Roman Michelko: Zmena generálneho riaditeľa RTVS nie je na programe dňa. Štátnu televíziu robiť nechceme

Začnime aktuálne: v Národnej rade prešiel do druhého čítania návrh zákona o Fonde na podporu umenia (FPU). Tomuto fondu sa Štandard venoval v predchádzajúcich článkoch aj pre dúhové projekty pochybnej kvality, ktoré fond dlhodobo financuje. Tento fond má však výrazne väčší záber aktivít, vy teraz zasahujete do jeho riadenia, čo presne sledujete a čo chcete zmeniť?

Náš návrh sa týka dozornej komisie. Dnes je vo Fonde na podporu umenia taká situácia, že dozorná komisia nerozhoduje o dotáciách pre jednotlivé projekty, ale iba o zúčtovaní. V tej komisii sú traja ľudia, z čoho dvoch nominuje minister kultúry. Tretieho tiež menuje minister kultúry, ale na návrh ministra financií. My navrhujeme dozornú komisiu rozšíriť o dvoch ľudí, ktorých by do nej nominoval najvyšší orgán, teda rada fondu. 

V čom by to malo zlepšiť situáciu? 

Je to v prospech rady fondu, ktorá by zmenou zákona dostala možnosť pripomienkovať výhrady ministerských nominantov. 

Dozorná rada fondu ale zásadne neovplyvňuje fungovanie FPU, napríklad zloženie odborných komisií, práve ony sú pritom rozhodujúce, určujú, ktoré projekty FPU finančne podporí. Tam zmeny neplánujete?  

Je to malá technická novela a nevylučujem, že môžu prísť ďalšie pozmeňujúce návrhy. Ešte nemáme úplne presne určené, akým spôsobom vyriešime prípadné zmeny. Nebudú to ale žiadne rozsiahle zmeny. Hoci je v tejto chvíli predčasné o tom hovoriť, pôjde o zmenu maximálne dvoch-troch paragrafov. 

Opozícia vám vytýka, že ste zákon nepredložili od začiatku v plnom znení, ale avizujete pozmeňujúce návrhy v druhom čítaní. Je to legitímna kritika, prečo ste sa v koalícii najprv nedohodli a nepredložili návrh zákona od začiatku v plnom znení? 

Chceli sme predložiť balíček piatich návrhov zákonov o fondoch spoločne aj preto, že v prvom čítaní chceme zjednotiť dozorné komisie. Napríklad v Audiovizálnom fonde sú veľké otázniky ohľadom zúčtovania vecí, bude tam zasahovať Najvyšší kontrolný úrad. Podanie išlo podľa mňa od generálneho tajomníka služobného úradu, je tam podozrenie na subvenčný podvod.  

Pýtam sa, čo hovoríte na kritiku, že nie je štandardné predložiť návrh zákona s tým, že od začiatku predpokladáte, že k nemu dodáte aj pozmeňujúce návrhy. 

V minulom volebnom období to bol bežný štandard. 

Ale súčasná vláda chcela byť iná než tá Matovičova. 

Ako Matovičova určite áno, ale opoziční poslanci, ktorí nás dnes v tomto duchu kritizovali, by mali byť trochu skromnejší. Lebo minimálne saskári na týchto rozhodnutiach participovali, o OĽaNO ani nehovoriac. 

V parlamentnej rozprave ste spomínali, že máte mnoho argumentov, ktoré poukazujú na nedostatočnú nezávislosť odborných posudkových komisií FPU. Prečo ste ich ale nepredniesli a odkladáte to na druhé čítanie návrhu zákona? 

Do roku 2023 som viedol Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov. Mám preto skúsenosť so žiadaním dotácií od ministerstva kultúry aj z Fondu na podporu umenia. Skúsenosti mám ale najmä s odbornými komisiami, ktoré hodnotili grantové výzvy týkajúce sa literatúry. Nemám však až toľko informácií o komisiách v iných výzvach, napríklad v rámci výtvarného či tanečného umenia alebo umeleckých mobilít. Do druhého čítania ich plánujem zozbierať od ľudí, ktorí tieto skúsenosti majú. 

Ak nejde iba o ovládnutie fondu novými nominantami, čo chcete urobiť, aby sa zvýšila nezávislosť fondu?  

Bolo by dobré, keby sa voči rozhodnutiam hodnotiacich komisií dalo odvolať. Teda aby existoval odvolací orgán, ktorý by mohol korigovať rozhodnutia tej komisie. Dlhé roky na to apelovali aj umelecké zväzy. 

Kto by zriaďoval takýto orgán? 

Je niekoľko možností, ako by sa to dalo spraviť. Či už by odvolací orgán zriadila rada fondu, samozrejme, po prípadných zmenách, alebo ministerstvo s pomocou expertov na danú oblasť. Ale v koalícii nemáme ešte presne dohodnuté, ako budeme postupovať.  

Prejdime k druhej téme. RTVS sa po prudkom znížení rozpočtu dostala pod enormný tlak, Andrej Danko pred pár dňami hovoril o štátnej televízii, aké sú ďalšie plány koalície s RTVS? 

Zatiaľ je dohoda, že možno na aprílovú schôdzu pôjde vládna novela zákona o Rade RTVS, kde by sa mali posilniť jej kompetencie a možno sa aj personálne rozšíriť. Bude to ministerský návrh zákona, čiže nie je celkom v mojej kompetencii sa k tomu vyjadrovať. Viem, že niečo také sa chystá.

Rád by som ale vyvrátil tvrdenia, že chceme z RTVS spraviť štátnu televíziu. Štátna televízia existuje akurát v Bielorusku, prípadne v Izraeli majú armádny rozhlas. Momentálne si robím analýzu toho, ako sa podobné rady kreujú v iných krajinách Európskej únie. 

Ako si predstavujete rozšírenie Rady RTVS? 

Teraz sú tam traja odborníci na rozhlas, traja na televízne vysielanie, dvaja ekonómovia a jeden právnik. Zdá sa mi, že toto je už trochu prekonané. Aj v Správnej rade Tlačovej agentúry SR už máme experta na informačné technológie. V podstate zažívame začiatok konca lineárnej televízie, stáva sa z nej multimediálne centrum s podcastmi, archívmi, streamovacími službami a aj rozhlasové vysielanie pridáva videoobsah. Expert na IT by sa teda v Rade RTVS určite uplatnil.   

Veľa sa špekuluje, či už máte kandidáta na nového riaditeľa RTVS. Asi by ste mi meno nepovedali, ale existuje nejaký človek, na ktorom by ste mali dohodu, že bude budúcim generálnym riaditeľom RTVS? 

Zmena manažmentu televízie môže nastať, len ak Rada RTVS trikrát po sebe odmietne rozpočet. To sa ale nestalo, čiže toto nie je otázka dňa. Keby sme chceli urobiť zmeny v manažmente televízie, bez zmeny zákona to nepôjde. 

Bude vládny návrh zákona, ktorý plánujete predložiť v apríli, obsahovať aj možnosť na vykonanie zmeny vo vedení RTVS? 

Zatiaľ sa hovorí iba o zmene zloženia Rady RTVS. Zároveň sa hovorí o vzniku akejsi super rady. Momentálne máme na Slovensku tri rady, o ktorých sa uvažuje, že by z nich mohla byť jedna super rada, ktorá by všetky tieto oblasti skoncentrovala. Hovorím o Rade pre mediálne služby, Rade RTVS a Správnej rade TASR. Chcel by som ale najprv vidieť nejaký európsky model. Zaujíma ma, či v inej krajine EÚ existuje takáto super rada, ktorá sa zaoberá celým mediálnym prostredím. Mne osobne by sa však nepáčilo, ak by podobná rada regulovala aj komunitné médiá, youtuberov a podobné záležitosti.  

Foto: Matúš Zajac

Nikto sa nevyjadruje k RTVS aktívnejšie, ako práve SNS. Aké máte voči nej výhrady? 

Tých výhrad je veľa. Poviem príklad: ak redaktor verejnoprávnej televízie v rámci svojho vstupu z parlamentu nazve poslanca "tým, ktorého meno sa nevyslovuje”, ide podľa mňa o veľké zlyhanie. 

Čo sa týka diskusných formátov, v RTVS existujú dve diskusie, ktoré prezentujú názory takzvanej bratislavskej kaviarne. Je to Večera s Havranom, kde neexistuje žiadna polemika, a Silná zostava. A potom mi, samozrejme, prekáža novinársky aktivizmus v politických diskusných reláciách RTVS. 

Uveďte príklad, v čom sa ten aktivizmus prejavuje? 

Je normálne, že moderátori v diskusiách oponujú, ale keď nemôže človek povedať nieže vetu, ale ani len myšlienku, tak je to problém. V minulom volebnom období tam zároveň prebiehala brutálna ostrakizácia jednej strany, ktorá vo voľbách získala osempercentné preferencie. 

Myslíte Republiku? 

Niežeby som s nimi sympatizoval, ale beriem to ako princíp. Keď niekto dostal toľko voličských hlasov, tak má mať v televízii zastúpenie. Mám dôverné informácie, že sa v RTVS robili čierne listiny ľudí, ktorých určite nepozývať.  

A naopak, keď bol riaditeľom RTVS Jaroslav Rezník, tak mu vyčítali zasa preferovanie smerom k SNS. Aj Andrej Danko naznačil, že s ním bývalý riaditeľ konzultoval interné záležitosti RTVS. V tom problém nevidíte? 

Tvrdil, že od neho Rezník chcel, aby mu odobril moderátora politickej diskusie, pána Jozefa Hajka. Ja som s ním mal skôr iný problém – že Hajko predtým pôsobil ako asistent poslanca za SDKÚ. Mimochodom, ak by bol Rezník naozaj národniarskym riaditeľom, tak prečo by siahol po človeku v minulosti spojenom s SDKÚ?