Jozef Onačilla

Opätovné zlyhanie dozoru nad zákonnosťou v trestnom konaní ukázalo nielen neschopnosť štátu vyšetrovať rozsiahle kauzy, ale aj legálne taktiky obhajoby, vinou ktorých vedia obdobné vyšetrovania efektívne znefunkčniť.

Kauza Gorila je od začiatku ukážkovým prípadom toho, prečo si štát nemôže skracovať cestu k spravodlivosti nezákonnými praktikami. Jej počiatok bol poznačený nezákonným vyhotovením a použitím nahrávok, na ktorých sa politici v konšpiračnom byte dohadovali s vtedajším šéfom Penty Jaroslavom Haščákom o rôznych politicko-ekonomických možnostiach spolupráce s naznačovaním možnej korupcie. Prepisy týchto nahrávok neskôr unikli na verejnosť a odkryli pozadie prepojenia politikov a podnikateľov.

Napriek rozsiahlym podozreniam sa ukázalo, že nahrávky sa nebudú môcť použiť ako dôkaz v trestnom konaní. Príslušník SIS totiž zavádzal súd pri dôvodoch na vydanie príkazu na odpočúvanie, a preto je celý obsah nahrávok právne nepoužiteľný. Išlo o protiprávne vyhotovený dôkaz, ktorý preniesol svoju nezákonnosť aj na iné dôkazy, ktoré by vyplynuli z týchto nahrávok. Rozhodol o tom Ústavný súd SR a neskôr aj Európsky súd pre ľudské práva.

Jaroslav Haščák bol prvýkrát obvinený v súvislosti s kauzou Gorila ešte v roku 2020, ale onedlho generálny prokurátor Žilinka zrušil jeho obvinenie. Orgány činné v trestnom konaní totiž podľa jeho rozhodnutia nezabezpečili dôkazy, ktoré by umožnili aspoň v rozumnej miere pravdepodobnosti vyvodiť čo i len podozrenie, že sa Haščák dopustil trestného činu.