Po čom ženy túžia a čo už nedostanú

Môžeme, samozrejme, polemizovať o tom, či táto preferencia pramení z dusivých podmienok zločinného patriarchátu, ktorý nedal trpiacim ženám inú možnosť, ako preraziť jeho sklenené stropy (alebo drevené a kamenné a pravdepodobne aj slamené, trstinové a kartónové – nerada by som diskriminovala niektoré z trpiacich), len sa dobre vydať, alebo či je pôvod oveľa starší a siaha až k tancom okolo prehistorických ohňov a ešte oveľa ďalej.

Najlepšieho možného otca pre svoje budúce potomstvo si vyberajú levy, pinky a samičky cvrčka, ale iba ľudským samičkám sa to otĺka o hlavu. ("Zarába tvoj manžel viac ako ty? Potom si nie ste rovní." Zrkadlovo obrátene: "Cítil by si sa hlúpo, keby tvoja žena živila rodinu? Máš problém so sebaúctou.")

Na tému hypergamie boli vykonané početné psychologické a behaviorálne štúdie, podľa ktorých tendencia "dobre sa vydať" zostáva základným aspektom ženskej psychológie a tvrdohlavo pretrváva aj v egalitárnych spoločnostiach (Škandinávia). Na druhej strane muži tieto tendencie nemajú.

To, čo mužov na ženách priťahuje, nie je moc, kompetentnosť a ochota deliť sa o zdroje, ale mladosť a príťažlivosť, čo prosím neznamená, že finančný alebo akademický úspech stojí v ceste šťastnému partnerstvu – len zvyčajne nezapáli iskru záujmu. Hoci... začína to vyzerať tak, že minimálne akademické úspechy sú určitou prekážkou.

Čo znižuje šance nájsť si skvelého partnera

David Buss, americký evolučný psychológ a odborník na stratégie hľadania partnerov a rodové konflikty, uverejnil v roku 2016 článok s názvom Vzdelané ženy a kríza hľadania partnerov. Poukázal v ňom na to, že rastúce zastúpenie dievčat vo vyššom vzdelávaní je síce plusom pre ich budúce uplatnenie, ale znižuje ich šance nájsť si kvalitného partnera. Veď veľa dievčat na univerzitách znamená málo mladých mužov na univerzitách, a nedostatočne zastúpené (žiadanejšie) pohlavie vždy určuje pravidlá, pokiaľ ide o vzťahy a sex. Povedzme, že latkou na prekonanie sa nestalo spievanie serenád pod balkónom.

Nedostatočne zastúpeným mladým mužom sa podarilo zmeniť dovtedy bežné randenie (teda kultúru vzťahov) na kultúru "hook-ups", príležitostného sexu bez záväzkov, ktorý, hoci naň určite dobrovoľne a so súhlasom pristúpia, nie je pre účastníčky vonkoncom ničím. Až do sexuálnej revolúcie ženy vymieňali prístup k sexu za výhody manželstva. Je zvláštne, že hoci všetko ostatné strašne zdraželo, cena sexu je na historickom minime.

Pomer pohlaví na školách vyššieho typu sa od uverejnenia Bussovho článku ešte viac skreslil. Podľa populačných prognóz budú mať do roku 2050 ženy vyššie vzdelanie ako muži takmer vo všetkých krajinách sveta s výnimkou niekoľkých afrických a západoázijských krajín. Máme teda obrovskú prevahu vzdelaných žien, ale tie nechcú nevzdelaných mužov alebo mužov, ktorí budú zarábať menej ako ony. Čo z toho vyplýva?

Čoraz väčšia skupina žien bude súťažiť o čoraz menšiu skupinu mužov, ďalšími konkurentkami budú menej vzdelané ženy, ktoré však muži považujú za žiaduce z iných dôvodov (príťažlivosť, mladosť). A naopak, muži, ktorí prepadnú cez sieť, nezískajú vôbec nikoho.

Výhody aj vedľajšie škody

Je fascinujúce, že vždy, keď sa zmení niečo, čo sa už dlhé časy "nejako dialo", prináša to – okrem výhod, ktorými sú v tomto prípade, samozrejme, možnosť vzdelania a plnohodnotného a dobre plateného zamestnania pre ženy – aj vedľajšie škody. Tie sa zvyknú objaviť niekde, kde by to človeku ani nenapadlo.

Vzhľadom na to nie je od veci položiť si nasledujúce otázky: Ako bude fungovať spoločnosť, v ktorej majú ženy viac moci ako muži? Čo nové môžu muži ponúknuť ženám? Budú sa ženy chcieť vydávať a mať deti? Nemali by sme v situácii tvrdej konkurencie pohlaví povzbudzovať dievčatá, aby neštudovali, čo sa dá odložiť, ale aby si čo najrýchlejšie založili rodiny, kým môžu uplatniť tieto "iné kvality" voči svojim konkurentkám?

Môžeme sa pýtať aj ostrejšie: Ako ženám škodí klesajúca kompetencia mužov? Bude viac rozpadnutých rodín a nefunkčných vzťahov? A čo obrovské množstvo mladých mužov bez partneriek? Taká je už situácia v krajinách Blízkeho východu alebo na Západe v agresívnych mestských gangoch zložených zo slobodných a nepracujúcich dvadsaťročných mužov (hovorí sa dokonca o "syndróme mladých mužov"). S istotou vieme, že je to recept na chaos.

Text pôvodne publikovali na webe Echo24. Vychádza so súhlasom redakcie.