Katolícky znamená pohostinný. Ale s hranicami. Tvrdí bývalý protestant, ktorý je dnes katolíckym biskupom

„Považujeme za samozrejmé, že nič nevydrží, že sme zrnkami prachu v rozpínajúcom sa vesmíre, že realita ako taká napreduje bez stanoveného cieľa, bez stredu. Jediná vec, v ktorú ešte veríme, je pohyb alebo „pokrok“. Ideológie dvadsiateho storočia urobili z pokroku absolútnu hodnotu. Trhové hospodárstvo je na ňom založené. Čoraz viac si upevňuje svoj vplyv v antropológii.

Rozprávanie o „transhumanizme“ sa už netýka orwellovskej hyperboly. Je pred nás kladený ako nevyhnutná ďalšia fáza „pokroku“, o ktorej niektorí predpovedajú, že stroj prekoná ľudské bytosti. Tak úplne sme podľahli takémuto spôsobu myslenia, že „modernosť je charakterizovaná obrovským hnevom voči každému, kto nechce skočiť do jej rytmu. Naša vášeň pre zmenu sa stala obsesívnou a totalitnou…“