Katolícky znamená pohostinný. Ale s hranicami. Tvrdí bývalý protestant, ktorý je dnes katolíckym biskupom

Viera nachádza stále nové spôsoby vyjadrenia, ale katolícku tradíciu treba prijímať v jej celistvosti. Cirkev nedokáže a ani by sa nemala snažiť držať krok s prechodnými módnymi výstrelkami, hovorí nórsky biskup Erik Varden.

„Považujeme za samozrejmé, že nič nevydrží, že sme zrnkami prachu v rozpínajúcom sa vesmíre, že realita ako taká napreduje bez stanoveného cieľa, bez stredu. Jediná vec, v ktorú ešte veríme, je pohyb alebo „pokrok“. Ideológie dvadsiateho storočia urobili z pokroku absolútnu hodnotu. Trhové hospodárstvo je na ňom založené. Čoraz viac si upevňuje svoj vplyv v antropológii.

Rozprávanie o „transhumanizme“ sa už netýka orwellovskej hyperboly. Je pred nás kladený ako nevyhnutná ďalšia fáza „pokroku“, o ktorej niektorí predpovedajú, že stroj prekoná ľudské bytosti. Tak úplne sme podľahli takémuto spôsobu myslenia, že „modernosť je charakterizovaná obrovským hnevom voči každému, kto nechce skočiť do jej rytmu. Naša vášeň pre zmenu sa stala obsesívnou a totalitnou…“

Prvý biskup po päťsto rokoch

Tieto myšlienky francúzskeho filozofa a konzervatívneho politika François-Xaviera Bellamyho zazneli v rámci nedávnej konferencie na prestížnej Navarrskej univerzite neďaleko Pamplony. V rámci svojej prednášky o „evanjelizácii v časoch zabudnutia“ ich použil biskup z nórskeho Trondheimu Mons. Erik Varden.

Curriculum hlavného rečníka prezrádza, že bol pokrstený v Nórskej luteránskej cirkvi, no vyrastal v nepraktizujúcej rodine a počas univerzitných štúdií konvertoval na katolicizmus. Vstúpil do cisterciánskej rehole, kde bol vysvätený za kňaza a stal sa opátom kláštora Mount Saint Bernard v Anglicku.

V roku 2020 bol vysvätený ako prvý katolícky biskup po takmer poltisícročnej prestávke na nórskej pôde a do pastoračnej starostlivosti dostal maličké biskupstvo v prístavnom meste Trondheim s piatimi farnosťami a šestnástimi tisíckami veriacich.

Je autorom kníh Čistota, Zmierenie zmyslov a Výbuch samoty. Spoločným menovateľom jeho titulov a príspevkov je snaha ísť až k jadru problému, ktorá sa prejavila aj na prednáške 8. februára.

Ako doma

Po diagnostike súčasnej doby vo všeobecnosti sa presunul na cirkevné pole, kde identifikoval podobnú vášeň pre zmenu, ktorá spôsobuje veľké napätie v tele cirkvi ohrozujúce jeho jednotu a celistvosť. Práve preto sa biskup Varden vo svojom príspevku odrazil od koreňov slova katolícky.

„Byť katolíkom znamená obývať rozsiahly a pohostinný priestor a dýchať čerstvý horský vzduch. Byť pohostinný znamená pozývať hostí do svojho domova, ale domov má svoje hranice. Navyše, domov je priestor, v ktorom žijeme a ktorý milujeme. Na to, aby sme dom považovali za svoj, nestačí vymenovať jeho zariadenie, musíme ho používať, vážiť si ho, urobiť ho svojím. Katolícky teológ je ten, kto prijíma katolícku tradíciu v jej celistvosti, s jemnosťou hosťa, s vďačnosťou, že v nej našiel domov, a s radosťou pozýva iných, aby vstúpili a umožnili im zažiť, že sú doma,“ povedal biskup Varden, aby položil základy svojich ďalších úvah.

Krásne ikony, ktoré sa nesmú vystavovať