Macron zvoláva premiérov do Paríža. Z agendy ide mráz po chrbte, hovorí Fico

Predseda vlády naznačuje, že témou môže byť vyslanie vojakov z krajín NATO na Ukrajinu. „Aj keby ma mal môj postoj stáť funkciu predsedu vlády, urobím všetko preto, aby som zabránil priamej účasti slovenských vojakov na Ukrajine,“ povedal Robert Fico.

Francúzsky prezident Emmanuel Macron organizuje v pondelok samit európskych premiérov a vládnych predstaviteľov. Témou má byť Ukrajina, respektíve únava z podpory Ukrajiny. Elyzejský palác o tomto samite podľa agentúry Reuters informoval ešte vo štvrtok, Robert Fico o ňom natočil v nedeľu večer dramatické video.

Jeho najemotívnejšou časťou je záver krátkej nahrávky, kde premiér hovorí: „V jednej veci mám však absolútne jasno. Aj keby ma mal môj postoj stáť funkciu predsedu vlády, urobím všetko preto, aby som zabránil priamej účasti slovenských vojakov na Ukrajine.“

Z agendy vraj ide mráz po chrbte

Fico hovorí aj o agende samitu: „Z informácií o témach, o ktorých máme v pondelok hovoriť, ide mráz po chrbte. Aj preto musím ráno hovoriť s bezpečnostnými, spravodajskými a politickými zložkami štátu,“ vyhlásil premiér.

Predseda vlády chce súvislosti s Macronovým samitom ešte v pondelok a pred odchodom do Paríža zvolať Bezpečnostnú radu štátu, mimoriadne zasadnutie vlády a rokovanie koaličnej rady. Fico sa obáva, že štáty NATO chcú navrhnúť niečo, čo by znamenalo „totálnu eskaláciu napätia“ na Ukrajine a „ďalšiu bezhraničnú finančnú a vojenskú pomoc“ pre Ukrajinu.

Macronov samit nazval „bojovou poradou“, francúzsky prezident ju podľa Fica zvolal narýchlo. Zúčastniť sa majú všetky členské štáty EÚ a aj zástupcovia členov NATO, ktorí nie sú súčasťou EÚ.

K téme sa vyjadril aj Peter Pellegrini

Pre Štandard v rozhovore, ktorý vyšiel v piatok, na otázku, čo si myslí o prípadnom vyslaní vojakov z členských štátov NATO na Ukrajinu, Pellegrini povedal:

„Myslím si, že by to bol ten najchybnejší krok, ktorý by ešte viac eskaloval napätie. Rusko nebude nikdy akceptovať tesne za hranicou svojej krajiny jednotky NATO. Veď predsa podmienkou Ruska bolo, aby Ukrajina nevstúpila do NATO a aby zostala neutrálnou krajinou. Ukrajina sa silou-mocou chcela stať súčasťou NATO, bola chyba, že Aliancia vysielala signály, že si vie predstaviť prijatie Ukrajiny. Namiesto toho sme mali povedať, že NATO sa neplánuje rozširovať o Ukrajinu. Vtedy by možno k vojne ani nedošlo.“

O samite nie je veľa verejne dostupných informácií, podľa agentúry Reuters chce Macron vyslať jasný odkaz Moskve, že na Západe nie je únava z financovania Ukrajiny.

O situácii s nedostatočným financovaním hovoril v nedeľu na tlačovke aj ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj. Desiatkam novinárom z celého sveta povedal, že „víťazstvo Ukrajiny závisí od západnej podpory“. Zelenskyj si je istý, že Amerika schváli balíček pomoci. Pomoc je podľa Financial Times potrebná „do mesiaca“.

„To, či Ukrajina prehrá, či to bude pre nás veľmi náročné a či pribudne vysoký počet obetí, záleží na vás, našich partneroch, na západnom svete,“ povedal Zelenskyj.

Ukrajinský prezident zároveň avizoval, že francúzsky prezident čoskoro navštívi Ukrajinu. Spojitosť s chystaným samitom však nenaznačil.

„Viem, kedy príde, ale presný dátum z bezpečnostných dôvodov nemôžem špecifikovať. Stane sa tak čoskoro,“ povedal Zelenskyj. Dodal, že Macronova návšteva sa bude zhodovať s odhalením „dôležitých a nových“ balíkov pomoci pre Ukrajinu.

Skloňuje sa kórejský scenár

V posledných týždňoch sa v diplomatických kruhoch hovorilo o takzvanom kórejskom scenári, ktorý predpokladá oficiálne vyslanie vojenských kontingentov na Ukrajinu. Podľa zdroja, ktorý informoval Štandard a ktorý si neželal byť menovaný, sú najďalej v týchto plánoch Briti, ktorí už dlhší čas takýto kontingent pripravujú.

Spojené štáty aj ďalšie štáty NATO doteraz akékoľvek oficiálne vyslanie vojakov dôsledne odmietali. Američania považujú za jeden z dvoch vojenských cieľov na Ukrajine, aby sa USA nedostalo do priamej vojny s Ruskom. Účasť vojakov by tento cieľ porušila a k takejto vojne by nevyhnutne došlo.

Vyslanie vojakov niekoľko mesiacov po začiatku vojny navrhoval predseda poľskej strany PiS Jaroslaw Kaczyński, navrhol to počas návštevy Kyjeva s českým a slovinským premiérom. Kyjev aj štáty NATO takýto návrh vtedy odmietli.

Vo všeobecnosti sa predpokladá, že viaceré členské štáty NATO neoficiálne svojich vojakov na Ukrajine majú. V januári došlo k ruskému bombardovaniu hotela v Chersone, pri ktorom údajne zahynulo alebo bolo ťažko zranených niekoľko desiatok francúzskych vojakov. Macron tento incident nepotvrdil, ale okamžite reagoval vyhlásením, že Francúzsko nie je vo vojne s Ruskom.

Vyslanie vojakov z niektorých štátov NATO by nepochybne bolo novým impulzom vojny, ktorá by mohla eskalovať do väčšieho medzinárodného konfliktu. Pre Slovensko by bola takáto situácia mimoriadnym bezpečnostným rizikom. Vzhľadom na politiku bývalej vlády a prezidentky Čaputovej nemáme totiž vlastnou protiraketovou obranou ani letectvom dostatočne chránené vlastné územie, dokonca ani niektoré bezpečnostne dôležité objekty.

Ficove vyhlásenie z nedele večera si možno pozrieť tu:

(fed)