Tikajúci fenomén sociálnych sietí. Závažná epidémia TikTok tikov medzi tínedžermi

S neurológom a vedúcim Centra pre zriedkavé extrapyramídové ochorenia CNS v Košiciach Matejom Škorvánkom sa redaktorka Štandardu rozprávala aj o tom, ako TikTok tiky vznikajú, aké majú prejavy, prečo postihnutí často potrebujú hospitalizáciu a ako ochorenie súvisí so sledovaním rôznych influencerov na sociálnych sieťach. Dozviete sa aj o liečbe a kde hľadať pomoc. 

Skôr, ako sa budeme špecificky venovať TikTok tikom, začnime aspoň stručným vysvetlením základných pojmov a charakteristík, čo vo všeobecnosti tiky sú?

Tiky sú mimovoľné pohyby alebo zvuky, čiastočne vôľové a čiastočne nevôľové, ktoré sú stereotypné a opakujúce sa. Môžu byť motorické a/alebo zvukové.

V rámci pohybových tikov rozlišujeme jednoduché motorické tiky, keď pacienti robia jednoduchý pohyb, napríklad zášklb ramena, vytočenie hlavy či žmurknutie, alebo komplexné, čo predstavuje akýkoľvek pohyb od skákania, robenia kotrmelcov, rôznych gest a najrozličnejších komplexných pohybov. Zvukové tiky bývajú takisto jednoduché, ako odŕhanie, odkašliavanie, smrkanie, alebo komplexné zvukové tiky ako sú slová alebo aj celé vety, prípadne nejaký iný komplexný verbálny výstup.

Štandardné tiky majú nutkavý charakter, to znamená, že predtým, ako človek urobí tik, cíti väčšinou v danej časti tela nepríjemný pocit – hromadí sa v ňom vnútorná tenzia, ktorá, keď sa už akoby nedá vydržať, vyústi do vykonania samotného tiku. Následne dôjde k uvoľneniu vnútorného napätia, no potom sa celý cyklus znova opakuje. Pacient to nevie úplne ovládať, vie však čiastočne tik potlačiť alebo odsunúť – napríklad ak sa nachádza v miestnosti s inými ľuďmi, vie tiky na chvíľu potlačiť, no potom sa všetko napätie, ktoré si „odložil“,  vybije naraz, tik teda nevie úplne zrušiť, len ho oddialiť.  

Normálne „primárne“ tiky bývajú zväčša prechodné, vznikajú v detstve (medzi 5. až 7. rokom), a ich závažnosť sa postupne zvyšuje až do veku 10 až15 rokov, keď kulminuje a postupne do dospelosti približne u 50 percent ľudí zanikajú. U ďalších 30 až 40 percent pacientov sa tiky výrazne zmiernia, čiže pretrvávajú aj v dospelosti, ale sú podstatne miernejšie a iba zhruba v 10 až 20 percentách prípadov tiky pretrvávajú aj v dospelosti.

Najznámejším ochorením spojeným s tikmi je Tourettov syndróm, čo je komplikovanejšie ochorenie, kde tiky vznikajú pred 18. rokom veku, trvajú najmenej 1 rok a vždy sa v čase vyskytne kombinácia rôznych motorických a zvukových tikov. Na druhej strane je väčšina tikov skôr prechodným fenoménom, ktorý sa v detstve objaví až u 10 percent detí, najmä chlapcov. Tourettov syndróm sa vyskytuje  približne v 1 percente detí, takisto častejšie chlapcov.

Novým typom tikov, ktoré boli donedávna neznáme sú TikTok tiky. Kedy a prečo sa začali objavovať?  

Zrejme je tých faktorov viacero, ale asi kľúčové bolo obdobie pandémie covidu, keď sa zatvorili školy a žiaci ostávali dlho sociálne izolovaní. Doma boli nadmerne vystavení internetu a sociálnym sieťam, a najmä na TikToku, ale aj na YouTube sledovali rôznych influencerov. Títo v posledných rokoch často propagujú vo videách tiky a prezentujú ľudí, ktorí tiky majú – ukazujú, aké to je „kúlové“, ako s tým vedia dobre žiť či ako im to vôbec neprekáža. 

Mladí followeri to začali následne vnímať ako sociálnu a spoločenskú záležitosť, mali napozerané mnohé videá influencerov s tikmi a mnohokrát si ich tiky aj sami pre seba doma skúšali, až sa im to preplo z vedomého do nevedomého – čiže tiky už potom robili aj nechcene, nevedomky. Takže myslím, že sociálna izolácia, sociálna úzkosť a sledovanie videí bolo asi najdôležitejším spúšťačom týchto tikov.

Ako ste rozpoznali, že ide o nový typ tikov? 

Vieme, ako vyzerajú primárne tiky, ktoré sa objavujú v detstve. Majú postupný nábeh, štandardné charakteristiky, ktoré som už spomínal, a je veľmi atypické, aby vznikali v adolescencii alebo v neskoršej dospelosti. A tiež sa vo všeobecnosti štandardné tiky častejšie vyskytujú u chlapcov.

To, čo sa objavilo zhruba pred troma rokmi, boli zvláštne tiky, ktoré sme predtým nepoznali a prejavovali sa najmä u adolescentiek, dievčat vo veku okolo 13 až 16 rokov, keď už v danom veku klasické primárne tiky nemajú veľmi prečo vznikať.

Nezvyčajné bolo aj to, že naraz sa objavila masívna epidémia týchto tikov po celom svete a na rozdiel od štandardných, tieto tiky nemali postupný nábeh, ale boli zvyčajne veľmi závažné hneď od začiatku. Tento fenomén obrovského nárastu tínedžerov s tikmi sa objavil v tom istom čase všade po svete, aj na Slovensku.  

Čo bolo tiež zaujímavé, v krajinách, kde bola hlavnou influencerkou s tikmi žena, napríklad v Kanade, tieto funkčné alebo TikTok tiky veľmi významne prevažovali u žien. Naopak v krajinách, kde bol hlavným influencerom s tikmi muž, napríklad v Nemecku, bol pomer postihnutých chlapcov a dievčat približne rovnaký. 

Čím sa ešte TikTok tiky líšia od štandardných tikov?

Vo veľkej väčšine prípadov sú to tiky výraznej intenzity a kombinujú motorické aj vokálne tiky s určitými charakteristickými prejavmi. Ľudia s TikTok tikmi často opakujú určité repliky z klipov, videí a memečiek, a keď sa započúvate do toho, čo hovoria, nie sú to náhodné zvuky alebo slová, ale väčšinou súvisia s nejakým sociálno-internetovým kontextom. 

Ďalší podstatný rozdiel je, že primárne tiky zväčša neprekážajú bežnému fungovaniu v živote, čiže ľudia môžu mať tiky, ale popri tom vedia relatívne normálne vykonávať bežné činnosti. Naproti tomu pri TikTok tikoch dochádza k situáciám, ktoré bežný život obmedzujú, sťažujú. Napríklad sa niekto z času na čas nevie najesť, lebo mu pri tiku vyletí lyžica z ruky, alebo nemôže umyť riad, lebo ho porozbíja. Ale, paradoxne, TikTok tiky takmer vôbec neinterferujú s tým, ako vie pacient používať telefón alebo počítač, vtedy sa neprejavujú. 

Ďalší podstatný faktor je distribúcia tikov. Zatiaľ čo štandardné tiky sa prejavujú najčastejšie v oblasti tváre, krku a ramien (žmurkanie, vykrúcanie hlavy, mykanie plecami) ide pri TikTok tikoch o závažné komplexné tiky, kde ľudia robia rôzne pohyby a gestá rukami, nohami aj trupom. 

Pacienti s TikTok tikmi tiež oveľa menej pociťujú nutkanie ako pri štandardných tikoch, ale tie sa môžu objaviť náhle a úplne bez varovania, nevedia ich veľmi dobre posunúť alebo „odložiť“.  

Majú ľudia, ktorí trpia TikTok tikmi, niečo spoločné, okrem toho, že sú adolescenti a väčšinou dievčatá? Myslím napríklad iné rovnaké ochorenia, sklony či závislosti?

Napríklad v porovnaní s pacientmi s Tourettovým syndrómom podstatne častejšie trpia depresiami a úzkosťami. Naopak, majú menej iných psychiatrických prejavov ako napríklad ADHD alebo obsedantno-kompulzívna porucha. Častejšie majú tiky sebapoškodzovací charakter – napríklad sa sami udierajú alebo fackajú. Okrem tikov môžu mať títo pacienti aj iné abnormálne pohyby, ktoré nemajú charakter tikov, ale sú tiež takzvaného „funkčného“ pôvodu, celkovo sú oveľa viac unavení a častejšie majú aj rôzne nevysvetliteľné bolesti.

Môžete nám laicky vysvetliť, čo sa vlastne pri TikTok tikoch v mozgu deje? 

Keď to veľmi zjednoduším, v neurológii rozoznávame tri základné skupiny ochorení. Ochorenia, ktoré súvisia so štrukturálnym poškodením nervového systému, napríklad porážka, nádor, teda niečo, čo štrukturálne poškodí nervový systém.

Druhá skupina ochorení sú také, kde ide o nejaké chemické poškodenie, teda určitej chemickej látky je v mozgu viac alebo menej, ako má byť, alebo chýba nejaký nervový prenášač. 

Tretiu skupinu tvoria takzvané funkčné poruchy, kam patria aj TikTok tiky, pri ktorých nervový systém je štrukturálne aj chemicky v poriadku, ale nie je v poriadku funkčne. Akoby mozog začal sám od seba spúšťať nejaký chybný motorický program.

Ak by sme mozog prirovnali k počítaču, tak by sa dalo povedať, že hardvér je dobrý, ale softvér chybný. Počítač/mozog spúšťa chybný program, následkom čoho človek „niečo“ robí a robí to na nevedomej alebo podvedomej báze, nie úmyselne.

Funkčné poruchy sú v neurológii pomerne časté, tvoria okolo 3 až 5 percent všetkých neurologických pacientov a mnohokrát vyzerajú veľmi „bizarne“ ak sa na nich nepozeráte cielene. Funkčné ochorenia však majú svoje typické charakteristiky a diagnostika sa robí vždy len na základe pozitívnych diagnostických kritérií, teda musím vždy nájsť prejavy, ktoré sú jednoznačne funkčného charakteru.

Sú teda aj TikTok tiky svojím charakterom „bizarné“? Aké iné funkčné poruchy hybnosti poznáme?

TikTok tiky, ako som už hovoril, vedia byť naozaj veľmi komplexné až bizarné, ale stále majú svoje veľmi typické klinické charakteristiky, ak viete, čo máte hľadať. Často sa objavujú náhle a „v plnej sile“, bez postupného nástupu.

Okrem toho sa môžu kombinovať s rôznymi inými neurologickými prejavmi, ktoré sú takisto funkčného charakteru, najčastejšie s trasením, poruchami chôdze, slabosťou, pseudoepileptickými záchvatmi (teda záchvatmi, ktoré vyzerajú ako epileptické, ale v skutočnosti nie sú). Všetky tieto poruchy môžu byť prejavmi takzvaného funkčného postihnutia hybnosti, ktoré podobne, ako pri funkčných tikoch, vznikajú spustením nejakého chybného programu v mozgu bez jeho štrukturálneho alebo chemického poškodenia. 

Vôbec sa nečudujem rodičom, že sú nadmieru vystrašení, keď jeden deň bol ich tínedžer úplne zdravý a na druhý deň má zvláštne silné tiky, ktoré oveľa častejšie ako iné formy tikov končia buď na urgentných príjmoch, alebo hospitalizáciami. To súvisí najmä s ich akútnym vznikom a veľkou závažnosťou.

Je zaujímavé, že TikTok tiky sú aj sociálnou spoločenskou záležitosťou. Kolega zo stredného Slovenska mi napríklad hovoril o prípade, keď sa deti po pandémii vrátili do školy a v triede jednej z jeho pacientiek sa stretli štyri spolužiačky, ktoré sa medzi sebou rozprávali tikmi. Hovorili a odpovedali si v tikoch, ale s inými spolužiakmi sa rozprávali normálne. Čiže je tam aj významná sociálna zložka, že si napozerajú videá, začnú sa s tým stotožňovať, robiť tiky a celé sa to nabaľuje.

Nakoľko je toto ochorenie závažné? Ako sa dá liečiť? 

Intenzita TikTok tikov je väčšinou veľká a obmedzujúca. Za celú predošlú profesionálnu kariéru som videl len zlomok počtu pacientov s funkčnými tikmi v porovnaní s tým, čo sme videli za posledné tri roky. Nárast ich počtu bol naozaj dramatický. TikTok tiky často interferujú s bežným životom, čo je ďalší vážny problém, lebo obmedzujú pacientov v ich bežnom fungovaní či pri rôznych činnostiach. 

Keďže pri funkčných poruchách nejde o štrukturálnu ani chemickú poruchu mozgu, liečiť pacientov liekmi by nepomohlo. Liečba spočíva hlavne v správnej informovanosti pacienta a jeho okolia a následne v prípadnej špecializovanej fyzioterapii alebo psychoterapii.

Pokiaľ majú pacienti aj úzkosti a depresie, riešia sa, samozrejme, v psychiatrickej ambulancii (prípadne aj liekmi). Psychiater však touto liečbou nevyrieši funkčnú neurologickú poruchu, upravenie depresívnych a úzkostných prejavov však dáva lepší predpoklad na sekundárne zvládnutie funkčnej poruchy.  

Prvým a kľúčovým krokom v manažmente je pacientovi vysvetliť, čo sú to funkčné poruchy, ako vznikajú a aký je ich princíp. Ak to pacient neakceptuje alebo nepochopí, je celý ďalší manažment veľmi problematický. Pacient potrebuje pochopiť, že samotný problém spúšťa jeho mozog a sú spôsoby, ako spúšťanie daného problému vie ovplyvniť. 

Mozog napríklad nevie naraz urobiť úplne odlišné frekvencie a typy pohybu – ak má napríklad na pravej ruke funkčný tras a s ľavou rukou chce klopkať prstami v úplne inej frekvencii, tak buď sa nebude vedieť podvedome triasť na pravej ruke, alebo nebude vedieť klopkať s prstami vľavo – jedno aj druhé nevie mozog urobiť úplne dokonale naraz.

Podstatné je, že čím viac sa mozog na daný problém sústredí, tým väčšiu kapacitu má ďalej ho spúšťať a cykliť. Naopak, ak veľmi efektívne odvedie pozornosť mozgu na niečo iné, tak sa intenzita alebo charakter funkčného prejavu väčšinou evidentne zlepší, pretože mozog nevie venovať dostatočnú kapacitu jeho spúšťaniu (funkčné prejavy sú často distraktibilné). 

Okrem informovanosti o charaktere ochorenia je konkrétne pri TikTok tikoch prvý a najdôležitejší krok pri liečbe zrušenie sociálnych sietí. Dieťa, tínedžer, musí byť odstrihnutý od sociálnych sietí, aby nemal kontakt so spúšťačom, ktorý celý problém cyklí a udržiava. Zrušenie kontaktu so sociálnymi sieťami, prípadne limitácia nevhodného online a herného obsahu, u týchto detí väčšinou vedie k významnému zlepšeniu tikov v priebehu niekoľkých týždňov až mesiacov.

V druhom kroku môže podľa potreby pacient cielene pracovať s fyzioterapeutom na tom, aby opravil chybný motorický program, alebo, (prípadne aj), pracuje s klientom psychoterapeut a spoločne hľadajú mechanizmy, ako opraviť chybný motorický stereotyp a jeho spúšťače.

U mnohých pacientov s funkčnými poruchami vieme správnou prácou dosiahnuť úplné odstránenie problému., väčšinou to však nejaký čas trvá. Dôležité tiež je, aby sa problém zdiagnostikoval čo najskôr. Čím neskôr ochorenie zdiagnostikujeme, tým viac sa „zažerie“ do systému a je náročnejšie ho opraviť.

Dá sa zistiť predispozícia dieťaťa k tejto funkčnej poruche? 

Celkovo pri funkčných poruchách zohrávajú úlohu tri hlavné faktory: biologický – predpokladáme, že pacienti majú nejakú predispozíciu, napríklad ako ich mozog integruje informácie medzi motorickým a senzorickým systémom (niektorí pacienti majú napríklad pri rôznych testoch horšie vnímanie vlastného tela ako zdraví ľudia), našli sa aj zmeny v aktivácii určitých oblastí mozgu, ktorým však stále potrebujeme trochu lepšie porozumieť. K tomu sa môže pridať ďalší psychologický alebo sociálny faktor zvonku, ktorý následne celý problém spustí.

Kedysi si odborná komunita myslela, že vznik funkčných porúch je čisto psychického charakteru a u pacientov hľadali významné stresory ako smrť, rozvod v rodine alebo nejaké iné veľké traumatické zážitky. Dnes už vieme, že u väčšiny pacientov s funkčnými poruchami takéto veľké stresory nenájdeme. Psychické faktory stále zohrávajú veľkú úlohu, ale u mnohých pacientov vzniknú funkčné prejavy po banálnych zdravotných ťažkostiach, ako napríklad drobná autonehoda alebo drobný úraz na lyžovačke, kde sa vlastne nič zásadné nestalo, ale tento problém v mozgu spustí zmenu (konverziu) správneho motorického programu na nesprávny.

Je fakt, že deti, ktoré nesledujú videá a sociálne siete, respektíve menej konzumujú online prostredie, budú mať výrazne nižšie riziko vzniku takejto funkčnej tikovej poruchy. 

Ako môžu rodičia pomôcť svojim adolescentom, u ktorých sa tiky objavili? Vedia to zvládnuť bez odbornej pomoci? Kam sa majú obrátiť?

Treba vedieť, že tiky sú riešiteľná vec, ale vyžadujú si odbornú pomoc. Funkčné poruchy majú veľkú výhodu v tom, že keďže mozog je štrukturálne aj chemicky v poriadku, nie je to ochorenie, ktoré nevieme ovplyvniť, aj keď vyzerá akokoľvek hrozivo. Je to ochorenie, ktoré sa dá úplne vyliečiť, aj keď nehovorím, že je to jednoduché, pretože pacient musí sám veľmi dobre a intenzívne pracovať na jeho odstránení, nepomôže nám vytiahnuť zázračnú tabletku zo štvrtej zásuvky.

Detskí pacienti, ako aj rodičia potrebujú byť informovaní a porozumieť tomu, o čo pri funkčnej poruche ide. A keď to tínedžer pochopí a akceptuje, je šanca, že s tým budeme vedieť ďalej pracovať. Buď pacient sám, alebo s pomocou fyzioterapeutov a psychoterapeutov, ako som už spomínal. 

Pre pacientov s funkčnými poruchami je vytvorená výborná stránka www.neurosymptoms.org, kde si môžu načítať, čo funkčné poruchy sú, ako vznikajú, ako ich aj sami vedia ovplyvniť. Túto stránku dávam všetkým mojim pacientom, pretože sa na nej dozvedia podstatne viac a podrobnejšie, ako im stihnem vysvetliť v ambulancii. 

Treba povedať, že pacienti s funkčnými poruchami sú pre mňa časovo asi najnáročnejší, pretože si dávam veľmi záležať na tom, aby som im poriadne a zrozumiteľne vysvetlil, aký majú problém, bez toho je ďalšia liečba nemožná. Zároveň si v prípade záujmu vedia na webovej stránke Extrapyramidovej sekcie Slovenskej neurologickej spoločnosti (www.expy.sk) v záložke „vyhľadávač špecialistov“ nájsť zoznam a kontakty na špecialistov podľa miesta bydliska tak, aby sa čo najskôr dostali ku kvalitnej a rýchlej diferenciálnej diagnostike.

Doc. MUDr. Matej Škorvánek, PhD.

pracuje ako docent a vedúci Centra pre zriedkavé extrapyramidové ochorenia CNS na Neurologickej klinike LF UPJŠ a UNLP v Košiciach. Je predsedom Extrapyramídovej sekcie Slovenskej neurologickej spoločnosti, členom výboru Slovenskej neurologickej spoločnosti, bývalým predsedom Európskej edukačnej komisie International Parkinson and Movement Disorder Society (MDS), predsedom MDS Clinical Outcome Assessments Scientific Evaluation Committee a zároveň predsedom alebo členom ďalších pracovných skupín a komisií doma a v zahraničí. Je hlavný organizátor 7 európskych kongresov pod záštitou alebo s endorsement MDS. Získal početné domáce aj zahraničné ocenenia za svoju doterajšiu vedeckú činnosť, vrátane ocenení Osobnosť vedy a techniky do 35 rokov za r.2018 (udelená Ministerstvom školstva SR), Guothovej ceny za rok 2018 (udelená Slovenskou lekárskou spoločnosťou za mimoriadny prínos lekára do 38 rokov) ako aj prestížny MDS LEAP v roku 2015 (Leadership program for young movement disorder neurologists).