Kováčik skončil. Čo za sebou šéf špeciálnej prokuratúry nechal?

O Kováčikovom rozhodnutí dnes informoval podpredseda parlamentu Gábor Grendel (OĽaNO). Prečítal list napísaný 10. novembra, ktorým Kováčik oznámil parlamentu svoje rozhodnutie.

Kováčik v cele je ďalším dôkazom toho, že polícia má konečne voľné ruky. Vraždy investigatívneho novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej odštartovali vlnu zatýkania vplyvných ľudí, ktorí boli dlhé roky považovaní za nedotknuteľných.

Za mrežami skončili vysokí štátni funkcionári, policajti, sudcovia, vplyvní oligarchovia a špeciálny prokurátor. Pre novinárov, ktorí na toxické kauzy upozorňovali dlhé roky, ale aj pre ľudí, ktorí na námestiach žiadali slušnosť, je to satisfakcia.

S Kováčikom zatkli policajta

Špeciálny prokurátor Dušan Kováčik mal byť symbolom boja proti korupcii a organizovanému zločinu. Namiesto toho je sám obvinený z viacerých trestných činov.

Spolu s Kováčikom súd poslal za mreže aj vysokého policajného funkcionára Norberta Paksiho. Kováčik aj Paksi sú obvinení zo založenia a zosnovania zločineckej skupiny, z prijímania úplatku, zneužitia právomocí verejného činiteľa a ohrozovania utajovanej skutočnosti.

Akcia, v rámci ktorej ich zadržali, niesla názov Božie mlyny. Sudkyňa Špecializovaného trestného súdu Pamela Záleská o prípade rozhodla v nedeľu 25. októbra. Rozhodnutie potvrdil prokurátor Ondrej Repa.

Kým Paksi sa ku všetkým bodom obvinenia priznal, Kováčik s políciou odmietol spolupracovať. Jeho manželka dokonca ponúkla finančnú záruku 50-tisíc eur, no nepomohlo to. Proti rozhodnutiu súdu podal Kováčik sťažnosť.

Príprava vraždy vyštrovateľa

Bývalý riaditeľ Kriminálneho úradu Finančnej správy Ľudovít Makó, ktorý už sedí vo väzbe, mal podľa Denníka N pripravovať s ďalšími osobami vraždu vyšetrovateľa Národnej kriminálnej agentúry a špeciálny prokurátor Kováčik im mal pomáhať tým, že maril vyšetrovanie. Ide o policajta, ktorý mal na starosti skupinu takáčovcov a piťovcov. Vo veci je už niekoľko mesiacov začaté trestné stíhanie.

Od Kováčika Makó chcel, aby mu zabezpečil viac informácií. Kováčik mal následne Makóovi odovzdať obálku, kde boli časti vyšetrovacieho spisu v tejto veci vrátane utajených operatívnych záznamov.

Pomoc takáčovcom

Norbert Paksi bol zástupca riaditeľa Úradu zvláštnych policajných činností, ktorý má na starosti aj odpočúvanie.

Kováčik aj Paksi sú zároveň obvinení z toho, že pomáhali bosovi mafiánskej skupiny takáčovcov Ľubomírovi Kudličkovi zostať na slobode. V roku 2017 ho zatkla NAKA a obvinila zo skutku, ktorý súvisel s násilným prebratím biznisu jednému poškodenému.

Sudca Špecializovaného súdu Ján Hrubala pustil Kudličku na kauciu z vyšetrovacej väzby. Ten sa však bál, že Najvyšší súd Hrubalovo rozhodnutie zruší, a preto sa mal cez bývalého šéfa Kriminálneho úradu Finančnej správy Ľudovíta Makóa a exsiskára Františka Böhma nakontaktovať na špeciálneho prokurátora Dušana Kováčika.

Kováčik mal zabezpečiť, aby službukonajúca prokurátorka nepodala voči sudcovmu rozhodnutiu sťažnosť. Podľa polície za to jeden z členov takáčovcov zaplatil Böhmovi 100-tisíc eur. Polovicu si mal zobrať Kováčik a zvyšok si mali rozdeliť Böhm a Makó. Podľa portálu Aktuality malo k tejto dohode dôjsť počas plavby na lodi v Chorvátsku.

Veľké peniaze v hotovosti

Špeciálnemu prokurátorovi Kováčikovi pri prehliadke v aute zadržali rôzne dokumenty, okrem iného aj obálku, v ktorej bolo 10-tisíc eur. „To sú moje peniaze, ktoré som navyberal, niekde doma mám aj papierik od toho. Zo Slovenskej, čo som vyberal. Chcel som zrealizovať kúpu jednej lúky, nakoniec z toho zišlo,“ povedal vyšetrovateľovi.

Nie je to pritom prvý raz, keď mal špeciálny prokurátor Kováčik pri sebe vysokú sumu peňazí. V septembri 2017 si vložil na svoj účet do banky 204-tisíc eur, ktoré mal v hotovosti.

Kováčik za peniaze kúpil pre syna dom v Pezinku. V banke uviedol, že peniaze pochádzajú od jeho brata Tibora. Podozrivú operáciu banka nahlásila polícii, tá však nič nevyšetrovala. Až neskôr bývalý policajný prezident Milan Lučanský nariadil prípad znovu preskúmať.

Nedôsledný prokurátor

Dušan Kováčik je bývalý vojenský prokurátor. Na čele Úradu špeciálnej prokuratúry stojí od jej vzniku, od roku 2004. Špeciálna prokuratúra vznikla počas druhej vlády Mikuláša Dzurindu. V tom čase bol generálnym prokurátorom Dobroslav Trnka, ktorý za šéfa špeciálnej prokuratúry navrhol práve Dušana Kováčika. Napokon ho schválili aj poslanci.

Za prvých päť rokov vo funkcii podal Kováčik len 12 obžalôb, pričom prokurátori jeho úradu ich podali aj 30 ročne. Od roku 2008 až donedávna nepodal ani jednu obžalobu v 61 prípadoch, ktoré dozoroval, za čo si vyslúžil prezývku Pán 61:0.

Vyčíta sa mu aj to, že z pozície šéfa Úradu špeciálnej prokuratúry si prideľoval najcitlivejšie kauzy, ktoré potom išli do stratena. Od roku 2004 do roku 2014 si  pridelil 110 káuz. Rozhodol v 91 prípadoch, pričom 59 z nich zastavil.

Až v júli 2020 podal Kováčik na súd po dlhých rokoch prvú obžalobu. Išlo o spor o bratislavský hotel Carlton, kde stáli proti sebe spolumajitelia firmy ESET Maroš Grund a Rudolf Hrubý proti podnikateľovi Erikovi Mikurčíkovi, ktorého Kováčik obžaloval.

Rozhodnutie v prospech Smeru

Špeciálny prokurátor Kováčik v minulosti rozhodoval zvláštnym spôsobom vo viacerých kauzách. Časopis Týždeň upozornil, ako zametal pod koberec kauzy s politickým, mafiánskym aj oligarchickým pozadím.

Veľký rozruch vyvolalo Kováčikovo rozhodnutie, ktorým zrušil uznesenie o začatí trestného stíhania v kauze financovania strany Smer. Sponzorskú zmluvu medzi Fedorom Flašíkom a podnikateľom Ľubomírom Blaškom tak nemohli preskúmať znalci. Kováčik zároveň znemožnil, aby odborníci preverili nahrávku s hlasom podobným hlasu Roberta Fica.

Kováčik zastavil trestné stíhanie voči dvom aktérom kauzy olejári. Na slobodu sa tak dostali Tibor Farkas a Peter Olgyay, ktorí boli stíhaní pre založenie zločineckej skupiny a krátenie daní a poistného. So zastavením stíhania nesúhlasila polícia ani dozorujúci prokurátor Vladimír Turan, ktorý na protest žiadal, aby bol odvolaný z prípadu.

Otázky vyvolalo aj Kováčikov postup v kauze korupcie na železniciach. V roku 2009 polícia obvinila päť ľudí z korupcie pri tendri na železniciach. Dozorujúci prokurátor Juraj Novocký navrhoval pre hlavných aktérov väzbu. Dva dni po vznesení obvinenia poslal Kováčik súdu fax, že berie jeho návrh späť.

Nepochopiteľné bolo aj rozhodnutie v kauze tunelovania vojenskej tajnej služby. Kováčik odmietol sťažnosť voči postupu vyšetrovateľa, ktorý zastavil trestné stíhanie. Súhlasil aj s účelovou prehliadkou auta a väzbou pre súčasného ministra vnútra Romana Mikulca, ktorý v tom čase upozornil na tunelovanie.

Zvláštne postupoval v prípade tunelovania Slovenskej kreditnej banky. Zastavil trestné stíhanie voči bývalým predstaviteľom banky Branislavovi Gábrišovi a Igorovi Hodorovskému. Podľa polície poskytovali vysokorizikové úvery firmám, ktoré nespĺňali podmienky alebo o ktorých vedeli, že ich nemôžu splatiť.

Pochybnosti vzbudili aj Kováčikove rozhodnutia v kauze Veľký Slavkov. Špeciálny prokurátor zastavil trestné stíhanie voči funkcionárke Slovenského pozemkového fondu a nominantke HZDS Helene Osuskej, ktorá bola podozrivá zo zneužitia právomoci verejného činiteľa.

Obštrukcie pri Gorile a Bašternákovi

Špeciálny prokurátor Kováčik robil obštrukcie aj v kauzách Gorila a Bašternák. V Gorile viackrát brzdil vyšetrovacie úkony, ktoré boli dôležité pre objasnenie celej kauzy.  Napríklad zamietol vypočutie kľúčového svedka Petra Holúbeka či riaditeľa SIS Jána Valka. Zrušil aj trestné stíhanie vo veci predaja nahrávky Gorila finančnej skupine Penta.

Problémy s jeho prístupom mal aj bývalý šéf tímu Gorila Marek Gajdoš. Špeciálny prokurátor voči nemu inicioval disciplinárne stíhanie a odňal mu kauzu predaja nahrávok Gorily. Gajdoš napokon odišiel po sporoch s Kováčikom a vtedajším šéfom polície Tiborom Gašparom do civilu.

Otázky vyvolalo, keď Kováčik prejavil veľký záujem o originál nahrávky Gorily, ktorá sa našla v trezore Mariana Kočnera. Podľa Aktualít si vyžiadal od vyšetrovateľov originál zvukového záznamu. Policajti mu vydali len kópiu.

Kováčik dozoroval kauzu odsúdeného Ladislava Bašternáka, ktorý si odpykáva trest za daňové podvody. So závermi vyšetrovateľky, ktorá vyšetrovanie v roku 2014 zastavila, sa Kováčik stotožnil. Rozhýbal sa až po tom, ako na prípad upozornili médiá.

Kováčikov postup pri prvom zastavení kauzy Bašternák preverovala aj polícia, no žiadne pochybenia nezistila.

Údajne blízky vzťah k Bödörovi

Meno špeciálneho prokurátora sa spája s vplyvným oligarchom Norbertom Bödörom. Podľa Denníka N mali byť v pravidelnom kontakte a Bödör mal robiť Marianovi Kočnerovi spojku na Kováčika.

Kočner chcel od Bödöra, aby u bývalého policajného prezidenta Tibora Gašpara alebo špeciálneho prokurátora Kováčika vybavil zastavenie trestného stíhania, zmenu prokurátora či odstavenie vyšetrovateľa.

O Bödörových kontaktoch na Kováčika vypovedali expolicajt Branislav Diďák a bývalý novinár a príslušník SIS Peter Tóth. „Niektorí podnikatelia mi hovorili, ako pán oligarcha volá špeciálnemu prokurátorovi Dušanovi Kováčikovi a správa sa k nemu, ako by bol jeho nadriadený. Tak demonštruje vlastnú silu. Aby sa ukázal, aký je silný,“ tvrdil bývalý nitriansky policajt Diďák.

Tóth zase uviedol, že Kováčik mal s Bödörom blízky vzťah a pravidelne sa stretávali a diskutovali o rôznych veciach. Kočner sa vraj z tohto dôvodu snažil zistiť, či mu vie Kováčik pomôcť v kauze falšovania zmeniek televízie Markíza.

Kováčik kontakty na Bödöra poprel a tvrdil, že sa s ním stretol pred niekoľkými rokmi na kultúrno-športových podujatiach, kde bolo množstvo iných ľudí.

Tóthove tvrdenia označil za lži. „Vždy som postupoval v súlade so zákonom, žiadnej nepovolanej osobe som neposkytol žiadne údaje z trestných vecí,“ povedal pre Aktuality. Podľa neho ide o súčasť diskreditačnej kampane, ktorá má „živiť vo verejnosti falošný dojem o mojej neprofesionalite a neetickom správaní“.