Potlesk pre Bartekovú a rastúce očakávania pred futbalovou reprezentáciou

Vystrieľala si titul majsterky Európy aj majsterky sveta, a preto jej víťazstvo v ankete o športovca roka nie je žiadnym prekvapením. Danka Barteková zvláda kariéru ako diplomatka, aj ako vrcholová športovkyňa.

Trend úspechov žien v prestížnej ankete pokračuje a skóre sa po 31 ročníkoch otáča v ich prospech (z 10:15 po roku 2017 na 16:15). Plavecká legenda Martina Moravcová bola športovkyňou roka šesťkrát, naša prvá olympijská víťazka Elena Kaliská raz (2004), Anastasia Kuzminová získala ocenenie v rokoch troch olympijských triumfov, raz sa tešila strelkyňa Zuzana Rehák Štefečeková (2012) a predchádzajúce štyri ročníky vyhrala lyžiarska hviezda Petra Vlhová.

Spoločným menovateľom všetkých týchto športovkýň je dlhodobá príslušnosť k absolútnej svetovej špičke, medaily a vysoké postavenia z vrcholných podujatí. U Danky Bartekovej preráža do popredia aj ďalší rozmer jej kariéry. Stala sa športovou diplomatkou, už vyše desaťročie je členkou Medzinárodného olympijského výboru. Súvisia s tým najrôznejšie povinnosti, aktivity, cestovanie po celom svete, zasadnutia MOV a jeho komisií, účasť na veľkých medzinárodných podujatiach, ako naposledy na prelome januára a februára na zimnej olympiáde mládeže v Južnej Kórei.

K tomu starostlivosť o vlastnú športovú výkonnosť. Delenie času medzi Slovensko a Taliansko, kde sa pripravuje pod vedením trénera Sandra Belliniho. Sama priznala, že po sklamaní na olympiáde 2016 v Riu de Janeiro mala myšlienky o konci kariéry, ale rýchlo pominuli. Opäť sa postavila na nohy a robí to, čo má najradšej.

Rok 2023 bol pre ňu veľkou odmenou, hoci doň vstupovala bez olympijskej miestenky. V marci na Svetovom pohári v Dohe vytvorila absolútny svetový rekord v skeete. Trafila všetkých 125 terčov. V auguste sa po 25-ročnej kariére predrala v Baku k titulu majsterky sveta, pričom už postupom do finále získala istotu účasti na parížskej olympiáde. A o 24 dní pridala v Osijeku piaty titul európskej šampiónky. Úžasný rok a skvelé výsledky v športe, ktorý je náročnosťou na koncentráciu, presné a pokojné fungovanie tela a mysle azda najnevyspytateľnejší.

Smer Paríž

Danka zažije štvrtú olympiádu. Po bronzovom Londýne sa do šesťčlenného finále nedostala v Riu (pri 16. mieste jej chýbalo päť bodov), ani v Tokiu (na 13. mieste dva body od finále). „Olympiáda píše v športovej streľbe niekedy šialené príbehy víťazov. V lete 2021 som bola pred Tokiom v najlepšej forme, nemala som pochybnosti o postupe do finále a predsa mi to nevyšlo. Vyhrala Američanka Amber Englishová, ktorá predtým nemala na konte žiadne veľké medzinárodné víťazstvo. Aj preto vnútorne tlmím očakávania. Je potrebné predchádzať zbytočnému tlaku. Strieľať viem, tak ako ostatné súperky. Som pripravená na to, čo všetko olympijská súťaž obnáša, a spravím, čo budem môcť. Ani to najdokonalejšie nastavenie vám v streľbe nemôže zaručiť víťaznú automatiku,“ povedala.

Dnes je zo 106 riadnych a 41 čestných členov MOV jedinou aktívnou športovkyňou. Má v tejto spoločnosti 53 kolegov, ktorí štartovali na zimných či letných olympiádach, a medzi nimi 25 takých, ktorí získali zlatú medailu. Jednou z nich je litovská strelkyňa Daina Gudzinuvičiuteová. Pred 24 rokmi vyhrala v trape, v druhej brokovej disciplíne. „Ak mi krásny športový rok niečo potvrdil, tak je to skutočnosť, že sa netreba vzdávať. Raz či dvakrát som bola na pokraji konca, mala som pocit, že chýba len kúsok, aby som flintu hodila do žita. Teraz, keď som pomaly na sklonku aktívnej kariéry, cítim ešte výraznejšie správnosť rozhodnutia pokračovať,“ hovorí športovkyňa roka 2023.

Čaká ju olympijská strelnica ďaleko od Paríža, 270 km južne po diaľnici v Chateauroux. Vraj jej pripomína obľúbené Lonato. Práve tam sa pokúsi korunovať pozoruhodnú cestu, na ktorej sa vďaka inteligencii, cieľavedomosti a nezlomnosti naučila, ako ju môžu prehry a pády posunúť k čaru najväčších víťazstiev. Chýba už len jediné...

Body futbalistov

Aj štvrtý postup na veľký šampionát priniesol pozíciu najlepšieho kolektívu pre futbalovú reprezentáciu. Anketu vyhrala celkovo šiestykrát. Účasť na európskom šampionáte je úspechom. Najmä v porovnaní s tým, ako futbalisti končili rok 2022 a s akou malou dušičkou sme očakávali druhý zápas kvalifikácie proti Bosniakom po bezgólovej partii s Luxemburskom.

Paradoxne, najväčší ohlas mal v minulom roku zápas, ktorý Slovensko prehralo a v ktorom neskórovalo. Súboj s Ronaldovým Portugalskom na Tehelnom poli ukázal odhodlanie pokračovať v modernejšom kurze aktivity a ofenzívy, nielen snahu mať pod kontrolou situáciu a dobre organizovať hru na vlastnej polovici, keď má loptu silný súper. K vyššej technickej hodnote to neviedlo, k vysokému umeleckému dojmu áno. Návrat divákov na medzištátne zápasy a s ním spojená výraznejšia podoba podpory fanúšikov, tak ako predtým pri pekných kvalifikáciách za Weissa či Kozáka, je zatiaľ najväčšou výhrou talianskeho trénera Calzonu.

Mužstvo však nemá skúsenosť s veľkým víťazstvom. Za Weissa sme išli do kvalifikácie MS 2010 zo štvrtého koša (podľa postavenia v rebríčku FIFA) a s tromi vyššie nasadenými súpermi (Česko, Poľsko, Severné Írsko) sme stratili len dva body. Za Kozáka sme išli do kvalifikácie ME 2016 z tretieho koša (tiež podľa rebríčkového postavenia), vyhrali sme na Ukrajine a doma nad Španielskom.

Toto súčasnému tímu zatiaľ chýba. Je pravda, že sme boli do kvalifikácie ME 2024 žrebovaní z piateho koša, ale pozor: na základe umiestnenia v celkovom poradí Ligy národov (43. miesto), nie na základe rebríčka. V ňom sme boli v skupine len za Portugalskom, ale pred Bosnou (o tri miesta), Islandom (o sedem miest), Luxemburskom (o 37) i Lichtenštajnskom (o 141). Slúži ku cti hráčom, že súboje s týmto štvorlístkom zvládli výsledkovo takmer stopercentne. Šanca na veľké víťazstvo príde na Eure v Nemecku – a hneď na začiatku proti Belgicku.

Futbal mal v ankete zastúpenie ako nikdy predtým. Dvaja hráči v Top Ten: Stano Lobotka na treťom stupienku (vyššie bol v minulosti len Peter Dubovský, druhý z roku 1993) a Dávid Hancko na siedmom mieste. A dva najlepšie kolektívy. Za reprezentáciou Slovan, klopajúci vlani na štvrťfinálovú bránu Konferenčnej ligy, piatykrát za sebou majster ligy a po nenaplnenom sne o Lige majstrov na jeseň znovu postupujúci do jari eurosúťaže číslo 3.

Dvojnásobný test

Národný tím čaká rok náročných skúšok. Francesco Calzona neustále opakuje potrebu trpezlivosti a časovej náročnosti v príprave na medzištátne zápasy. Po sezóne bude času viac ako inokedy, a tak sme už teraz zvedaví, ako ho tréner pretaví do hernej podoby. Po kvalifikácii takmer nikto nepochybuje, že bude atraktívnejšia a dynamickejšia ako na Eure pred tromi rokmi.

Okrem šampionátu je tu aj Liga národov. Nešťastná súťaž, ktorá pochovala troch reprezentačných trénerov (Kozák, Hapal, Tarkovič). Naposledy bol imperatívom návrat do B-divízie. Plán zlyhal aj pod vplyvom okolností: v júni 2022 sa hralo po doháňaní pandemických rušení v raketovom tempe so štyrmi zápasmi za 11 dní. Teraz bude program tradičnejší, v septembri, októbri a novembri odohráme po dva zápasy.

Jeden súper je určite papierovo silnejší ako bývalí konkurenti. Je to Švédsko, nad ktorým sme v minulosti nikdy nevyhrali a ktoré chystá veľké zmeny. Čaká sa na meno nového trénera po 7-ročnom pôsobení Janneho Anderssona. Dva roky Švédi padali: neprešli cez baráž na MS do Kataru, vypadli do C-divízie Ligy národov a po šiestich účastiach za sebou sa nedostali ani na Euro! Nebezpečný môže byť Azerbajdžan, ktorý nás v roku 2022 v Lige národov predstihol. A nový náboj bude mať aj Estónsko, veď poskočilo zo suterénu o divíziu vyššie.

Na Eure sme a pri 24-člennom formáte si oprávnene hovoríme, že naň patríme. V Lige národov však potrebujeme byť vyššie. Kvôli hráčom i fanúšikom, kvôli lepším zápasom i potrebným konfrontáciám s vyššou kvalitou.