Putin v rozhovore s Carlsonom: Za svoje záujmy budeme bojovať do konca. Sme pripravení na dialóg, čo ďalej

Ruský prezident Vladimir Putin tvrdí, že poraziť Rusko na Ukrajine je „nemožné“ a že NATO musí akceptovať územné zisky Ruska na Ukrajine. Putin to uviedol v očakávanom rozhovore pre amerického moderátora Tuckera Carlsona.

Asi dvojhodinový rozhovor sa uskutočnil v utorok v Moskve a vo štvrtok ho odvysielali na webe Tuckercarlson.com. Putin počas neho hovoril po rusky, pričom jeho odpovede boli dabované do angličtiny.

Rozhovor sa začal Putinovými dlhými úvahami o vzťahoch Ruska s Ukrajinou, Poľskom a ďalšími krajinami, predostrel aj svoje – už známe – názory na dejiny Ruska, pričom svoju krajinu vykresľoval ako obeť a Carlson tento exkurz nespochybňoval.

Ep. 73 The Vladimir Putin Interview pic.twitter.com/67YuZRkfLL

— Tucker Carlson (@TuckerCarlson) February 8, 2024

Vyslanie vojakov na Západ by vraj prinieslo svetovú vojnu

Putin v rozhovore potvrdil, že Rusko bude bojovať za svoje záujmy, ale nemá záujem rozširovať vojnu do ďalších európskych krajín, ako sú Poľsko a Lotyšsko. „Prečo by sme to robili? Jednoducho nemáme záujem,“ vyhlásil Putin.

Na otázku, či si vie predstaviť scenár, v ktorom by poslal ruských vojakov do Poľska – člena aliancie NATO, Putin odpovedal: „Len v jednom prípade: ak Poľsko zaútočí na Rusko“.

Putin vyslanie vojakov do susedných krajín v Európe, teda krajín NATO, nepripustil. „To absolútne neprichádza do úvahy. Nemusíte byť žiadnym analytikom, je v rozpore so zdravým rozumom zapojiť sa do nejakej globálnej vojny a globálna vojna privedie celé ľudstvo na pokraj skazy,“ cituje ho Al Džazíra.

Prvýkrát vysvetlil, čo má byť denacifikáciou Ukrajiny

V rozhovore Putin obhajoval svoje rozhodnutie napadnúť vo februári 2022 Ukrajinu. Pripomenul tiež, že vo svete sa hovorí o spôsobení strategickej porážky Rusku na bojisku. Uviedol však, že podľa jeho názoru to „už zo samotnej definície nie je možné“.

Putin podľa servera Politico vôbec prvýkrát vysvetlil, čo myslí pod „denacifikáciou“ nášho susedného štátu. „To znamená zákaz všetkých druhov neonacistických hnutí. Musíme sa zbaviť tých ľudí, ktorí udržiavajú tento koncept a podporujú túto prax a snažia sa ju zachovať,“ povedal.

Putin: Sme pripravení na dialóg, čo ďalej

Putin si podľa svojich slov myslí, že Západ si teraz uvedomuje, že Rusko nebude porazené – napriek pomoci Ukrajine zo strany USA, Európy a NATO. Keďže sú si lídri západných krajín toho vedomí, podľa Putina rozmýšľajú, čo robiť ďalej. „Sme pripravení na tento dialóg,“ povedal šéf Kremľa.

Putin venoval podstatnú časť rozhovoru kritike toho, že Ukrajina bola na pokraji dohody o ukončení nepriateľských akcií na rokovaniach v Istanbule v apríli 2022, ale ustúpila. Putin ale tvrdí, že „nekonečná mobilizácia na Ukrajine, hystéria, domáce problémy, skôr či neskôr vyústia do dohody“.

Ruský líder povedal, že USA sa musia obávať naliehavých domácich problémov. „Nebolo by lepšie rokovať s Ruskom? Dohodnúť sa. Už pochopiť situáciu, ktorá sa dnes vyvíja, uvedomiť si, že Rusko bude bojovať za svoje záujmy až do konca,“ povedal Putin.

Bez západných zbraní sa to vraj môže rýchlo skončiť

Americkému Kongresu, kde sa republikáni ovládaní exprezidentom Donaldom Trumpom čoraz viac zdráhajú podporovať Ukrajinu zbraňami a inou vojenskou pomocou, Putin odkázal, že ak chcú zastaviť boje, musia Ukrajine prestať dodávať zbrane.

„Poviem vám, čo v tejto veci hovoríme a čo odovzdávame vedeniu USA,“ povedal Putin. „Ak naozaj chcete prestať bojovať, musíte prestať dodávať zbrane. O pár týždňov to skončí, to je všetko a potom sa môžeme dohodnúť na nejakých podmienkach“.  

V odpovedi na otázku o možnej zmene vo vedení USA po prezidentských voľbách, kde sa očakáva súboj demokrata Joea Bidena proti Trumpovi, Putin naznačil, že očakáva len malú zmenu.

Prvý od začiatku vojny

Carlsonov rozhovor je vôbec prvým, ktorý ruský prezident poskytol pre západné médiá od začiatku agresie proti Ukrajine vo februári 2022.

Americké médiá tiež pripomenuli, že posledným momentom, kedy šéf Kremľa viedol rozhovor s americkým novinárom, bolo interview vedené korešpondentom NBC News Keirom Simmonsom v júni 2021.

Azda najpopulárnejší americký žurnalista pred uverejnením rozhovoru publikoval upútavku. V nej sa zo strechy v Moskve prihovoril svojim divákom s tým, že klady a zápory tohto rozhovoru zvažoval niekoľko mesiacov. Nakoniec sa však rozhodol, že stojí za to.

„Našou povinnosťou je informovať ľudí,“ povedal a dodal: „Väčšina Američanov netuší, prečo Putin napadol Ukrajinu, ani aké sú jeho ciele. Nikdy nepočuli jeho hlas. To je zle. Američania majú právo vedieť všetko, čo môžu o vojne, do ktorej sú zapletení, a my máme právo im o tom povedať, pretože sme tiež Američania“.

Carlson vojnu u našich východných susedov nazval „ľudskou katastrofou,“ pričom upriamil pozornosť na vysoký počet obetí.

Kritizoval tiež americké médiá za to, že hovorili s ukrajinským ľudom a viedli rozhovory s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským, ktoré označil za „propagandu“ a „podvodné stretnutia špeciálne navrhnuté tak, aby zosilnili Zelenského požiadavku, aby USA vstúpili hlbšie do vojny vo východnej Európe“.

Vyčítal tiež západným novinárom, že nerobili rozhovor s Putinom, čo niektorí jeho kolegovia z brandže označili za absurdné tvrdenie.

Putin iné médiá vytrvalo odmietal

„Naozaj si Tucker myslí, že my novinári sme sa nesnažili robiť rozhovory s prezidentom Putinom každý deň od jeho rozsiahlej invázie na Ukrajinu? Je to absurdné – budeme aj naďalej žiadať o rozhovor, tak ako to robíme už roky,“ napísala v utorok na sociálnej sieti X novinárka CNN Christiane Amanpourová.

Steve Rosenberg, redaktor ruskej odnože BBC, napísal, že BBC „za posledných 18 mesiacov podala Kremľu niekoľko žiadostí,“ no odpoveď vraj bola vždy záporná.

Za pravdu západným novinárom dal aj hovorca Kremľa Dmitrij Peskov. Ten ešte v stredu uviedol, že o možnosť porozprávať sa s jeho šéfom požiadalo „mnoho“ západných médií. „Dostávame veľa žiadostí o rozhovory s prezidentom,“ reagoval.

„Keď však ide o krajiny kolektívneho Západu, hovoríme o veľkých online médiách, ktoré sa nemôžu pochváliť tým, že sa aspoň snažia vyzerať objektívne,“ dodal. Podľa Peskova je postoj Carlsona „v kontraste s postojom tradičných anglosaských médií“.

Na potvrdenie sa čakalo dlho

O tom, či sa rozhovor medzi mužmi uskutoční, existovali dohady už od začiatku tohto mesiaca, keď sa Carlson objavil v Moskve. Verejnosť sa o jeho pohybe v Rusku prvýkrát dozvedela 3. februára, keď fotografiu Carlsona v slávnom Boľšoj teatri zverejnil telegramový kanál Mash.

Nejednoznačnosť situácie vtedy podčiarkoval aj fakt, že hoci ani jedna strana rozhovor najprv nepotvrdila, pravdou bolo, že ani ho nevylúčila.

Americký novinár už pred niekoľkými mesiacmi pre švajčiarske noviny Weltwoche tvrdil, že sa v minulosti o rozhovor s ruským prezidentom pokúsil, ale vláda USA ho vraj „zastavila“.

Iba niekoľko týždňov predtým, v auguste 2023, šéfredaktorka ruskej štátnej televízie Russia Today (RT) Margarita Simonjanová na kanáli Rossija 1 uviedla, že Carlson požiadal o rozhovor s Putinom, a dodala, že konzervatívny komentátor „odvádza skvelú prácu“.

Okrem streamovania videí na X ponúka Carlson exkluzívny prístup k niektorému video obsahu na svojej webovej stránke za 9 dolárov mesačne. Záznam zo svojho stretnutia so šéfom Kremľa však na sieti Elona Muska uverejnil zdarma.

Po Putinovi aj Zelenskyj?  

Na bezprecedentný krok Carlsona ešte pred zverejnením rozhovoru reagovala aj ukrajinská strana. Bývalá námestníčka ukrajinského ministra obrany Hana Maľarová povedala, že „jediný rozhovor, ktorý je v tejto situácii bezpečný, je výsluch v Haagu“.

Svojou poznámkou reagovala na zatykač vydaný Medzinárodným trestným súdom (ICC), ktorý obvinil Putina z vojnových zločinov a nezákonnej deportácie detí z Ukrajiny do Ruska.

Carlson v utorok v spomínanej upútavke na interview uviedol, že požiadal aj o rozhovor s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským. Ten sa k ponuke v čase písania tohto článku ešte nevyjadril.

Koniec vo Fox News

Bývalý moderátor televíznej stanice Fox News si pre svoje konzervatívne názory získal veľa priaznivcov nielen v Spojených štátoch, ale aj v zahraničí.

V apríli 2023 ho televízia prepustila pre súdny spor, v ktorom výrobca volebných prístrojov Dominion Voting Systems žaloval Fox News za ohováranie pre šírenie konšpiračnej teórie o údajnom falšovaní amerických prezidentských volieb v neprospech Donalda Trumpa. Žaloba sa skončila mimosúdnym urovnaním, v rámci ktorého televízia zaplatila odškodné 787,5 miliónov dolárov (733 miliónov eur).

(tod/tasr)