Le Penovú chce voliť viac mladých. Rastie v nich vzdor a trápi ich, z čoho budú žiť

Najskôr si pripomeňme rok 2017. Klasický opis voličov Marine Le Penovej, to boli starší ľudia s nižším vzdelaním z vidieckeho prostredia alebo predmestia. Situácia sa od ostatných prezidentských volieb spred štyroch rokov zmenila. Vo vekovej kategórii 25 – 34 rokov podľa najnovších prieskumov líderka Národného zhromaždenia po novom vedie, píše denník Le Monde.

Dá sa povedať, že hlavní politickí rivali si čísla vymenili. Kým v roku 2017 chcelo v tejto vekovej skupine voliť Emmanuela Macrona 29 a Le Penovú 23 percent, momentálne je pomer 20 k 29 percentám.

U prvovoličov je situácia trochu iná. Hoci oproti minulým voľbám viac podporujú Macrona (predtým 18, teraz 29 percent), hlavný problém je, že medzi nimi prevláda najmä nezáujem. Až 42 percent Francúzov do 24 rokov nechce ísť vôbec voliť, uvádza Brice Teinturier, riaditeľ prieskumnej agentúry Ipsos. „Je zábavné sledovať, ako sa kandidáti snažia zameriavať na mladú generáciu, ktorá však prejavuje o voľby najmenší záujem. Je to obrovský rozdiel oproti celospoločenskému priemeru,“ uviedol pre Le Monde.  

Najvyššiu podporu, na úrovni 34 percent, má v súčasnosti Le Penová u voličov nad 50 rokov, ktorí majú obavy z prepúšťania a života na dôchodku, a zároveň sa musia postarať o svojich rodičov v pokročilom veku.

Prečo sa nálady menia

V minulosti, najmä od študentských protestov v roku 1968, bola francúzska mládež prevažne ľavicovo orientovaná. Politická scéna sa však zmenila. Macron ukončil dominanciu hlavných politických strán (socialisti a pravicoví republikáni) a prebral im agendu, aj časť známych tvárí. Centristická politika úradujúceho prezidenta do veľkej miery odsunula do úzadia spory medzi pravicou a ľavicou. Niekdajší ideoví súperi momentálne sedia spolu vo vláde.

Podľa sociologičky Anne Muxelovej, riaditeľky politologického výskumného centra Cevipof na univerzite Sciences Po, mladých voličov klasický spor medzi ľavicou a pravicou už nezaujíma. Rovnako nemajú problém s nacionalistickou pravicou a víťazí u nich protestné hlasovanie. Upozorňuje, že sa to zďaleka netýka len chudobných a nevzdelaných mladých ľudí.

„Hovorím o mladých ľuďoch, ktorí sa vyučili alebo sa živia manuálnou prácou. Nezabúdajme, že 40 percent mladých nemá maturitu. Majú problémy pri vstupe na trh práce a cítia sa beznádejne. Najmä v deindustrializovaných oblastiach s vysokou nezamestnanosťou potom majú pocit, že Národné zhromaždenie ich zastupuje. Na druhej strane však Marine Le Penová získava hlasy aj v radoch vysokoškolákov, pretože aj oni majú problém získať prácu,“ uvádza Muxelová v rozhovore pre Le Monde.

Výskumníčka vysvetľuje pohyb preferencií mladých aj zmenou imidžu strany a kratšou voličskou pamäťou. Kedysi sa strana nazývala Národný front a na jej čele stál rozporuplný Jean-Marie Le Pen, známy napríklad antisemitskými výrokmi. Jeho dcéra Marine ho zo strany vytlačila a premenovala ju na Národné zhromaždenie. Od otcových výrokov sa dištancovala, zmenila slovník a v ostatných mesiacoch aj program.

Marine Le Penová už nehovorí o odchode z Európskej únie či eurozóny. Od reaktívnej a kritickej politiky sa postupne posúva do konštruktívnej polohy. Predstavila napríklad ekonomický program a po novom presadzuje splácanie štátneho dlhu, ktorý vo Francúzsku stále rastie. V marci dosiahol najvyššiu hodnotu od roku 1949, takmer 120 percent v pomere k HDP. Popri tom si zachovala klasické národné a niektoré konzervatívne témy, aj keď zďaleka nie na slovenské či stredoeurópske pomery. Le Penová napríklad podporila registrované partnerstvá. Na druhej strane vystupuje proti migrácii či islamu.

„Marine Le Penovej sa podarilo ukončiť démonizáciu strany, premenovala ju a mladí si mnohé nepamätajú – pretože sú mladí. Myslia skôr na budúcnosť. V súčasnosti má Le Penová lepší imidž ako v minulosti. Nezdá sa im výrazne nečestnejšia alebo nebezpečnejšia ako iní politici a navyše, je žena,“ vysvetlila výskumníčka zo Sciences Po.

Počas pandemickej krízy sa situácia zhoršila. Brigády, čiastočné úväzky a príležitostné zárobky sa stali minulosťou. Nezamestnanosť mladých začala stúpať. Bez práce či mimo školy bolo koncom minulého roka až 13,5 percenta Francúzov vo veku 15 – 29 rokov. Asi netreba dlho špekulovať, čo to znamená pre nich a čo pre spoločnosť.

Prieskumy

Kým pred štyrmi rokmi získal Macron dvojnásobný počet hlasov oproti Le Penovej, v súčasnosti sa črtá omnoho napínavejší duel. Voľby síce budú až o rok, ale hlavná súperka úradujúcemu prezidentovi dýcha na krk. V prieskumoch spravidla vedie Macron, ale len o pár percent, čo je rozdiel na úrovni štatistickej chyby.

Ostatné mesiace duo prezidentských rivalov bojuje o pravicového voliča, témou je napríklad islam. Otázka je, ku komu sa priklonia ľavičiari, ktorým nie sú po chuti ani tvrdé bezpečnostné a ekonomické reformy, ktoré presadzuje ekonomický liberál Macron. Protesty Hnutia žltých viest a razantné policajné zásahy proti demonštrantom sú stále v živej pamäti Francúzov. Pamätajú si ich aj mladí demonštranti.