Hypergamia je tendencia žien vstupovať do vzťahov s mužmi, ktorí sú im nadradení. Ženy uprednostňujú mužov s vyšším alebo aspoň porovnateľným sociálnym postavením, aké majú samy, či už ide o príjem, dosiahnuté pracovné výsledky alebo vzdelanie. Chcú partnerov, o ktorých – poprosím feministky, aby na chvíľu zavreli oči a trikrát sa zhlboka nadýchli a vydýchli – sa môžu oprieť, pretože ich podržia.
Môžeme, samozrejme, polemizovať o tom, či táto preferencia pramení z dusivých podmienok zločinného patriarchátu, ktorý nedal trpiacim ženám inú možnosť, ako preraziť jeho sklenené stropy (alebo drevené a kamenné a pravdepodobne aj slamené, trstinové a kartónové – nerada by som diskriminovala niektoré z trpiacich), len sa dobre vydať, alebo či je pôvod oveľa starší a siaha až k tancom okolo prehistorických ohňov a ešte oveľa ďalej.
Najlepšieho možného otca pre svoje budúce potomstvo si vyberajú levy, pinky a samičky cvrčka, ale iba ľudským samičkám sa to otĺka o hlavu. („Zarába tvoj manžel viac ako ty? Potom si nie ste rovní.“ Zrkadlovo obrátene: „Cítil by si sa hlúpo, keby tvoja žena živila rodinu? Máš problém so sebaúctou.“)