Politológ mizerným predavačom. Robte prácu, ktorá vás zaujíma

Nechcem teraz hovoriť o úrovni vzdelania niektorých vidieckych vysokých škôl, ktoré roky rozdávajú diplomy ako na bežiacom páse. Zaujímalo by ma skôr, koľko z absolventov si nájde aj uplatnenie vo svojom odbore. Aj tí najväčší idealisti totiž po pár mesiacoch na pracovnom úrade pochopia, že ich už rodičia živiť naďalej nemôžu.

Aj preto sa zamestnajú prakticky kdekoľvek, kde ich do práce vezmú. Za oveľa menší plat, aký si pred a po získaní diplomu predstavovali. Mám okolo 10 priateľov, ktorí vyštudovali svoju vysnívanú vysokú školu. Dvaja nich robia to, čo študovali. Obaja sú lekári. Obaja ordinujú mimo Slovenska.

Tí ostatní pracujú v zamestnaniach, kde si buď zvykli, alebo je im tá práca ľahostajná, prípadne ju neznášajú, až nenávidia. Príšerná perspektíva.

Najmä, keď vám prezradím, že štyria z nich učia (možno aj vaše) deti na stredných a základných školách. Ďalší pracuje v knižnici (Nudí sa.), iný u mobilného operátora (Do noci je v práci.), dvaja majú „fušky“ na čierno v Rakúsku (Tŕpnu, že ich chytia.) a jeden sa zamestnal ako kuchár (Vždy rád varil). No možno hovorím práve o tých šťastnejších, ktorí aké-také zamestnanie aspoň majú.

Koľko absolventov vysokých škôl robí na Slovensku roky prácu, na ktorú by žiadnu vysokú nikdy nepotrebovali? Čašníci, barmanky, predavači, bezvýznamní úradníci, poskokovia právnikov a advokátov. Kancelárske myšky v štátnej správe, či kdekoľvek na úrade s pravidelným pracovným časom.

Tisícky mladých vysokoškolákov odchádzajú každoročne do zahraničia, kde zoberú radi akúkoľvek prácu, len aby prežili. Deväťdesiat percent z nich totiž zistilo, že sú vo svojom odbore na Slovensku nezamestnateľní.

Niektorí odvahu odísť nemajú a počítajú drobné doma. Načo nám je tu niekoľko tisíc politológov, historikov, filozofov, hercov, režisérov, kunsthistorikov a tak ďalej? Kde by sa asi tak zamestnali? Kto by ich chcel? A ich počty pribúdajú.

Pokiaľ ste v posledných rokoch zháňali šikovného remeselníka, asi viete, že zohnať kvalitného, ktorý už nerobí pre firmu, je ťažké. Elektrikár, inštalatér, klampiar, vodár, kováč, stolár, murár, automechanik… to dnes nie sú zamestnania, ale zlaté bane.

Remeslo má zlaté dno, no niečo pravdy na tom dnes bude! Pokiaľ ste naozaj vo svojom odbore skvelý, nemusíte objednávky zháňať, ale odmietať. Tí najlepší sú už roky vonku. Dávno pochopili, že tam je ich cena na pracovnom trhu oveľa cenenejšia, ako u nás.

Nerozumiem tomu, prečo si ľudia stále myslia, že ich práve vysoká škola privedie ku kariére a zamestnaniu, ktoré budú milovať. Prečo sa nevenujú pracovne tomu, čo majú často už odmalička ako celoživotného koníčka, ale z nepochopiteľného dôvodu spoločensko-rodinnej „vysokoškolskej prestíže“ (Tvoj dedo bol primár, ja som internista, a tak aj ty musíš byt doktor!) sú uvzato zameraní na akékoľvek vysokoškolské štúdium.

Študujú školu, ktorá ich ani nebaví a dokončia ju s mizernými výsledkami a odretými ušami. No diplom je doma a mama, otec, babka, dedko, tety a sesternice sa veľmi potešili. A hádam, aj chvíľku závideli. Potom za život vystriedajú 5 až 7 zamestnaní, kde sú len pre peniaze, ale nijako ich to ničím nenapĺňa.

Pozitívny príklad poteší: Môj kamarát, ktorý v roku 2000 získal titul PhDr., žije vyše 20 rokov v Provence, kde je spolumajiteľom firmy na renovácie starých domov. Rok po škole sa ešte trápil na Slovensku, a keďže nemohol nájsť prácu podľa svojich predstáv, odišiel skoro naslepo do Francúzska.

Tam tri roky robil v spomenutej firme ako murár, obkladač a stavebný robotník. Dnes má v tejto firme 60-percentný podiel a je „za vodou“. Zúročil len to, čo ho naučil dedo aj otec a na čo má zjavne talent a to tvrdo, precízne manuálne pracovať na stavbe. O vysokej škole hovorí ako o stratenom čase a poblúznení mladého hlupáka.

Neviem, kedy si Slováci uvedomia, že zavretie všetkých tých učňoviek a stredných, odborných učilíšť bola nenapraviteľná chyba. Veľká existenčná chyba, ktorá vzala výbornú prácu a budúcnosť tisícom z nás.