Kauza Gorila: Ako štát nevie efektívne riešiť veľké prípady

Opätovné zlyhanie dozoru nad zákonnosťou v trestnom konaní ukázalo nielen neschopnosť štátu vyšetrovať rozsiahle kauzy, ale aj legálne taktiky obhajoby, vinou ktorých vedia obdobné vyšetrovania efektívne znefunkčniť.

Kauza Gorila je od začiatku ukážkovým prípadom toho, prečo si štát nemôže skracovať cestu k spravodlivosti nezákonnými praktikami. Jej počiatok bol poznačený nezákonným vyhotovením a použitím nahrávok, na ktorých sa politici v konšpiračnom byte dohadovali s vtedajším šéfom Penty Jaroslavom Haščákom o rôznych politicko-ekonomických možnostiach spolupráce s naznačovaním možnej korupcie. Prepisy týchto nahrávok neskôr unikli na verejnosť a odkryli pozadie prepojenia politikov a podnikateľov.

Napriek rozsiahlym podozreniam sa ukázalo, že nahrávky sa nebudú môcť použiť ako dôkaz v trestnom konaní. Príslušník SIS totiž zavádzal súd pri dôvodoch na vydanie príkazu na odpočúvanie, a preto je celý obsah nahrávok právne nepoužiteľný. Išlo o protiprávne vyhotovený dôkaz, ktorý preniesol svoju nezákonnosť aj na iné dôkazy, ktoré by vyplynuli z týchto nahrávok. Rozhodol o tom Ústavný súd SR a neskôr aj Európsky súd pre ľudské práva.

Jaroslav Haščák bol prvýkrát obvinený v súvislosti s kauzou Gorila ešte v roku 2020, ale onedlho generálny prokurátor Žilinka zrušil jeho obvinenie. Orgány činné v trestnom konaní totiž podľa jeho rozhodnutia nezabezpečili dôkazy, ktoré by umožnili aspoň v rozumnej miere pravdepodobnosti vyvodiť čo i len podozrenie, že sa Haščák dopustil trestného činu.

Štát sa mu pod hrozbou vysokej žaloby o odškodné za trestné stíhanie musel verejne ospravedlniť.

Vyšetrovateľ NAKA v roku 2022 vzniesol v kauze Gorila nové obvinenia siedmim osobám, medzi ktorými bol opäť aj Jaroslav Haščák a aktéri z nahrávok. Obvinili ich pre trestné činy založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny, legalizáciu príjmu z trestnej činnosti či porušovanie povinností pri správe cudzieho majetku.

Na základe sťažností obhajoby vo februári 2024 prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry Feník zrušil vznesené obvinenia všetkým osobám. Nikto z kompetentných si roky nevšimol, že vyšetrovateľka NAKA Martina Babáčová nemohla nič vyšetrovať v postavení policajtky, pretože sa stala poslankyňou obecného zastupiteľstva.

Vysvetlenie prokurátora ÚŠP

Prokurátor Feník musel na tlačovej konferencii vysvetľovať, ako mohlo v široko mediálne pokrývanej kauze dôjsť k takým chybám pri vyšetrovaní. Hneď na úvod spomenul, že súčasné vyšetrovanie sa neviedlo na základe skutočností z nelegálnych nahrávok, ale na základe iných poznatkov. V opačnom prípade by bolo dané stíhanie automaticky nezákonné, vzhľadom na rozhodnutia súdov ohľadom nepoužiteľnosti nahrávok z kauzy Gorila.

Zrušenie obvinení označil prokurátor Feník ako čisto formálne procesný dôvod, pretože u bývalých obvinených naďalej vidí dôvodné podozrenia zo spáchania trestných činov. Obvinenia im zrušil preto, aby sa v budúcnosti vyhol akejsi nášľapnej míne v podobe namietania obhajoby toho, čo už namietala dnes. Teda nezákonnosti celého vyšetrovania spočívajúcej v jeho vedení neoprávnenou osobou.

Prokurátor vysvetlil, že súčasný právny stav neumožňuje súbežný výkon platenej funkcie poslanca obecného zastupiteľstva, ktorým sa stala vyšetrovateľka Babácsová, s výkonom povolania policajta. Podľa zákona sa zvolením do funkcie poslanca automaticky prerušuje jej výkon policajnej funkcie. Tým ako policajt stráca všetky zákonné oprávnenia tohto povolania, a teda aj právomoc vyšetrovať trestné činy.

Vo svojej praxi sa prokurátor stretol s takýmto prípadom prvýkrát, ale upozornil na skutočnosť, že daný stav bude treba legislatívne ošetriť. Ako spomenul, pozná viacero policajtov, ktorí sú zároveň poslancami zastupiteľstiev.

Ministerstvo spravodlivosti síce pri takejto kolízii vydalo interné usmernenie, podľa ktorého je výkon mandátu poslanca a povolania policajta súladný, no to sa vzťahovalo na starú právnu úpravu platnú ešte v roku 2006. Podľa novej zmenenej úpravy to už možné nie je. Vyšetrovateľka si bola vedomá možnej kolízie, no mala za to, že platí neaktuálne usmernenie rezortu spravodlivosti, a postupovala podľa usmernenia ďalej vo výkone služby policajta.

Treba pripomenúť, že policajt by mal podrobne poznať zákony. To platí aj o prokuratúre, ktorá je garantom dodržiavania zákonnosti v prípravnom štádiu trestného konania. Neobstojí teda výhovorka, že si niekto nevšimol zmenu zákona, podľa ktorého už poslanec samosprávy nesmie byť policajtom. Takáto námietka sa pritom v tomto prípade neobjavila prvýkrát.

Prokurátor Feník povedal, že sa daná informácia v médiách objavila už v minulosti, kde sa upozorňovalo na tento problém. Ak aj je pravda, že si prokurátor v danom čase nevšimol mediálne upozornenie v tejto veľkej kauze, stále platí, že on, ako aj vyšetrovateľka majú adekvátne reagovať na meniace sa zákony tak, aby v kauzách, ktoré vyšetrujú, nedošlo k ohrozeniu ich dokončenia.

Prokurátor ďalej uviedol, že začiatok dvadsaťročnej premlčacej lehoty v tejto kauze sa datuje približne na rok 2005 až 2006, a teda orgány činné v trestnom konaní majú približne ešte dva roky na založenie nového vyšetrovania. Vzhľadom na to, že prokurátor hovorí o nepoužiteľnosti akéhokoľvek úkonu vykonaného vyšetrovateľkou Babácsovou od roku 2018, teda dátumu jej zvolenia za poslankyňu, je pomerne prekvapivé jeho tvrdenie o pravdepodobnosti dodržania premlčacej lehoty.

Všetky úkony vykonané od roku 2018 bude potrebné zopakovať s novým vyšetrovateľom, ktorý si musí naštudovať rozsiahly spisový materiál. Ten má má vraj dvesto zväzkov a obsahuje desaťtisíce strán. V tomto smere je zaujímavé vyjadrenie prokurátora, že napriek takémuto objemu listín a celospoločenského dosahu kauzy na tomto prípade pracuje iba pár ľudí, ktorých by bolo možné zrátať na prstoch jednej ruky.

Zdržiavacie praktiky obhajoby

K zrušeniu uznesení o vznesení obvinenia viedla prokurátora pomerne efektívna obhajoba, ktorá vzniesla námietku o nezákonnosti vyšetrovateľky iba v nedávnej minulosti. Podľa prokurátora obhajcovia obvinených využívali rôzne zákonné možnosti naťahovania času práve z dôvodu dosiahnutia premlčania skutku.

V tomto smere prokurátor uvádza rozličné dátumy, od ktorých by sa mala táto lehota odvíjať. Ako prvý rok spomenul práve 2005, pričom neskôr hovoril o vyšetrovaní na základe dôkazov zabezpečených v roku 2011 a potom o vyšetrovaní na základe poznatkov z roku 2018.

Aby tieto tvrdenia obstáli, bude musieť pred súdom preukázať, že dané dôkazy nemajú základ v starých nezákonných nahrávkach. Je možné začať vyšetrovanie v roku 2018, ale ak je jeho podkladom dôkaz známy polícii od roku 2005, bude problematické obhájiť pred súdom stanovenie začiatku premlčacej lehoty práve na rok 2018. To nakoniec konštatoval aj prokurátor, ktorý pripustil, že súd nemusí akceptovať takýto výklad začiatku premlčacej lehoty.

Obhajoba obvinených sa bude, prirodzene, snažiť naťahovať čas spôsobom, aby došlo k premlčaniu trestnosti skutkov ich klientov. Na to poukázal prokurátor, keď ozrejmil praktické problémy pri vyšetrovaní takého rozsiahleho prípadu. Obvinení majú viacerých obhajcov, ktorí podávajú žiadosti na nahliadnutie do spisu. Keďže spis je mimoriadne rozsiahly a neexistuje v elektronickej podobe, je potrebné stanoviť termíny a potrebné lehoty pre advokátov na nazeranie do spisu.

Tie zrejme vzhľadom na rozsah spisového materiálu nebudú iba pár dní, a počas tohto času nazerania do spisu je istým spôsobom polícia obmedzená pri svojej práci, pretože spis študujú advokáti.

Ak si pripočítame množstvo obhajcov, a ich časté nazeranie do spisu z dôvodu jeho aktualizácie políciou po vykonaní úkonov, vyjde z toho pomerne veľké časové obdobie, keď sa čas naťahuje iba študovaním spisu zo strany obhajoby. Je to pritom z jej strany pochopiteľné, pretože ide o náročný prípad s množstvom vecí, ktoré možno napádať a rozporovať.

Je povinnosťou advokáta poskytnúť čo najlepšie služby svojmu klientovi, a to môže iba vtedy, ak je dokonale oboznámený zo spisom, a na základe jeho obsahu volí vhodnú stratégiu obhajoby. To, že to v tomto prípade objektívne, ale neúmerne naťahuje čas potrebný na vyšetrovanie, je možno vyhodnotiť ako obštrukciu vo vedení trestného stíhania. No je to obštrukcia zákonná.

Podávanie námietok a sťažností dokáže ochromiť celý proces

Rovnako zákonná obštrukcia je podávanie námietok a sťažností zo strany obhajoby. V tomto prípade prokurátor poukázal na veľké množstvo takýchto podaní, ktoré sa musia v zmysle zákona vybavovať v príslušných lehotách. Vzhľadom na zložitosť kauzy aj predmetné podania sú z hľadiska odbornosti veľmi zložito koncipované, a istý čas trvá sa s nimi vhodným spôsobom vyrovnať tak, aby to neohrozilo ďalšie vyšetrovanie veci.

Ako príklad prokurátor uviedol vznesenú námietku zaujatosti zo strany obhajoby voči jeho osobe, a následne námietku zaujatosti voči jeho nadriadenému, ktorý o nej má rozhodovať. To znamená, že najprv nadriadený prokurátor musí rozhodnúť a odôvodniť svoje prípadne zotrvanie v prípade či vylúčenie z neho, a až následne môže rozhodnúť o svojom podriadenom.

Počas celého tohto času pritom nemožno riadne vykonávať úkony prokurátora práve pre podanie námietky zaujatosti, a dochádza teda k opätovnému naťahovaniu času. Okrem toho pribudli podania na Generálnu prokuratúru s návrhom na odňatie veci a iné obdobné zákonom povolené prostriedky procesnej obrany z dôvodu samotného postavenia špeciálnej prokuratúry.

Rôzni obvinení podávajú námietky pre rôzne dôvody, napríklad aj práve pre možné predchádzajúce stíhania špeciálnej prokuratúry a ich následné rušenie pre nezákonné postupy. Nejde teda o vyslovene vymyslené a účelové sťažnosti, ale o námietky vyplývajúce práve zo zlého ukotvenia špeciálnej prokuratúry v systéme trestného práva alebo jej nezákonného postupu.

Vzhľadom na množstvo obvinených a ich obhajcov rapídne stúpa aj počet podaní voči prokuratúre. Zákon totiž pozná mnoho situácií, kde počíta s opravným prostriedkom proti postupu prokurátora či vyšetrovateľa.

Čo sa ako účelové javiť môže, je vyčkávanie so sťažnosťou voči vyšetrovateľke, o ktorej sa už z minulosti na základe medializovaných informácii vedelo, že jej mandát poslanca bude problém. Čakať na vhodný okamih, a čo najväčšie množstvo vykonaných úkonov z jej strany, iba aby obhajoba mohla úspešne vylúčiť túto vyšetrovateľku pre nezákonnosť a docieliť tak nutnosť opakovať roky procesu dokazovania, sa nemôže pripisovať ako negatívum obhajobe.

Bol to práve štát, ktorý prostredníctvom svojich orgánov opakovane zanedbával proces striktného dodržiavania práva, a následné reťazenie daných nezákonností je iba výsledkom laxného prístupu štátu k vážnym témam.

Je namieste sa pýtať, prečo takú vypuklú kauzu, ktorá je zrejme krátko pred premlčaním, rieši iba pár ľudí z prostredia polície. A prečo štát nevie zabezpečiť elektronickú formu spisového materiálu, ktorá je dnes už v mnohých prípadoch samozrejmá, aby tak zabránil blokovaniu spisu pre políciu, pri jeho študovaní advokátmi.

Vyšetrovanie trvá už 18 rokov, a za ten čas mnohé súdy rozhodli o nezákonnom postupe zo strany vyšetrovacích orgánov. Namiesto profesionálneho prístupu, ktorý by značil snahu o vyšetrenie údajne jednej z najväčších korupčných káuz, verejnosť sleduje neustále nové zistenia o pochybnom prístupe štátu, ktorý vyšetrovanie objektívne znemožňuje.

Aj keď sa v tomto prípade súčasné dôvody na zrušenie obvinení môžu javiť ako banálne, akákoľvek nezákonnosť je stále neprípustná. Zarážajúce je aj to, že napriek mediálnemu pokrytiu a odporu verejnosti v podobe protestov štát stále dokáže produkovať opakované, a doslova jednoduché chyby, ktoré nakoniec môžu spôsobiť beztrestnosť možných páchateľov.

To v priamom prenose odkrýva skutočné problémy našej trestnej politiky. Nie sú to skrátené premlčacie lehoty či nízke trestné sadzby, ale neprofesionálny prístup k vyšetrovaniu zločinov.