Prezidentka nerozhodne o Gašparovi v chvate. Nevymenovanie šéfa tajnej služby môže skončiť na ústavnom súde

Už raz nastala situácia, že hlava štátu odmietla menovať riaditeľa tajných. Prezident Michal Kováč nevyhovel v roku 1993 vláde Vladimíra Mečiara menovať za riaditeľa SIS Ivana Lexu. Napokon Mečiarova vláda zmenila zákon a Lexa nastúpil do čela tajných. Neskôr sa právomoc menovať riaditeľa znovu vrátila do rúk prezidenta.

Zmena nie je nateraz prioritná

Z vyjadrení Prezidentského paláca je zrejmé, že hlava štátu sa s rozhodnutím nebude ponáhľať. Je pre ňu tiež prekvapením personálna nominácia vlády.

„Prezidentka nebola o nominácii Pavla Gašpara informovaná vopred a zmena vo vedení SIS nie je nateraz taká prioritná, aby sa ňou musela v najbližšom čase zaoberať. Akákoľvek personálna nominácia na takú kľúčovú pozíciu by podľa prezidentky nemala ohroziť pozíciu SIS ani výmenu informácií so zahraničnými partnerskými spravodajskými službami,“ uviedol pre Štandard hovorca prezidentky Martin Strižinec.

Vláda môže menovanie prezidentke zobrať

Kým vládny tábor nevidí problém v Gašparovi, opozícia má opačný názor. Má teda prezidentka oprávnenie zastaviť vládnu nomináciu? Ústavný právnik Tomáš Ľalík z Právnickej fakulty Univerzity Komenského hovorí, že hypoteticky je možné pri každom verejnom funkcionárovi, ktorého menuje prezident, uvažovať o tom, že ho odmietne menovať s určitou argumentáciou.

„Či na to prezident má alebo nemá právomoc, sa rozhodne spravidla ex post – na Ústavnom súde SR,“ povedal denníku Štandard Ľalík.

Ak by teda prezidentka odmietla vymenovať navrhovaného šéfa SIS, tak následne by vec najskôr skončila na ústavnom súde, ktorý by spor vyriešil. „Ako alternatívu si je možné predstaviť zmenu legislatívy, kde by sa zmenil zákon tak, že riaditeľa SIS menuje a odvoláva vláda. Aj v tomto druhom scenári si je možné predstaviť, že by sa prezidentka obrátila na ústavný súd s argumentom, že riaditeľa SIS má menovať práve ona, a nie vláda,“ vysvetlil Ľalík.

Vo všeobecnosti musí prezidentka podľa právnika skúmať, či daná osoba spĺňa zákonom vyžadované predpoklady na funkciu. Ak ich osoba spĺňa, potom je polemické, či môže pri menovaní riaditeľa SIS skúmať aj ďalšie predpoklady – takzvané materiálne.

„Napríklad pri menovaní generálneho prokurátora prezident skúma, či existuje závažná skutočnosť vzťahujúca sa na osobu kandidáta, ktorá dôvodne spochybňuje jeho schopnosť vykonávať funkciu spôsobom neznižujúcim vážnosť ústavnej funkcie alebo celého orgánu, ktorého má byť táto osoba vrcholným predstaviteľom. Alebo spôsobom, ktorý nebude v rozpore so samotným poslaním tohto orgánu, ak by v dôsledku tejto skutočnosti mohol byť narušený riadny chod ústavných orgánov,“ dodal Ľalík.