Orbán je pod tlakom nielen v EÚ. Vyšiel prvý prieskum, kde by prehral voľby

Vážnym Orbánovým problémom je dohoda Európskeho parlamentu a členských štátov o čerpaní fondov EÚ. To by bolo naviazané na hodnotenie dodržiavania princípov právneho štátu, čo sa všeobecne považuje za bič na Maďarsko, ale aj Poľsko, ktoré kontrolujú národno-konzervatívne vlády.  

EÚ v tejto otázke nebola a nie je jednotná – sám Orbán má veľmi dobré kontakty s nemeckými predstaviteľmi, ktorí hrajú v Únii dôležité husle. To však zrejme nestačilo, keďže popri súčasnom nemeckom predsedníctve sa opäť zatlačilo na podmienku právneho štátu.

Maďarsko a Poľsko reagovali a vetovali tento návrh. Dlhodobý rozpočet EÚ a záchranný balík na obnovu ekonomiky bol tak zatiaľ zablokovaný a blok sa dostal do krízy. Pred Nemcami teda teraz stojí výzva – presvedčiť Maďarov a Poliakov, aby veto stiahli, alebo ho prelomiť.

Slovensko čaká

„Veto Maďarska a Poľska nateraz zablokovalo dohodu o budúcom rozpočte Európskej únie na roky 2021 až 2027 a rozsiahlom záchrannom balíčku. Kriticky či váhavo sa vyjadruje aj Slovensko. Ako dobrí susedia síce máme porozumenie pre odlišný názor našich priateľov a spojencov, ale slovenskí občania aj firmy netrpezlivo očakávajú, že budeme konať čo najrýchlejšie,“ varoval napríklad slovenský štátny tajomník zahraničných vecí Martin Klus (SaS).

Slovensko nie je jediná krajina, ktorá netrpezlivo očakáva potrebné peniaze na obnovu. Voči Orbánovi sa tak isto vznesie ešte vyšší tlak z úniovej scény a uvidí sa, či to dokáže ustáť a vydobyť si svoje – alebo budú musieť Maďarsko s Poľskom ustúpiť.

Orbán: Odplata za ochranu hraníc

Premiér našich južných susedov však už dávnejšie varoval pred spájaním týchto dvoch celkov – rozpočtu EÚ a fondu obnovy – s podmienkami, kde podľa neho nie je jasne definované porušenie zákona. Takzvané dodržiavanie právneho štátu by sa totiž potom mohlo využívať na politicky motivované sankcionovanie.

Ďalším tŕňom v oku je podľa Orbána aj viazanie právneho štátu na vpúšťanie imigrantov do Európy. „Členské štáty, ktoré si chránia hranice a svoju krajinu pred migráciou, v Bruseli už nepovažujú za právny štát. Po prijatí súčasného návrhu by už nič nebránilo tomu, aby vyplácanie finančných zdrojov EÚ viazali k podpore prisťahovalectva, a krajiny, ktoré migráciu odmietajú, by vydierali prostriedkami rozpočtu Únie,“ povedal maďarský predseda vlády.

Nový domáci front?

Medzitým, ako prebieha boj o rozpočet v EÚ, proti premiérovi rastie doma nový vyzývateľ. Našich južných susedov zrejme čaká bezprecedentné spájanie sa opozičných strán do veľkého spoločného celku, tzv. Demokratickej koalície.

Zjednotenie programu a zvolenie spoločného lídra tu plánujú politici zo skutočne rôznych politických brehov – nacionalisti z Jobbiku, socialisti z MSZP či dvojica strán zelených (LMP a Párbeszéd), doplnení ešte o centristickú stranu Momentum.

A nemusí to byť len márna snaha či falošná nádej. Podľa agentúry Závecz Research má toto budúce zoskupenie potenciál prekonať súčasnú vládnu stranu Viktora Orbána Fidesz. Podľa ich prieskumu by tento opozičný blok bolo ochotných voliť 40 percent všetkých voličov.

V rovnakej kategórii by Fidesz volilo 36 percent opýtaných. Naopak, Fidesz by volilo viac rozhodnutých voličov, až 50 percent, opozičné strany by si odhodlaní voliči vybrali v približne 45 percentách prípadov.

Parlamentné voľby čakajú Maďarov až v roku 2022, aktuálne zužovanie manévrovacieho priestoru pre Orbána sa však nedá uprieť. Fidesz za posledné roky dominoval maďarskej politike s preferenciami väčšinou na úrovni 40 percent a viac. Či s ním súčasná kríza na poli EÚ zamáva, je otázne. Môže to však výrazne ovplyvniť prípadný úspech či neúspech spájajúcej sa maďarskej opozície.  

(Juraj Orolín/Co se děje v Maďarsku/tasr)