V čom je v súčasnosti nebezpečný bruselský establišment

Prominentní experti už uvažujú o scenároch tretej svetovej vojny, zatiaľ čo stále pravdepodobnejší budúci americký prezident Donald Trump naďalej dáva najavo, že americká armáda nepríde Európe na pomoc, ak sa rozšíri ruská agresia. Brusel sa však naďalej slepo utápa v zelenej, ESG či rodovej ideológii. Možno si stále myslí, že môže byť vzorom pre zvyšok sveta. To určite...

Útvar, ktorý nedokáže v takýchto nepokojných časoch zaručiť bezpečnosť svojich občanov, čo bolo vždy základnou úlohou každého životaschopného štátneho útvaru, nemôže byť zo svojej podstaty vzorom v ničom.

Horšie je, že Amerika – rovnako ako EÚ – sa tiež utápa. Sama v sebe. Čo nie je pre EÚ o nič menším varovaním. Ale ani to, ani možný návrat Trumpa do Bieleho domu, jej oči príliš neotvorili. Namiesto prechodu na vojnovú ekonomiku, samozrejme, v rámci svojich možností, uvažuje napríklad nad ďalším sprísnením emisných predpisov. Teraz ju napríklad trápi, že po európskych cestách jazdí príliš veľa starých áut, a tak premýšľa, ako ich používanie motoristom znemožniť. Vek vozového parku je však taký, aký je, pretože predchádzajúce nariadenia Bruselu spôsobili, že sa nevyplatilo pokračovať vo výrobe lacných ľudových áut.

Ale späť k vážnejším veciam. Významný historik Niall Ferguson, ktorý správne predpovedal, že Putin napadne Ukrajinu, dnes opisuje možné scenáre vypuknutia tretej svetovej vojny. V podstate burcuje americkú verejnosť, ktorá sa vo svojom eskapizme v štýle 30. rokov minulého storočia obracia k izolacionistickému postoju a namiesto toho, aby sledovala dianie vo svete, upadá do plytkosti udeľovania cien Grammy alebo Super Bowlu.

Na vlne týchto nálad sa vezú také rozdielne tábory, ako sú Trumpovi priaznivci na jednej strane, a študenti a univerzitní ultraľavičiari všeobecne na strane druhej. Tí prví by privítali, keby Amerika prestala podporovať Ukrajinu, tí druhí ju vyzývajú, aby sa vzdala svojej súčasnej podpory Izraela.

Tieto dva konflikty nemožno vnímať izolovane. Ak sa USA stiahnu z niektorého z nich, hrozba tretej svetovej vojny sa len zvýši. Ferguson varuje, že na rozdiel od vojny vo Vietname alebo v Afganistane by táto vojna mala dramatický vplyv na americkú verejnosť, ktorá sa teraz uzatvára do seba, oveľa dramatickejší, ako udalosti z 11. septembra 2001, ktoré sú stále "nočnou morou" mnohých Američanov a ktoré bezprecedentným spôsobom odhalili zraniteľnosť USA.

Ferguson vidí ďalej ako celý Brusel. Chápe, že ak sa Amerika opäť – ako takmer pred sto rokmi – stiahne do ulity svojho izolacionizmu, bude to koniec Západu, ako ho poznáme.

Namiesto toho by však mal takto burcovať práve Brusel. Bruselskí politici a úradníci sa vo svojich veľkohubých vyjadreniach radi odvolávajú na západné hodnoty. Teraz sa však zdá, že si zrejme neuvedomujú, že o nich musia nielen pekne hovoriť, ale aj skutočne sa za ne postaviť – a bojovať.

Brusel by napríklad mohol burcovať tak, že by aspoň na chvíľu zabudol na svoju ideológiu a vrátil sa k reálnej politike. Tým, že zabudne na všetky svoje zelené, ESG a rodové nariadenia – na svoj kultúrny a sociálny ideologický boj, ktorý je inde vo svete väčšinou na smiech – a podriadi hospodárstvo režimu vojnovej výroby. Oceľ, zbrane, munícia a všetko ostatné. Samozrejme, banky, ktoré to všetko financujú, by museli dostať z Bruselu jasný signál, že teraz to nebude "fuj" a že to nepoškodí ich imidž ESG.

Bruselčania sa jednoducho musia prestať správať ako "chcimíri" [české slovo chcimír, ktoré nemá slovenský ekvivalent, označuje ľudí, ktorý sa domnievajú, že by spojenci nemali Ukrajine dodávat zbrane potrebné k obrane územia, pretože tým iba predlužujú vojnu, pozn. red.] nielen slovami, ale najmä činmi. Kým EÚ dostatočne nezbrojí, vysiela Putinovi signál, že jeho pôvodné plány sa nakoniec môžu naplniť. Len on vie, či sa končili obsadením časti Ukrajiny, dobytím Kyjeva, alebo až pobaltských krajín, či celej bývalej východnej Európy vrátane Českej a Slovenskej republiky. [Vladimir Purin v rozhovore s Tuckerom Carlsonom takýto scenár odmietol, pozn. red.]

Ďalším signálom je v tejto súvislosti úpadok Nemecka, hospodárskeho a priemyselného motora EÚ a potenciálne aj zbrojného motora. Éra Nemecka ako priemyselnej veľmoci sa však končí, ako vo svojej víkendovej analýze konštatuje agentúra Bloomberg.

Nemci v podstate za posledných 20 rokov pokazili všetko, na čo siahli. Nemôžu prežiť bez lacnej ruskej energie, drví ich čínska konkurencia, ich snahy o energetickú revolúciu zlyhali a ich imigračná politika je tiež fiaskom. Nemecko je vnútorne podinvestované, chýbajú mu politickí lídri a jeho vzdelávací systém kolabuje.

Nedostatok matematických zručností mladých ľudí bude stáť krajinu do konca storočia 15 miliárd dolárov na stratách produkcie. Nemecko je jednoducho zničujúcim a odstrašujúcim príkladom toho, ako prosperujúcu krajinu za pár rokov rozvráti zelený populizmus a ľavicový progresivizmus. Teda tie isté ideológie, ktoré hojne presadzuje aj Brusel a oslabujú nielen nemecké hospodárstvo, a teda aj bezpečnosť, ale aj celú EÚ.

Supy sa už zlietajú na nemeckú korisť, ale ani to Brusel príliš nevzrušuje. Medzinárodné fondy teraz stavajú desiatky miliárd korún na krach nemeckej ekonomiky a jej najväčších spoločností, ako sú Volkswagen alebo Deutsche Bank. Nemecko podľa nich pácha hospodársku samovraždu. Podľa šéfa jedného z týchto fondov, londýnskeho Marshalla Wacea, populistické opatrenia nemeckých vlád viedli k odpojeniu jadrových a uhoľných elektrární. Výsledkom je, že krajina je teraz zväčša odkázaná na plynové zdroje vždy, keď je počasie také zlé, že obnoviteľné zdroje nevyrábajú dostatok elektriny.

Dodajme, že v dôsledku vojny na Ukrajine musí Nemecko dovážať plyn zo sveta za vyššie ceny, ako keď sa ešte dovážal potrubím z Ruska.

Neutešená energetická situácia fatálne oslabuje konkurencieschopnosť najväčších nemeckých podnikov, čo sa – popri nástupe čínskej konkurencie v oblasti elektromobility a ďalších faktoroch – podľa fondov, ako sú Marshall Wace a Qube, odrazí v poklese príslušných nemeckých akcií, na ktoré v súčasnosti výrazne stavajú.

Najnebezpečnejší "chcimíri" súčasnosti nie sú politici, ktorých mainstreamové médiá označujú za populistov. Je to establišment v Bruseli alebo v Berlíne, ktorý – napriek svojim proklamáciám – zjavne stále nechce pochopiť, že tí, ktorí chcú mier, sa musia pripraviť na vojnu.

Text pôvodne publikovali na webe Echo24. Vychádza so súhlasom redakcie.