Táto hra Matoviča na lídra hnutia, ktoré reálne neexistuje, má v prvom rade zhubné politické následky. „Líder“, ktorý sa nemusí zodpovedať vlastnej strane, nerastie, ale degeneruje. Videli sme to v čase, keď sa Matovič zahral na predsedu vlády. S nikým sa neradil (aspoň nie pravidelne). Zásadné rozhodnutia robil sám a oznamoval ich prostredníctvom facebookových dekrétov. Členovia vlády, ale aj členovia „strany“ sa o rozhodnutiach dozvedali z médií.
Keď to Matovič dotiahol z volebného víťazstva (2020) na volebný debakel (2023), v ktorom mu krk zachránili len desaťtisíce rómskych hlasov, v normálnej strane by sa očakával kongres a debata o novom vedení. Alebo aspoň o reformách vo fungovaní Obyčajných. V OĽaNO sa na to išlo opačne. Nemenilo sa vedenie. Mení sa len časť z približne 50 členov.
Navyše, podvod so stranou, ktorá reálne neexistuje, je vlastne karikatúra na demokraciu. Demokratický režim nestojí len na voľbách, ale aj na stranách, kde si členská základňa volí a odvoláva vedenie. A kde sa ľudia podieľajú na politickom živote. Uzavreté schránkové strany, kde to možné nie je, obchádzajú zákon.
Obyčajní takto obchádzali zákon pred desiatmi rokmi, keď mali ako „hnutie“ štyroch členov. A obchádzajú ho aj dnes, keď „štatutárny orgán“ Matovič (správca rozpočtu) kontroluje počet členov na zákonnom minime. A vyberá si do svojej atrapy strany len nohsledov. Tí suverénnejší časom vždy skončia. Musia. Inak to nejde.
Druhý zhubný následok Matovičovej hry je finančný. Brať od štátu desiatky miliónov eur na činnosť strany, ktorá existuje výlučne formálne, virtuálne, je dotačný podvod. Upozornil na to Vladimír Palko už v roku 2020: Matovič berie niečo, na čo nemá nárok. A k čomu nikoho iného nepúšťa.
Napokon, toto bol hlavný dôvod, prečo od Obyčajných odchádzali – krátko po použití – desiatky ľudí. Sťažovali sa na to, že pre Matoviča roky pracovali. Bezplatne. A keď žiadali, aby sa v „strane“ použila časť rozpočtu na platenú, čiže profesionálnu prácu, Matovič ich nepustil k rozhodovaniu. A nedal im ani cent.
Peniaze šetril. Ukladal ich do majetku „strany“. Len čo sa niekto ozval, aby sa aspoň časť rozpočtu Obyčajných použila v zmysle zákona – na reálnu politickú činnosť – tak okamžite narazil. A skončil.
Matovič mal vo zvyku míňať peniaze OĽaNO výlučne na voľby – aby zas získal nárok na ďalšie miliónové dotácie. Ako nezdanené príjmy svojho rodinného podniku. Politika, stranícka práca, verejné projekty… To všetko sa malo robiť len na kolene. Naoko. Čiže bez reálnych výdavkov za vykonanú prácu.
A aj to tak vyzeralo…
Za toto podvodné získavanie dotácií na „stranícku činnosť“ pritom nenesie zodpovednosť len Matovič. Zodpovední sú aj tí, ktorí to dovolili. Hlina, Remišová, Budaj, Naď, Heger, Kremský… Poslanci Obyčajných. Formálni členovia „strany“, ktorí nikdy v OĽaNO nezažili skutočný, otvorený stranícky snem, kde by líder skladal účty. A kde by ako zástupca snemu strany žiadal mandát na to, ako hospodáriť so spoločnými peniazmi. Tí všetci nesú svoj diel zodpovednosti.
A nakoniec sú za to zodpovední aj voliči Matoviča. Presnejšie: torzo voličov Obyčajných, ktorým stačí namiesto politiky kabaret. Výnosný Matovičov kabaret, ktorým sa dupe po zákone o financovaní strán. Aj po princípoch politickej práce.
A poniektorí z nich to ešte k tomu vnímajú – Pán Boh odpusť – ako konzervatívnu politiku.
To je vlastne vrchol podvodu s celou Matovičovou živnosťou.
