Ale podobne, ako došlo napríklad k pádu amerických hypoték v roku 2008 postupne v priebehu niekoľkých mesiacov, hoci ľudia si pamätajú "len" pád Lehman Brothers, tak aj teraz sa v ekonomike dejú ďalekosiahle zmeny, ktoré sú zatiaľ pre značnú časť verejnosti neviditeľné. Verejnosť má tendenciu vnímať len veľké mediálne kauzy, známe mená. Pomalé a brutálne ekonomické zmeny v štruktúre hospodárstva často nevníma.
Prvým dôvodom je, že komerčné nehnuteľnosti v roku 2024 sa ukazujú ako obdoba hypoték v roku 2008. Finančné inštitúcie rôzneho typu majú značné nerealizované straty, z realitných fondov nenápadne, ale zato sústavne odtekajú peniaze a reálne úrokové sadzby stále rastú. A v tejto situácii sa má v marci skončiť jednoročný záchranný program vyhlásený pre banky. Zvládnu to? To je však len jeden pilier prebiehajúcich systémových zmien.
Druhým pilierom zmien je dramatický a zrýchľujúci sa rozpad konkurencieschopnosti európskeho priemyslu, ktorý vidieť najmä na číslach o exporte. Ale nielen na nich. Zvláštne, doteraz neslýchané správy prichádzajú z celého európskeho automobilového priemyslu. Predtým nezmieriteľné, konkurujúce si automobilky spájajú sily, aby mohli obstáť v konkurencii ázijským autám, ktorým konkurovať nedokážu kvôli ich vysokej cene.
Hoci automobilky, ktoré investovali obrovské sumy peňazí do vývoja elektromobilov, by v prípade splnenia európskych emisných noriem mali pokračovať vo výrobe elektromobilov – napriek tomu výrobu elektromobilov obmedzujú, pretože sú nepraktické, drahé, zákazníci ich nechcú, majú vysoké náklady na opravy a požičovne ich nechcú ponúkať. Investície do elektromobilov síce tlačí štát, ale zjavne sa vybrali nesprávnym smerom – proti vývoju a proti trhu. Toto odvetvie, ktoré zamestnáva približne 13 miliónov ľudí a predstavuje sedem percent ekonomiky EÚ, začína čeliť existenčným hrozbám.
Poľnohospodárstvo je tretím pilierom obrovských zmien. Práve tu si verejnosť najviac všíma napätie, keďže traktory blokujú európske mestá. Len málo ľudí, ktorí priamo v poľnohospodárstve nepracujú, však má predstavu, čo sa v skutočnosti deje.
Problém sa zvykne zužovať a bagatelizovať tým, že poľnohospodári chcú viac dotácií. Je to asi rovnaké, ako keby sme povedali, že lekári, ktorí sa búria proti preťažovaniu nadčasmi, v skutočnosti chcú výsluhový dôchodok.
Podstata problémov v poľnohospodárstve spočíva v tom, že Európa v podstate podporuje nevýrobu, nie výrobu. Najmä malých poľnohospodárov zaťažuje takým kvantom absolútne nekvalifikovaných požiadaviek pod rúškom ekológie, že ich poľnohospodári nie sú schopní splniť. Zvyšuje náklady na energiu do takej miery, že poľnohospodári sa stávajú úplne nekonkurencieschopnými voči dovozu z krajín mimo EÚ.
Všetky tieto piliere majú jednu spoločnú príčinu a jeden spoločný dôsledok. Touto príčinou sú dramaticky sa zvyšujúce zásahy štátu do ekonomiky, či už vo forme tlače peňazí, alebo v mene klímy. A dôsledkom je, že systém je tak zásadne vychýlený z trhovej rovnováhy, že v medzinárodnej konkurencii stráca životaschopnosť.
Prečo o tom hovoríme práve teraz? Nie je náhoda, že cena zlata ako bezpečného prístavu a citlivého barometra napätia je opäť na ceste k historickému maximu. Nie je náhoda, že tradične veľmi konzervatívni poľnohospodári v celej Európe povstali.
Tento rok bude supervolebným rokom. Budú sa konať eurovoľby a prezidentské voľby v USA. Myslím si, že to bude mať významný katalyzačný vplyv na svetovú ekonomiku a finančné trhy.
Text, ktorý je krátený, pôvodne publikovali na webe Echo24. Vychádza so súhlasom redakcie.