Ak chcete tanečný krúžok na nádvorí penziónu, prejdite na sever od továrne na výrobu posteľných plachiet premenenej na remeselný trh smerom k vegánskej jedálni, ktorá vyzýva stravníkov, aby „chodili bosí po zemi a kúpali sa v slnečných lúčoch“. Ak uvidíte bar s remeselným pivom bez obsluhy, kde je platba závisí len od cti zákazníka, zašli ste príliš ďaleko.
Vitajte v čínskom horskom meste Ta-li, niekedy známom aj ako „Dalifornia“, oáze pre nespokojných, túlavých alebo jednoducho zvedavých Číňanov.
Prezývka mesta je poctou Kalifornii s jej stereotypmi o ľahkom živote, objímaní stromov a slnečnom počasí. Je to aj poklona prílevu technologických zamestnancov, ktorí sa tam sťahujú od vzniku práce na diaľku počas pandémie, aby programovali uprostred malebného prostredia, ktoré sa nachádza medzi zasneženými, 3 000 metrov vysokými vrcholmi na juhozápade Číny, na brehu lesknúceho sa jazera Er-chaj.
Táto oblasť bola dlho centrom turistov a umelcov, ktorých lákali lacné nájmy a idylické staré mesto, kde starobylé mestské brány a biele domy s nádvorím poukazujú na históriu etnickej menšiny Paj, ktorá tu žije už tisíce rokov.
V poslednom čase sa však Ta-li zaplnilo inou skupinou potulných duší: mladými ľuďmi z čínskych veľkomiest, ktorí utekajú pred intenzívnym životným štýlom, po ktorom kedysi mnohí z nich túžili. Vyčerpaní vysokými životnými nákladmi, tvrdou súťaživosťou, rekordnou nezamestnanosťou mladých ľudí a čoraz dusivejším politickým prostredím urobili z Ta-li najobľúbenejšiu destináciu súčasnosti v Číne.
„Mladí ľudia, ktorí sa nedokážu zaradiť do mainstreamu, môžu hľadať len mesto na okraji," povedal 28-ročný Čou Siao-ming, ktorý sa pred tromi rokmi presťahoval zo Šanghaja.
Čou, ktorý bol vždy slobodymilovný, pracoval v Šanghaji ako učiteľ v alternatívnej škole. Život v nej sa mu však zdal príliš drahý a chcel preskúmať ešte viac nemainstreamových vyučovacích metód. V Ta-li ich mohol vyskúšať veľa – experimentálnu materskú školu, ktorá učila žiakov turistike, ďalšiu zameranú na remeslá a tiež domáce vzdelávanie. Čou teraz súkromne vyučuje jedného študenta v dedine učupenej medzi čajovými poliami na okraji mesta.
„Ta-li je odľahlé, dosť tolerantné a veľmi premenlivé a žijú tu rôzne typy ľudí. A väčšina z nich sú čudáci," povedal Čou.
V závislosti od uhla pohľadu vám môže mesto Ta-li s 560 000 obyvateľmi pripadať buď ako raj alebo ako paródia.
Jednu stredu sa na dvore domu izraelského hudobníka pri dunení didgeridoo, domorodého austrálskeho nástroja, preháňala čínska tanečnica s ohňom. O niekoľko kilometrov ďalej sa v uliciach starého mesta tiahli davy mladých ľudí, ktorí predávali lacné veštecké služby, a z neďalekých barov sa ozývala pulzujúca hudba. V kníhkupectve s nepretržitou prevádzkou skupina čitateľov roztrúsených na vankúšoch na podlahe diskutovala o Šen Cchung-wenovi, významnom spisovateľovi 20. storočia.
Zdanlivo neodmysliteľným slovom v Ta-li je liečenie. Liečivá joga, liečivé kempovanie, dokonca aj liečivé kaviarne. V jednom z coworkingových priestorov si v utorok asi dve desiatky ľudí vypočuli prezentáciu o boji proti osamelosti. V tanečnom krúžku v penzióne boli účastníci povzbudzovaní, aby znovu objavili svoje vnútorné dieťa.
Terapeutická atmosféra bola obzvlášť hustá vo Veggie Ark, rozľahlom komplexe severne od starého mesta, kde sa nachádza vegánska jedáleň, štúdiá jogy, lekcie gongu a dielňa farbenia. Nakoniec k nemu bude patriť aj „laboratórium sebestačnosti", ktoré 34-ročný Tchang Kuan-chua staval na nádvorí: ručne postavená drevená kupola, ktorá bude po dokončení poháňaná solárnou energiou a bude slúžiť ako výstavný priestor pre remeselné výrobky vyrobené z miestnych materiálov.
Tchang chcel, aby laboratórium povzbudilo návštevníkov na vyskúšanie udržateľnejšieho životného štýlu. Keď ako priekopník v oblasti žitia v súlade s prírodou v Číne pred viac ako desiatimi rokmi varil domáci ocot a vyrábal vlastnú elektrinu, mnohí ho považovali za čudáka. Teraz si osem ľudí zaplatilo za účasť na stavbe kupoly.
„Predtým bolo všetko v poriadku, všetci chodili do práce. Teraz je mnoho vecí, ktoré nie sú v poriadku," povedal pri večeri – vegánskom hot pote. „Ľudia rozmýšľajú, čo so sebou."
Niektorí z novoprichádzajúcich hovoria, že chcú zostať navždy, iní priznávajú, že si chcú len vyskúšať alternatívny životný štýl, než sa vrátia do ruchu veľkomesta.
Napriek tomu aj ten najcynickejší pozorovateľ uzná, že mesto je hmatateľne otvorenejšie a uvoľnenejšie ako väčšina iných miest v Číne.
„Ľudia sa vás tu nebudú zámerne snažiť zaškatuľkovať. Môžete byť sami sebou a byť videní," povedala Joey Čchenová, 22-ročná spisovateľka na voľnej nohe, ktorá pred mesiacom predčasne ukončila štúdium na univerzite a presťahovala sa do Ta-li z provincie Ťiang-si.
Čchenová sa zdržiavala v podkrovnom čitateľskom kútiku kníhkupectva a prezerala si román Simone de Beauvoirovej All Men Are Mortal („Všetci muži sú smrteľní"). Na prízemí boli steny vyzdobené fotografiami Kafku a Che Guevaru.
Otvorenosť sa týka aj potenciálne citlivých tém. V inej kaviarni bola do trámov zastrčená dúhová vlajka. Ďalšie kníhkupectvo ponúkalo zväzky o náboženských témach, ako napríklad šamanizmus Indiánov, kresťanstvo a dejiny Tibetu.
Otázne je, ako dlho môže Ta-li zostať takýmto útočiskom.
Turisti a influenceri sa hrnú do Ta-li so selfie tyčami a pózujú v krikľavoružových autách, ktoré firmy prenajímajú na fotenie. V celom starom meste nahradili stánky s remeselnými výrobkami a kníhkupectvá gýčovité obchody so suvenírmi. Na brehu jazera sa to hemží elegantne navrhnutými penziónmi, ktoré by sa nestratili ani v Šanghaji či Pekingu a ktoré často prevádzkujú bohatí príchodzí práve z týchto miest.
Nájomné prudko stúplo, čo vyhnalo dlhoročných obyvateľov zo starého mesta do vzdialenejších dedín.
Ako sa nedávno presvedčila Lucia Čaová, majiteľka kníhkupectva, v ktorom si Joey Čchenová čítala Beauvoirovú, žiadne miesto v Číne nie je skutočne imúnne voči zostrenej politickej klíme.
33-ročná Čaová sa do Ta-li presťahovala z Čcheng-tu v roku 2022 po tom, ako ju prepustili z technologickej spoločnosti. Svoje kníhkupectvo, ktoré sa zameriava na umenie, feminizmus a filozofiu, otvorila, pretože chcela vytvoriť priestor, kde by sa ľudia mohli znovu naučiť kriticky myslieť.
V auguste jej však úradníci náhle skonfiškovali všetky knihy s odôvodnením, že požiadala len o bežnú obchodnú licenciu, a nie o licenciu na predaj publikácií. Na niekoľko mesiacov ukončila činnosť, znovu požiadala o licenciu a obnovila svoje zásoby.
Pri výbere kníh bola tentokrát opatrnejšia. Miestni úradníci občas zavítali do obchodu na kontrolu a nedávno okukovali vystavené protivojnové knihy.
„V Ta-li máte určite väčšiu voľnosť ako v Pekingu a Čcheng-tu," povedala Čaová. „Ale v porovnaní s minulým rokom, keď som sem prišla, sa voľnosť vytráca."
Napriek tomu sa zdá, že pre mnohých ľudí v Ta-li je politika jedna z posledných vecí, na ktoré myslia. A možno to nie je ani tak zo strachu, ako skôr z toho dôvodu, že do Ta-li prišli práve preto, aby sa vyhli takýmto svetským bolestiam hlavy.
Li Po, 30-ročný programátor, si v kuchyni spoločného bývania obľúbeného medzi programátormi a podnikateľmi spomenul na vlastnú skúsenosť s hranicami tolerancie mesta Ta-li. Do Ta-li sa presťahoval v októbri po tom, čo ho omrzela práca v kancelárii v Pekingu, a rýchlo sa spriatelil s ostatnými mladými obyvateľmi. Cez deň spolu pracovali na strešnej terase, v noci chodili po baroch s notebookmi v rukách.
Krátko po príchode, na Halloween, sa prezliekol za pracovníka testujúceho covid – postavy v ochranných odevoch, ktoré sa stali symbolom troch rokov prísnych obmedzení v Číne. Trval na tom, že to nebol politický žart, ale polícia ho nakrátko zadržala.
Ale uprostred večierkov s táborákmi, výletov a koncertov pod holým nebom, ktoré mesto ponúkalo, mal Li lepšie veci na práci, ako sa sústreďovať na negatíva. Ako napríklad jeho najnovší projekt: vyvíja umelú inteligenciu – vešteckého bota, ktorého plánoval nasledujúci večer ponúknuť návštevníkom baru za 70 centov za jedno veštenie.
Článok pôvodne vyšiel v denníku New York Times. Všetky práva vyhradené.