Okrem niekoľkých členov vojnového kabinetu žiadajú rozšírenie a predĺženie povinnej služby aj opozícia a demonštranti, ktorí prakticky každý deň vyzývajú vládu premiéra Benjamina Netanjahua, aby zvýšila snahy o oslobodenie rukojemníkov.
„Súčasné bezpečnostné potreby štátu Izrael si vyžadujú rozšírenie okruhu tých, ktorí nesú bremeno,“ napísali v nedávnom liste premiérovi dvaja zákonodarcovia a jeden minister Netanjahuovej strany Likud.
Tieto požiadavky však vládnu koalíciu ohrozujú. Jej stabilita totiž závisí práve na stranách ako Otzma Jehudit (Židovská sila) či Náboženský sionizmus, ktoré v minulosti hrozili odchodom z vlády po presadení takejto požiadavky.
Návrh ministerstva obrany by predĺžil povinnú vojenskú službu z 32 na 36 mesiacov, zvýšil by ročné záväzky týkajúce sa záložnej služby a zvýšil by vek povinnej záložnej služby až o päť rokov, v niektorých prípadoch až na 52 rokov. O rozšírení brannej povinnosti na ultraortodoxných veriacich – zvaných haredim – sa však v dokumente nehovorí.
Pôvodne v období oslobodenia od brannej povinnosti predstavovali haredim len zlomok celkovej populácie, po siedmich dekádach existencie Izraela tvoria 13 percent obyvateľstva. Spomedzi mužov v odvodovom veku ide o 17 percent ultraortodoxných.