O kultúre strachu, ktorá vedie k politike strachu. Pútavý rozhovor Baumana a Donskisa

Pod mediálnym tlakom vĺn politických škandálov aj vojnových konfliktov sa znižuje sociálna i politická citlivosť ľudí. Kapacita jej zón je obmedzená, hranice sa rozplývajú a znižuje sa schopnosť rozlíšiť pravdu a lož, dobro a zlo. Pôvod aj dôvody „morálnej nepríčetnosti“ majú spoločenské ozvučenie najrôznejšej kvality, od povrchného glosovania až k hlbokým sondám. Bauman nazýva stratu citlivosti termínom „adiaforizácia“ a vidí ju ako jeden z najcitlivejších problémov našej doby. Pripisuje ju inštrumentálnej racionalite masovej spoločnosti a kultúry, ktorá vedie k ľahostajnosti. Knižný rozhovor diagnostikuje nielen morálku a etiku súčasnosti, ale pomenúva aj sieť dôvodov a príčin stavu, do ktorého dospela dnešná civilizácia.

Virtuálna nákaza

Televízia a internet nás permanentne situujú do pozície človeka v dave. „Dav v duši“ znamená obklopenie anonymnou silou, vďaka ktorej vás nikto nerozpozná, neidentifikuje a nezahanbí. Intenzifikácia virtuálneho života nesie viditeľné vedľajšie efekty, „sadistický jazyk a mentálny kanibalizmus“. Presakujú do sociálnych aj politických komentárov, ničia kvalitné kritické postoje, „konštruovanie alternatív, skúmanie myšlienky, alebo konanie z pozície logiky či iného spôsobu poznania či myslenia“. Sú súčasťou snahy o ovládnutie, dominanciu, právo stanovovať hranicu oddeľujúcu „legitímne“ od „nelegitímneho“ a v konečnom dôsledku boja o moc.

To všetko sa odohráva v „rýchlostnom priestore“, ktorého rytmus diktujú vojny o sledovanosť a kasové zisky médií, kde informácia zostarne skôr, než sa usadí, cunami informácií, názorov, odporúčaní, rád a našepkávaní nás zaplavujú a rodia postoje otupujúce rozlišovacie schopnosti. „Veci premenené na rutinu nikoho nevzrušujú – človek sa musí stať hviezdou alebo obeťou, aby získal nejakú pozornosť zo strany spoločnosti... Len celebrita a slávna obeť môžu očakávať, že si ich spoločnosť preplnená senzačnými, bezcennými informáciami všimne.“