Staré príslovie hovorí, že je lepšie zažať svetlo, ako nadávať na tmu. Je to veľká múdrosť, ktorá sa, zdá sa, čoraz viac opomína. Predsa len, niečo hlboko v nás miluje všetku tú tmu, krv, nezdary iných ľudí, kritiku ostatných a spoločnosti a zhadzovanie všetkého, čo nezapadá do našej predstavy o svete. No našťastie sú tu aj ľudia, ktorí ukazujú na svetlo.
Do rúk sa mi dostala kniha rozhovorov s českým františkánom Šebastiánom Pavlom Smrčinom. Rozhovor viedol mladý publicista Ondřej Havlíček. Kniha má názov Františkánsky živel s podtitulom Ako žiť z Boha a dávať ľuďom.
Príbeh brata Šebastiána som predtým nepoznal, nevedel som, čo od knihy očakávať, no dostal som oveľa viac, než som si vedel predstaviť. Páter Šebastián pochádza z Prahy, ešte počas komunizmu chodil do tajného skautského oddielu a povolanie ku kňazskej službe sa v ňom zrodilo ešte v mladosti.