Františkán a youtuber Páter Šebastián ma za sebou tisíce videí a tri milióny pozretí

Do rúk sa mi dostala kniha rozhovorov s českým františkánom Šebastiánom Pavlom Smrčinom. Rozhovor viedol mladý publicista Ondřej Havlíček. Kniha má názov Františkánsky živel s podtitulom Ako žiť z Boha a dávať ľuďom.

Príbeh brata Šebastiána som predtým nepoznal, nevedel som, čo od knihy očakávať, no dostal som oveľa viac, než som si vedel predstaviť. Páter Šebastián pochádza z Prahy, ešte počas komunizmu chodil do tajného skautského oddielu a povolanie ku kňazskej službe sa v ňom zrodilo ešte v mladosti. 

Ako kňaz pôsobil v Uherskom Hradišti, potom v Plzni, neskôr v Moravskej Třebovej, kde sa staral o bezdomovcov a chudobných ľudí. Dnes je opäť v Plzni. V roku 2017 mu udelili titul Laskavec.

Páter Šebastián je na prvý pohľad jednoduchý rehoľník, mních s veľkým srdcom. Ak sledujete dokumentárne filmy alebo čítate knihy, ktoré popisujú duchovný život za múrmi kláštora, vždy je tam istá nedokonalosť. Život v kláštore vykresľujú ako idylické putovanie životom, niečo ako letný tábor, v ktorom sa účastníci trošku viac modlia a robia jednoduchú prácu. 

Ak sa však pozriete na mníšsky život z bližšia, uvidíte, že je to život plný zápasov, je to život neskutočne ťažký, je to život víťazstiev, ale aj zlyhaní a bez skutočného povolania od Boha sa to nedá zniesť. 

Chudák chalan z Prahy na vojne v Humennom

Páter Šebastián v knihe rozpráva o svojej mladosti, keď cítil povolanie k Bohu, no čo vás zaujme, je skúsenosť so základnou vojenskou službou. Chudák chalan z Prahy sa dostal k tankistom do Humenného a zažíval ťažké časy. Bola to hlboká duchovná kríza, ktorú zažil našťastie ešte pred vstupom do seminára: 

„Keď mi bolo ťažko, tak som sa modlil. Ale ako som sa stal ošetrovateľom, tak mi to nejako veľmi neprospelo. Dohnala ma najväčšia duchovná kríza v živote. Musel som si položiť veľa otázok ako ďalej. Vedel som, že mám byť kňaz, ale bol som úplne v háji. Prestal som sa modliť, zažil som taký rozklad všetkého. Kto bol na vojne, tak ten tomu porozumie.

Nerobil som s tým nič. Nechal som sa len tak unášať životom a zahníval som. No blížil sa koniec vojenskej služby, keď som si mal podať prihlášku do seminára. A ja som nevedel, čo mám robiť. Cítil som vnútorný rozklad, veľký zmätok. Ale zo zotrvačnosti a z pudu sebazáchovy som do seminára tú prihlášku podal.“

Sympatické je, že páter Šebastián nejako prehnane nefilozofuje, neutieka sa do sveta abstrakcie, aby ospravedlňoval svoje nezdary. Staré a osvedčené „modli sa a pracuj“ zachránilo život aj jemu, rovnako ako tisíckam bezradných ľudí pred ním. 

„Ja som sa napríklad nemohol modliť, nešlo mi to. A to som mal modlitbu nažitú, roky predtým som sa hodiny denne modlil. Ale zrazu to nešlo. Ako keby som mal kľúče od domu, kde je teplo a plná chladnička, ale nevedel som si odomknúť dvere. Nemohol som sa dostať do modlitby, nešlo mi to prelomiť. Potom som čítal žalmy, ako napríklad ‚Úbožiak zavolal a Hospodin ho vypočul...‘ a zrazu tie žalmy ožili.

Vedel som, o čom to je! Niekto predo mnou to tiež zažil. To ma vzpružilo. Hlavná vzpruha prišla cez ruženec. Predtým som sa ho často modlieval, no teraz mi to vôbec nešlo. Mal som pocit, akoby som holými rukami chcel roztlačiť nákladné auto. Mechanicky som odriekal Zdravasy a dúfal, že to povolí. A povolilo to! Ale tiež som musel priznať veľa svojich hriechov a vysypať ich na spovedi.“

Nie všetka radikálnosť je od Boha

Páter Šebastián otvorene rozpráva aj o tom, ako ho takmer vylúčili z františkánskeho rádu. Popisuje skúsenosti s istou skupinou kresťanov, ktorí radikálne žili evanjelium a mali na neho vplyv. No mnísi zo skúsenosti vedia, že nie všetka radikálnosť je od Boha a často v nej býva niečo nezdravé, niečo, čo má deštruktívny potenciál a rozbíja jednotu. Pritom išlo o „extrém“, v súvislosti so službou chudobným a vylúčeným. Nie nadarmo sa aj pri svätosti zdôrazňuje prirodzenosť a striedmosť. Páter Šebastián našťastie ustál aj túto výzvu duchovného zápasu.  

Za povšimnutie stojí príbeh kostola, ktorý chceli bratia františkáni postaviť na jednom zo sídlisk v Plzni: „V tej dobe vrcholila angažovanosť istých ľudí, ktorí zbierali podpisy na petíciu proti stavbe kostola na mieste, ktoré mesto predbežne odsúhlasilo. Na niekoľkých stromoch, ktoré bolo treba kvôli stavbe kostola vyrúbať, visela veľká partia so srdcervúcimi komentármi.

Aktivisti obchádzali sídlisko a rozširovali zvesť, ako všetko zničíme a ako pomaly budeme nútiť ľudí chodiť do kostola. Jednoducho my kresťania, aspoň u časti obyvateľov, už nie sme veľmi v kurze. Mesto sa zľaklo a s ospravedlnením naznačilo, že to na tomto pozemku nepôjde. Došli sme k záveru, že teraz nie je vhodné obdobie na stavbu kostola a bola by to aj ekonomická samovražda. Pozastavili sme plány a čakáme na lepší čas.“

Spomínaná kniha je celá inšpiratívna, dalo by sa z nej citovať veľa pasáží, no za všetky aspoň túto myšlienku o tom, ako komunikovať so svetom: 

„Ako kresťania často chceme presviedčať spoločnosť, že sme tí dobrí, tak nech nás majú radi a nech nás rešpektujú. Že vlastne sme všetci na jednej lodi, máme rovnaké hodnoty a ciele a iba si to musíme lepšie vykomunikovať. Ale toto dnes, bohužiaľ, často nie je pravda.

My musíme mať odvahu povedať čo je kresťanstvo, aké hodnoty máme a kde je pravda. Pilát sa pýta: ‚Čo je pravda?‘ Ježiš hovorí: ‚Ja som Pravda.‘ Dnes povedať, čo si o niečom naozaj myslím, ako to vidím a aké mám hodnoty a stáť si za tým, tak to si človek koleduje o problém. Za politickú korektnosť toleranciu a rešpekt ku kadečomu sa schováva často agresívna manipulácia a zastrašovanie.“

Známy youtuber

Po prečítaní knihy som rovno napísal kamarátovi františkánovi, ktorý už roky slúži v Čechách, či náhodou nepozná pátra Šebastiána a keď áno, nech ho pozdravuje, že sú jeho slová veľmi inšpiratívne. Kamarát mi hneď odpísal, samozrejme, že ho pozná, je to známy youtuber, nech si pozriem jeho kanál. 

Vyhľadal som si kanál pátra Šebastiána, každé ráno na ňom pribudne video so zamyslením. Páter to tak robí už tri roky. Na svojom konte má dnes vyše tisíc videí. Venuje sa rôznym témam. Nemusíte byť práve veriaci katolíci, aby ste jeho myšlienky vnímali a mohli im porozumieť.

Sú to zamyslenia o priateľstve, o práci, o frustrácii, o Bohu, o vzťahoch, o radosti, o kríze viery, o hľadaní zmyslu života, o tom, ako sa nestratiť v živote... Skrátka všetko, čo vás bolí, čo vás trápi, čo vás oslovuje, ale aj to, s čím si neviete pomôcť. 

Myslím, že človek nemôže mať lepší rozbeh dňa, ako s hlbokou myšlienkou a krásnym posolstvom od múdreho muža, ktorý celý svoj život zasvätil Bohu a službe ľuďom. 

Ak poznáte pátra Šebastiána, prosím, pozdravujte ho, a ak nie, pozrite si jeho kanál, určite nebudete sklamaní. Bez ohľadu na to, či ste veriaci, alebo nie.