Jej autori totiž na vzorke 150 overovateľov faktov z rôznych krajín a profesijných oblastí zistili, že sa v osobnom politickom presvedčení výrazne nakláňajú doľava. Konkrétne: 21 z nich sa označilo za veľmi ľavicových, 62 za skôr ľavicových, 43 za stredoľavých, 15 za centristických, 7 za stredopravých, 0 za skôr pravicových a 0 za veľmi pravicových.
Som skeptický, že ich hodnotenia budú nestranné, vraví kritik
(Nielen) na tieto zistenia reagoval aj Dan Wiliams, lektor filozofie na Univerzite v Sussexe a spolupracovník Univerzity v Cambridgei. Williams tvrdí, že overovatelia faktov nie sú len v drvivej väčšine ľavicovo orientovaní, ale aj patria do rovnakej spoločenskej triedy vysoko vzdelaných, kozmopolitných odborníkov, ktorí sa vyznačujú osobitnými kultúrnymi hodnotami, identitami, vkusom, preferenciami a svetonázorom.
„Ak začnú klasifikovať pravdivý, ale zavádzajúci obsah ako dezinformáciu, som veľmi skeptický, že ich klasifikácie budú nestranné,“ uviedol v minulotýždňovom texte.
„Pokiaľ zavádzajúci obsah podporuje pravicové politické názory alebo kultúrne konzervatívne názory, budú dobrí v jeho identifikovaní. Pokiaľ ide o zavádzajúci obsah podporujúci mierne ľavicové, sociálno-liberálne alebo progresívne názory, dobrí nebudú,“ pokračuje Wiliams s tým, že dôvodom môže byť aj to, že títo ľudia sami podporujú príslušné zavádzajúce naratívy alebo aj to, že považovať ich za dezinformáciu by sa v ich sociálnom prostredí vnímalo ako trápne.
„Pokiaľ ide o vlády, mainstreamové médiá a medzinárodné organizácie, ako je Svetové ekonomické fórum, je tento problém ešte horší. Myslím si, že sa budú veľmi selektívne zameriavať na zavádzajúci obsah, ktorý považujú za ohrozujúci. Pretože sú hlavným zdrojom financovania a podpory výskumu dezinformácií, obávam sa, že takýto výskum sa skončí zaujatosťou smerom k legitimizácii pro-establišmentových naratívov,“ domnieva sa ďalej.
Iba polovica problému?
Na zistenia reagoval aj Edward Feser z Pasadena City College v Kalifornii. Tento profesor filozofie tvrdí, že ideologická zaujatosť je len polovicou problému s fact-checkermi.
Druhú podľa neho predstavuje rétorický efekt spojený s ich činnosťou. "Ak by 'experti' len povedali 'To a to je nepravdivé', mnohí by to považovali len za vyjadrenie názoru, ktorý môže, ale nemusí byť správny. Avšak tvrdenie 'To a to sú dezinformácie' má váhu vďaka tomu, že vyvoláva dojem, že prostredníctvom formálneho procesu bolo urobené oficiálne rozhodnutie," napísal.
Odkiaľ pochádzali respondenti a čomu sa venovali
Treba však zdôrazniť, že skúmanie politického presvedčenia fact-checkerov nepatrilo medzi výskumné otázky spomenutej štúdie s názvom Prieskum názorov odborníkov na dezinformácie: Definície, determinanty, riešenia a budúcnosť tejto oblasti a ide iba o vedľajšie zistenie.
Ako píšu autori, prevažnú časť respondentov tvorili účastníci zo západných liberálno-demokratických krajín. Najviac ich pochádzalo z USA (43), Spojeného kráľovstva (16) a Francúzska (14). Najmenej z krajín ako Rusko, Turecko alebo Pakistan.
Najviac kontrolórov faktov sa primárne špecializovalo na psychológiu (39), komunikačné a mediálne vedy (32) a politológiu (22). Zapojení však boli aj experti z oblasti histórie, fyziky, medicíny alebo jazykovedy.
Autori zbierali dáta v rozmedzí od 6. decembra 2022 do 16. januára 2023, pričom pôvodnú vzorku tvorilo až 201 overovateľov faktov, no nie všetci na štúdii spolupracovali až do konca.
Štúdia s rozsahom 38 strán čiastočne využila podporu projektu spolufinancovaného Európskou komisiou v rámci Nástroja na prepájanie Európy (CEF).
