianska, menšia časť pre Maďarsko a Slovensko. Z toho najviac plynu odoberá Rakúsko.

Čo z toho má Ukrajina?

Ukrajina má v tomto smere pozíciu tranzitnej krajiny. Teda zabezpečuje, aby plyn v stanovených objemoch prešiel cez jej územie s tým, že za túto službu jej ruská spoločnosť Gazprom platí tranzitné poplatky. Toto všetko funguje aj napriek konfliktu.

Funguje to na základe zmluvy medzi Ruskom a Ukrajinou, ktorá je platná od roku 2020, pričom jej platnosť vyprší 31. decembra tohto roka. Vzhľadom na politickú situáciu a na vyjadrenia, ktoré zazneli v posledných dňoch, je nepravdepodobné, že by o jej predĺžení rokovalo priamo Rusko s Ukrajinou.

[link url = https://standard.sk/551867/dohoda-o-tranzite-plynu-cez-ukrajinu-je-ohrozena-slovensko-nema-voci-rusku-rovnake-vyhrady-ako-kyjev-tvrdi-fico]

Vyplýva z toho, že plyn cez Ukrajinu po roku 2024 už nepotečie?

Môžeme povedať to, že zo strany európskych spoločností je záujem, aby plyn prúdil naďalej touto vetvou a hľadá sa v rámci rokovaní nejaké riešenie.

To sú rokovania na úrovni odberateľov, ale čo politici?

Dá sa očakávať, že v nejakej fáze sa do toho zapojí aj Európska komisia. Treba však vziať do úvahy aj to, že v tomto roku sú voľby do Európskeho parlamentu, čiže súčasná Európska komisia bude končiť a niekedy na jeseň nastúpi novozložená komisia.

Dá sa povedať, že komerční hráči majú záujem o to, aby tranzit cez Ukrajinu v nejakej podobe pokračoval. Aké majú možnosti, ak Ukrajina s Ruskom rokovať nebude?

Vhodná forma by mohla byť, že sa nájde nejaké konzorcium, ktoré bude pozostávať z viacerých európskych spoločností, povedzme z krajín, pre ktoré by zachovanie tejto vetvy bolo dôležité. Toto konzorcium by rokovalo o dohode s Gazpromom. V praxi by to mohlo vyzerať tak, že by na vstupnom bode ukrajinskej prepravnej sústavy prevzalo ruský plyn, objednalo by si prepravnú kapacitu cez Ukrajinu, zaplatilo by tranzitné poplatky a prepravilo by ho ďalej na územie Slovenskej republiky. A takto by sa  plyn dostal až k cieľovým zákazníkom. Samozrejme, nie je to také jednoduché, ako to možno vyznieva. Bude potrebné vyriešiť viacero zložitých právnických otázok.

A čo by sa dialo, ak by sa ani tretia strana s Ukrajinou nedohodla?

SPP má v súčasnosti dohodu s ďalšími šiestimi spoločnosťami na dodávku zemného plynu. Ide o renomované globálne firmy, ktoré na tomto trhu pôsobia a vedia dodať plyn, jednak ako LNG, ale aj potrubný plyn z Nórska. V súčasnosti má diverzifikácia takú podobu, že keby z nejakého zdroja vypadla dodávka, tak to vieme nahradiť prostredníctvom iných zdrojov a plynu uloženého v podzemných zásobníkoch.

Je možné vyčísliť, ako by sa zmenili nákupné ceny plynu na Slovensku, ak by sa dodávky tejto komodity z Ruska v súčasnosti zastavili?

Presné číslo nie je možné v tejto chvíli predpokladať. Cenový rozdiel medzi dlhodobými kontraktmi a spotovou teda burzovou cenou je minimálny. Napríklad v kontaktoch Gazpromu až 60 percent ceny tvorí burzová cena holandského indexu TTF. Čisto teoreticky môžeme predpokladať, že zastavením dodávok by klesla ponuka plynu v Európe, v prípade Ruska sa hovorí o jednocifernom podiele na trhu.

Mohlo by to mať vplyv na rast ceny, no len dovtedy, kým by neboli k dispozícii dodávky, ktoré by výpadok kompenzovali. Ako som už povedal, výpadok akéhokoľvek dodávateľa Slovensko v tejto chvíli vie nahradiť. Preto predpokladám, že vplyv na cenu by mohol byť minimálny.

Európska komisia prijala program REPowerEU, ktorý hovorí o tom, že do roku 2027 by Európa nemala odoberať z Ruska žiadny plyn. Ako by sa mala táto predstava naplniť?

Stále nie je dostatok infraštruktúry na to, aby do Európy prišlo také množstvo napríklad LNG alebo potrubného plynu, aby dokázalo v každej krajine stopercentne nahradiť zo strednodobého a dlhodobého hľadiska ruský plyn. Nepredpokladáme však, že by sa táto infraštruktúra dobudovala skôr ako do roku 2027. Bez nej sa úplne bez ruského plynu nevieme zaobísť.

Najnovšou súčasťou našej plynárenskej infraštruktúry je obojsmerné poľsko-slovenské prepojenie. V akej miere ho využívame?

Tento stokilometrový plynovod sa v súčasnosti využíva iba minimálne.

Prečo?

Pretože Poľsko nemá momentálne voľnú kapacitu plynu, ktorú by vedeli exportovať nad rámec toho, čo potrebujú pre vlastné potreby. Poľsko má LNG terminál Świnoujście, ktorý má kapacitu okolo 8 miliárd kubických metrov ročne. Ďalej využívajú dodávky cez LNG terminál Klaipėda v Litve, kde možno hovoriť o nejakých dvoch miliardách ročne. Zároveň je v prevádzke Baltic pipe, čo je plynovod spájajúci Poľsko s Nórskom. Tento plynovod má kapacitu zhruba do 10 miliárd, čiže sa dostávame na úroveň 20 miliárd, čo zodpovedá ročnej spotrebe kubických metrov zemného plynu v Poľsku.

Nové terminály by však mali čoskoro pribudnúť.

Existuje projekt dvoch LNG terminálov, takzvaných plávajúcich, v Gdanskom zálive, ktoré by mali byť  pripravené do prevádzky v rokoch 2026 až 2027. To vytvorí dodatočnú kapacitu plynu, ktorá by mohla byť využitá aj na export.

Treba si uvedomiť, že Rusko veľmi pozorne vnímalo situáciu na európskom trhu a začalo dodávať do Európy veľké množstvo dodávok LNG. Predtým sa spoliehali na potrubný plyn, ale videli, že Európa začala prijímať vo väčšom množstve plyn vo forme LNG, tak zareagovali. Za minulý rok bolo Rusko tretím najväčším dodávateľom skvapalneného plynu do Európy.

Napriek tomu Rusko dodávky cez potrubie dramaticky znížilo.

Môžeme povedať, že pokles je markantný. Slovenská plynovodná vetva má kapacitu zhruba 90 miliárd kubických metrov ročne. Priemer dodávok do roku 2020 sa pohyboval na úrovni takmer 60 miliárd kubíkov. To znamená, že kapacita sa vtedy využívala zhruba na dve tretiny. Vlani však potrubím prešlo len približne 17 miliárd kubických metrov.

Myslíte si, že Ukrajina sa bude snažiť za každých okolností ruský plyn uškrtiť?

Je to téma, ktorá je aj komerčná a pokiaľ má Ukrajina záujem napríklad vstúpiť do Európskej únie, tak asi by bolo z ich pohľadu kontraproduktívne, keby bránili európskym spoločnostiam a partnerom v tom, že chcú využívať ruský plyn a na dodávku využívať ukrajinskú infraštruktúru a platiť Ukrajine za jej využitie. Pritom využívanie ich plynárenskej infraštruktúry môže byť pre nich aj z bezpečnostného hľadiska výhodné.

Ako to myslíte?

Stačí si všimnúť, že posielanie plynu funguje a nezaznamenali sme prakticky žiadne útoky na túto infraštruktúru na rozdiel od elektrických vedení. Plynová infraštruktúra funguje nepoškodene.

A to teraz nehovorím len o plynovodoch, ale hovorím napríklad aj o zásobníkoch. Ukrajina má najväčší objem podzemných zásobníkov zemného plynu v Európe. Tam sa dá uskladniť približne 30 miliárd kubických metrov. Na porovnanie, naša spotreba je necelých päť miliárd kubíkov.

Z toho môže mať benefit aj EÚ či Slovensko?

Ukrajinci túto kapacitu vo veľkom ponúkajú aj európskym hráčom, ktorí jej časť kapacity túto zimu využili. Už koncom septembra boli zásobníky naplnené takmer na sto percent. Jednoducho hľadali cestu, kde plyn, ktorý prichádzal naďalej do Európy, uskladniť a využívali ukrajinské zásobníky.

Je to zaujímavé aj pre nás, pretože plyn do nich smeroval cez slovenské územie a naspäť takisto, keď ide na miesto spotreby. Pre Slovensko je to zdroj dodatočných príjmov.