Podnikateľské začiatky uľahčí živnostníkom príspevok od štátu. Pozrite sa, koľko sa dá získať v roku 2024

Už výsledky za rok 2022 analytikov príjemne prekvapili. "Na Slovensku evidujeme dovedna 523 864 fyzických osôb podnikateľov, pričom len za minulý rok sme zaznamenali prírastok v počte nových či opäť obnovených živností v počte 64 054. Ide o historicky najvyššie číslo,“ upozornila vlani v januári analytička Dun & Bradstreet Petra Štěpánová.

Vďaka tomu počet registrovaných živnostníkov prvýkrát prekročil hranicu pol milióna, pričom aktívnych z nich bolo až 70 percent. Analýzy ukázali, že aktívnych je viac ako 358-tisíc oprávnení. Tie ostatné sú označované ako takzvané „spiace“ živnosti. Medzi podnikateľov – fyzické osoby – sa pritom radia živnostníci, podnikatelia nezapísaní v obchodnom registri, osoby so slobodným povolaním, samostatne hospodáriaci roľníci či zahraničné osoby s bydliskom mimo územia Slovenska.

Ani napriek zvyšujúcim sa odvodom či iným zmenám týkajúcich sa podnikania, záujem našincov pracovať, ako sa hovorí, sami na seba, nepoľavil ani vlani. Za celý minulý rok si Slováci založili podľa dát zverejnených portálom FinStat 54,6 tisíca živností. Najviac nových živností zaevidovali úrady v januári, necelých 5 800, čo predstavuje viac ako desatinu celkového počtu, najslabší bol december 2023 s počtom iba okolo 1 800.

Minulý rok bol však rekordný z hľadiska zániku živností. Podľa údajov portálu Finstat ich zaniklo 52,4 tisíca. To je o 10,5 tisíca viac ako v roku 2022. V roku 2021 u nás zaniklo okolo 38-tisíc živností a rok predtým len okolo 35-tisíc. Vyvstáva tak otázka, koľko ľudí na Slovensku vlastne podniká z vlastného presvedčenia a koľko živností vzniká takpovediac z donútenia.

Pri zánikoch oprávnení figurovali tie isté kalendárne mesiace. V januári a decembri prekročili údaje o zaniknutých živnostiach päťtisícovú hranicu. Kým v prvom mesiaci to bolo iba mierne, v poslednom sa ich počet šplhal k šiestim tisícom.

Slovensko je v podnikaní na živnosť výnimočné

Na niekoľko špecifík v našej krajine poukázal aj Globálny prieskum podnikania. "Až 43 percent živností, ktoré založili ženy v ostatných piatich rokoch, bolo vynútených," informuje materiál. V porovnaní s priemerom Európskej únie, ktorý je 22 percent, však ide o dvojnásobok. A veľmi podobne, ak nie rovnako, sú na tom muži.

Viac ako štyria muži z desiatich v prieskume uviedli, že si živnosť založili z nutnosti. Najčastejšie odpovedali, že začali podnikať, lebo nemali inú príležitosť na trhu práce. Ale často sa stáva, že nájdená pracovná príležitosť neumožňuje nástup na trvalý pracovný pomer, a tak neostáva nič iné.

Nelichotivým výsledkom Slovenska je aj to, že miera vynútených živností bola podľa meraní medzi rokmi 2018 až 2022 najvyššia spomedzi krajín Európskej únie. "Slovensko je okrem tohto negatívneho prvenstva výnimočné aj rodovou rovnosťou v zakladaní vynútených živností, ktoré je rovnako časté medzi mužmi aj ženami," uvádza analýza, motivácia je teda rozšírená naprieč ekonomikou, netýka sa rodových vzorov ani typov podnikania.

Prieskum tiež ukázal, že donútená k živnosti sa cíti tretina mladých podnikateľov. V tejto kategórii vyšší podiel zaznamenali len Lotyši. To, prečo mnohí nakoniec prejdú na formu samozamestnávania, je nesporne spojené s tým, že to pre zamestnávateľov znamená významnú optimalizáciu odvodov. "Krajiny s nízkou mierou samostatnej zárobkovej činnosti majú podľa Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj zvyčajne silné systémy sociálneho zabezpečenia a spoločenský postoj uprednostňujúci zamestnaneckú prácu," vysvetľuje materiál.

Miera samozamestnávania medzi mladými na Slovensku bola v ostatných piatich rokoch na úrovni 15 percent oproti 9 percentám v Európskej únii.

Z výsledkov ďalej vyplynulo, že pre Slovensko sú typické jednoosobové živnosti bez zamestnancov. Najmä ženy živnostníčky či seniori so živnostenským oprávnením málokedy niekoho zamestnávajú. Miera zamestnávania iných osôb živnostníkmi vo zvyšku Európskej únie je tak oveľa vyššia.

Podnikateľské začiatky uľahčí príspevok od štátu

Pred založením živnosti je vhodné informovať sa o všetkých možnostiach, ktoré môžu pri rozbehu pomôcť. Jednou z nich je finančná injekcia od štátu. Zákon o službách zamestnanosti pomoc v začiatkoch podnikania definuje ako príspevok na samostatnú zárobkovú činnosť.

Na čiastočnú úhradu nákladov súvisiacich s prevádzkovaním tejto činnosti ho môže poskytnúť úrad práce, sociálnych vecí a rodiny uchádzačovi o zamestnanie, ktorý je v evidencii príslušného úradu. "V súčasnosti sa príspevok neposkytuje, ale pripravujeme nový národný projekt, ktorý ráta aj s jeho poskytovaním," hovorí pre Štandard Marianna Šebová z Tlačového a komunikačného oddelenia Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny.

Žiadosť s prílohami však je možné podať. Uchádzač však musí splniť niekoľko podmienok:

• je vedený v evidencii nezamestnaných najmenej tri mesiace,
• je vedený v evidencii najmenej 12 mesiacov, ak v období šiestich mesiacov pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie pozastavil alebo skončil prevádzkovanie samostatnej zárobkovej činnosti,
• bude samostatne zárobkovo činnou osobou, ktorá bude prevádzkovať živnosť v zmysle zákona o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov; alebo
• bude vykonávať poľnohospodársku výrobu vrátane hospodárenia v lesoch podľa zákona o súkromnom podnikaní občanov v znení neskorších predpisov.
• o príspevok požiada písomne.
• bude podnikanie prevádzkovať nepretržite najmenej dva roky.

Príspevok sa neposkytuje občanovi so zdravotným postihnutím, ktorému bol poskytnutý príspevok podľa § 57 a § 60 zákona o službách zamestnanosti.

Ako o túto finančnú pomoc požiadať?

Žiadosť o poskytnutie finančného príspevku podáva záujemca písomne úradu, v ktorého územnom obvode bude podnikať. Ten mu môže pomôcť s prípravou na začatie prevádzkovania samostatnej zárobkovej činnosti preškolením.

Príspevok je možné poskytnúť až po splnení zákonných podmienok. Schváli ho úrad, v ktorého územnom obvode občan vytvorí pracovné miesto. Nikomu na neho nevzniká právny nárok. Ide totiž o fakultatívny nástroj aktívnych opatrení na trhu práce.

Nevyhnutnou súčasťou žiadosti sú povinné prílohy. Je potrebné predložiť podnikateľský zámer spolu s kalkuláciou nákladov na podnikateľskú činnosť. Na základe nich totiž komisia úradu posudzuje pridelenie príspevku. Ak je uchádzač úspešný, uzatvorí takzvanú dohodu o poskytnutí príspevku, v ktorej sa zaväzuje nielen k tomu, že začne podnikať, ale aj že bude túto činnosť nepretržite vykonávať najmenej dva roky. To všetko v súlade s predloženou žiadosťou, podnikateľským zámerom a kalkuláciou nákladov.

Príspevok sa poskytuje na čiastočnú úhradu nákladov súvisiacich s prevádzkovaním, ktoré sú uvedené v podnikateľskom zámere. Musí byť použitý v období odo dňa začatia prevádzkovania, teda odo dňa účinnosti podpísanej dohody, do ukončenia záväzku dvojročnej lehoty.

Výška príspevku od 1. januára 2024:

*CCP – celková cena práce, * MEN – miera evidovanej nezamestnanosti

K financiám sa nový podnikateľ dostane relatívne rýchlo. Do 30 kalendárnych dní odo dňa uzatvorenia dohody o poskytnutí príspevku mu je poskytnutých najviac 60 percent výšky príspevku. Zvyšnú časť príspevku, čiže najviac 40 percent, dostane príjemca po predložení prvej správy o prevádzkovaní podnikania a o čerpaní poskytnutého príspevku po uplynutí 12 mesiacov prevádzkovania.

Podnikanie je potrebné preukazovať

Za každý rok prevádzkovania svojho biznisu, počas dvojročnej lehoty, príjemca príspevku predkladá správu o podnikaní i o čerpaní poskytnutého príspevku. "Prvú správu o prevádzkovaní samostatne zárobkovej činnosti a o čerpaní poskytnutého príspevku vrátane dokladov preukazujúcich vynaložené náklady v príslušnom období predkladá príjemca príspevku po uplynutí 12 mesiacov prevádzkovania, najneskôr do troch mesiacov od ukončenia 12-mesačného prevádzkovania," uvádza na svojom portáli Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny.

Druhá správa je za obdobie druhého roka prevádzkovania živnosti. Jej súčasťou sú aj doklady preukazujúce celkové vynaložené náklady (100 percent) poskytnutého príspevku. Podnikateľ má povinnosť ju doručiť najneskôr do troch mesiacov od ukončenia dvojročného obdobia prevádzkovania.

Použitie príspevku musí byť preukázateľné a účtovne evidované počas obdobia desiatich rokov od ukončenia záväzku vykonávať samostatne zárobkovú činnosť, v prípade poskytnutia príspevku z fondov EÚ až do 31. decembra 2028.

Príspevok je možné opätovne poskytnúť najskôr po uplynutí ôsmich rokov od začatia prevádzkovania činnosti, na ktorú bol žiadateľovi poskytnutý príspevok.

Štandard sa obrátil s otázkami týkajúcimi výšky poskytnutej podpory priamo na Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny. "Príspevok na samostatnú zárobkovú činnosť bol poskytovaný prostredníctvom národného projektu Chyť sa svojej šance, ktorý bol realizovaný v období od októbra 2021 do decembra 2023," vysvetľuje ústredie.

Projekt bol zameraný na vytváranie udržateľných pracovných miest, s dôrazom na digitálne a zelené pracovné miesta, najmä pre znevýhodnených uchádzačov o zamestnanie a mladých uchádzačov o zamestnanie. "Výška jednorazového príspevku na samostatnú zárobkovú činnosť bola 5 600 eur. Ním bolo podporených 4 041 znevýhodnených uchádzačov o zamestnanie v celkovej výške 22 629 600 eur," uzatvára Šebová.