Matovič by mal vrátiť milióny eur, ktoré zobral od štátu

Snímka obrazovky 2024-02-13 o 19.49.42 Igor Matovič. Foto: TASR.

Igora Matoviča opúšťa ďalšia skupina členov strany. Deje sa to už pravidelne. Notoricky. A vždy s tými istými dôvodmi: OĽaNO (dnes Slovensko) funguje podvodne. Predstiera, že je strana. No reálne funguje ako jednoosobová schránková firma, ktorá sedí na desiatkach miliónov eur.

Správy o rozklade Matovičovho tímu už veľmi nestoja za reč. Opakuje sa to od roku 2012. Raz odišiel Hlina, potom Remišová, po nej Budaj, neskôr Naď so svojím tajomníkom Hegerom, najnovšie skupina okolo exposlanca Kremského… Dôvod: OĽaNO nebola strana, ale bankový účet štatutára Igora Matoviča, ktorý sa zásadne s nikým nedelil. Ani o peniaze, ani o politickú zodpovednosť.

Za pozornosť stojí niečo iné: desiatky miliónov eur, ktoré Matovič (áno, Matovič, nie strana) dostáva na činnosť. Voľby 2020 Obyčajným zarobili viac ako 20 miliónov eur. Po voľbách 2023 zas majú spolu s partnermi nárok na viac ako deväť miliónov eur.

Zákon predpokladá, že strany dostávajú pomerne štedré štátne dotácie nielen za výdavky vo voľbách, ale aj na politickú prácu. Má to logiku. Strana by mala mať tisíce členov, vedenie, pracovné tímy, expertné skupiny, kancelárie v regiónoch. Ak má pracovať profesionálne, stojí to milióny eur, ktoré sa delia medzi stovky ľudí.

Problém Igora Matoviča je v tom, že nikdy nijakú stranu nemal. OĽaNO pripomína schránkovú firmu. Áno, je registrovaná (ako každá schránková firma). Áno, má adresu (ako každá schránková firma). A hlavne: má účet v banke, na ktorý dostáva ročne milióny eur zo štátneho rozpočtu. Iné príjmy, napríklad z členského, nemá. Nepotrebuje ich. Matovičovej „schránke“ s jediným zamestnancom bohato stačia štátne dotácie.

Táto hra Matoviča na lídra hnutia, ktoré reálne neexistuje, má v prvom rade zhubné politické následky. „Líder“, ktorý sa nemusí zodpovedať vlastnej strane, nerastie, ale degeneruje. Videli sme to v čase, keď sa Matovič zahral na predsedu vlády. S nikým sa neradil (aspoň nie pravidelne). Zásadné rozhodnutia robil sám a oznamoval ich prostredníctvom facebookových dekrétov. Členovia vlády, ale aj členovia „strany“ sa o rozhodnutiach dozvedali z médií.

Keď to Matovič dotiahol z volebného víťazstva (2020) na volebný debakel (2023), v ktorom mu krk zachránili len desaťtisíce rómskych hlasov, v normálnej strane by sa očakával kongres a debata o novom vedení. Alebo aspoň o reformách vo fungovaní Obyčajných. V OĽaNO sa na to išlo opačne. Nemenilo sa vedenie. Mení sa len časť z približne 50 členov.

Navyše, podvod so stranou, ktorá reálne neexistuje, je vlastne karikatúra na demokraciu. Demokratický režim nestojí len na voľbách, ale aj na stranách, kde si členská základňa volí a odvoláva vedenie. A kde sa ľudia podieľajú na politickom živote. Uzavreté schránkové strany, kde to možné nie je, obchádzajú zákon.

Obyčajní takto obchádzali zákon pred desiatmi rokmi, keď mali ako „hnutie“ štyroch členov. A obchádzajú ho aj dnes, keď „štatutárny orgán“ Matovič (správca rozpočtu) kontroluje počet členov na zákonnom minime. A vyberá si do svojej atrapy strany len nohsledov. Tí suverénnejší časom vždy skončia. Musia. Inak to nejde.

Druhý zhubný následok Matovičovej hry je finančný. Brať od štátu desiatky miliónov eur na činnosť strany, ktorá existuje výlučne formálne, virtuálne, je dotačný podvod. Upozornil na to Vladimír Palko už v roku 2020: Matovič berie niečo, na čo nemá nárok. A k čomu nikoho iného nepúšťa.


Dočítajte tento článok zadarmo vytvorením účtu alebo sa prihláste.

Pokračovaním súhlasíte s aktualizovanými Podmienkami k ochrane súkromia a Všeobecnými obchodnými podmienkami