Verím, že na rozdiel od EÚ a jej zlyhanej Lisabonskej stratégie, raz Čína USA vo veľkosti ekonomiky skutočne predbehne. Vzhľadom na obrovský rozdiel vo veľkosti populácie by bolo čudné, keby sa ťažisko sveta nevracalo postupne späť na východ. Môže to byť však neskôr, než si mnohí ekonómovia so socialistickými a intervencionistickými predpojatosťami myslia.
Pri očarení niektorých západných intelektuálov centrálne riadenými čínskymi investíciami, napríklad v oblasti infraštruktúry, si vždy spomeniem na podobné očarenie západných ekonómov Sovietskym zväzom, ktoré som popísal v knihe Zlé peniaze:
„Napriek tomu, v čo v minulosti verili mnohí skeptici, je sovietska ekonomika dôkazom, že (…) socialistická príkazová ekonomika môže fungovať či dokonca prekvitať,“ napísal guru modernej ekonómie Paul Samuelson. Dobehnutie ekonomiky USA Sovietskym zväzom opakovane predpovedal v niekoľkých edíciách svojej populárnej učebnice. Už vo vydaní z roku 1961 sa objavuje možnosť, že hrubý národný produkt Sovietskeho zväzu by mohol dobehnúť USA niekedy medzi rokmi 1977 až 1995. Každé nasledujúce vydanie posúvalo túto prognózu o niečo viac do budúcnosti, až konečne v roku 1985 z učebnice vypadla.
Samuelson dostal Nobelovu cenu za ekonómiu práve v roku 1989, keď komunistický systém v Európe kolaboval. Sovietsky zväz sa rozpadol o dva roky neskôr. Paul Samuelson mal významný vplyv na to, čo sa dnes považuje za ekonómiu. Okrem jeho výskumnej práce k tomu prispela jeho extrémne úspešná učebnica, ktorá ovplyvnila zmýšľanie tisícov mladých ekonómov. Učebnica Ekonómia má od prvého vydania v roku 1948 už 19 edícií, preložili ju do 41 jazykov a predalo sa jej viac ako 4 milióny kusov. „Nech píšu národu zákony, keď ja môžem písať jeho učebnice,“ komentoval Samuelson svoj vplyv na poli ekonomického vzdelávania parafrázou známeho Rothschildovho výroku o reálnej moci toho, kto kontroluje množstvo peňazí v ekonomike.
Zaujímavá nie je ani tak chyba v predpovedi, ako predpojatosť, ktorú odhaľuje. Nešlo o jednorazové precenenie schopností ekonomických plánovačov, ktoré by kompenzovali iné omyly, pri ktorých Samuelson, naopak, precenil schopnosti trhu. Pre Samuelsonovu Ekonómiu je charakteristická dôvera v ekonomických doktorov pri riadení ekonomiky a nedôvera v centrálne neriadené trhové procesy. Rovnako je viera v schopnosť sociálnych inžinierov-ekonómov – zlepšovať fungovanie ekonomiky kľúčová pre modernú ekonomickú vedu. Klasický ekonomický prístup: nechajme ich na pokoji – laissez-faire – a všetci sa budeme mať lepšie, nedáva príliš veľa priestoru pre ekonomických doktorov.
„Súkromná ekonomika je ako stroj bez efektívneho volantu alebo správcu,“ napísal Samuelson v prvom vydaní svojej učebnice. „Kompenzačná fiškálna politika sa pokúša zaviesť takéhoto správcu či termostatické kontrolné zariadenie.“ Na riadenej socialistickej ekonomike preto v očiach intervenujúceho ekonóma jednoducho muselo byť niečo dobré. Bez ohľadu na to, čo hovorila pochmúrna realita.
Ludwig von Mises, predstaviteľ „rakúskej“ ekonómie, ktorá je dnes s obľubou hanlivo nálepkovaná ako „literárna“, nemožnosť racionálnej ekonomickej kalkulácie teoreticky popísal už v roku 1920. Neúspech centrálne riadenej ekonomiky predpovedal dva roky pred vznikom Sovietskeho zväzu v práci Ekonomická kalkulácia v socialistickom spoločenstve.
