Ukrajina si v týchto dňoch pripomína desať rokov od pádu prezidenta Viktora Janukovyča a začiatku občianskej vojny. Pokiaľ ide o pochopenie podstaty konfliktu a zložitého politického napätia, ktoré k nemu viedlo, len málo západných komentátorov má za sebou rozsiahlejšiu životnú prípravu ako profesor Nikolaj Petro, ktorý už 30 rokov pôsobí ako profesor politológie na University of Rhode Island.
Narodil sa nemeckej matke a ruskému otcovi, ktorí po druhej svetovej vojne emigrovali do USA. Plynule hovorí po rusky a na začiatku svojej akademickej kariéry sa ocitol vo Washingtone, kde pracoval na Ministerstve zahraničných vecí USA ako osobitný poradca pre politiku v Úrade pre záležitosti Sovietskeho zväzu. Práve z tohto miesta bol začiatkom 90. rokov 20. storočia svedkom osudného rozpadu Sovietskeho zväzu, pričom jeho dvaja priami nadriadení sa stali veľvyslancami USA v Rusku. Od svojho návratu na akademickú pôdu v polovici 90. rokov 20. storočia intenzívne písal o ruskej zahraničnej a domácej politike a od roku 2008 – keď ho pozvala Ukrajinská akadémia vied, aby prišiel a prednášal o „budúcich víziách“ Ukrajiny – sa priamo zaujímal o ukrajinskú politiku. Odvtedy navštívil túto krajinu takmer každý rok aspoň na jeden mesiac a dvakrát na celý rok ako hosťujúci odborník. Najnovšie vydal knihu s kurióznym názvom The Tragedy of Ukraine – What Classical Greek Tragedy Can Teach Us about Conflict Resolution („Tragédia Ukrajiny – Čo nás klasická grécka tragédia môže naučiť o riešení konfliktov”), v ktorej sa bližšie venuje násilnému občianskemu konfliktu na Ukrajine od roku 2014 a jeho dlhým historickým koreňom.
Hoci Petro zdôrazňuje, že invázia Ruska v roku 2022 nebola oprávnená, napriek tomu sa domnieva, že vnútropolitická situácia na Ukrajine od revolúcie na Majdane pred ôsmimi rokmi – najmä vzostup ukrajinského nacionalizmu a krajnej pravice so silnými protiruskými náladami – zohrala kľúčovú úlohu pri vytváraní podmienok, ktoré viedli k súčasnej vojne.