Je exkomunikácia gréckych poslancov len teatrálnym gestom?

Grécko sa 15. februára stalo prvou „ortodoxnou“ krajinou, ktorá legalizovala manželstvá rovnakého pohlavia. Návrh zákona, ktorý na schválenie potreboval jednoduchú väčšinu, podporilo 175 členov tristočlenného parlamentu a vstúpil do platnosti deň po schválení.  Hlavným kritikom návrhu zákona bola Grécka pravoslávna cirkev, ktorá v medziach svojich možností podniká ďalšie kroky aj po prijatí zákona.

Exkomunikácia je liek, aj keď horký

Okrem spontánnych reakcií niektorých pravoslávnych kňazov, sa pre organizovanú formu rozhodol metropolita prístavného mesta Pireus Serafim, ktorý na 22. februára zvolal mimoriadne stretnutie duchovenstva svojej metropolie pod názvom Odstránenie následkov prijatia zákona o ´manželstvách´ osôb rovnakého pohlavia.

Okrem prijímania sviatosti eucharistie sa sankcia týka aj zákazu účasti niektorých poslancov na cirkevných podujatiach organizovaných miestnymi komunitami: „Aby sme chránili našu službu a rešpektovali našu zodpovednosť voči Najsvätejšiemu Bohu, v súlade s ustanoveniami článku 4, odsek 9 Štatútu Gréckej cirkvi prerušujeme spoločenstvo s tými, ktorí hlasovali proti Božiemu zákonu, so všetkým, čo z toho vyplýva, tým, že ich nepozveme na žiadne z podujatí našich farností, kým ich pokánie nenadobudne platnosť zrušením tohto obscénneho zákona národným parlamentom.“

Toto opatrenie platí nielen pre troch poslancov pochádzajúcich z územia metropólie Pireus, ale rovnako pre všetkých poslancov strán Syriza a Pasok, ktorí hlasovali sa prijatie zákona.

Dokument odôvodnil tento radikálny krok dobrovoľnou stratou kresťanského postavenia a anulovaním diela cirkvi zo strany tých, ktorí hlasovali za tento zákon. Rovnako však zdôrazňuje, že konečným cieľom uloženej sankcie nie je vylúčenie dotyčných zo spoločenstva cirkvi, ale priviesť ich k pokániu a obnoveniu plného cirkevného spoločenstva.

Premiér Mitsotakis: Cisárovi, čo je cisárovo...

Grécky premiér Kyriakos Mitsotakis v prijatom zákone problém nevidí. A vysvetlil prečo. Pri jeho prezentovaní použil klasický argument dvoch separovaných oblastí.

„Diskutujeme o rozhodnutiach gréckeho štátu, ktoré nesúvisia s náboženským presvedčením. Historicky sme mali s cirkvou rozdielne názory na občianske sobáše, kremáciu či neuvádzanie náboženskej príslušnosti v preukazoch totožnosti. Skúsenosť však ukázala, že tieto zmeny boli nevyhnutné. Neublížili spoločnosti ani spolupráci medzi štátom a cirkvou a som presvedčený, že to isté bude platiť aj teraz.“

Premiér sa ukázal ako šikovný moderný biblista, keď na podopretie svojho postoja zacitoval aj známe Ježišove slová z evanjelia: „Dávajte teda, čo je cisárovo, cisárovi, a čo je Božie, Bohu.“ (Mt 22,21)  Navyše sa premiér Mitsokatis prejavil aj ako „zručný“ exegéta a Ježišov výrok preložil do aktuálnej situácie:

„Dávajte kňazom, čo je kňazské, a párom, čo patrí párom.“ Niektorí kolegovia premiéra prekonali a pasovali sa do pozícií morálnych autorít deklarovaním, že homosexuálne vzťahy vlastne nie sú hriešne. Pri sľubovanom delení sfér napokon predsa len nezostalo.

„Úprimná sústrasť“ z Moskovského patriarchátu

Za zmienku tiež stojí vyjadrenie, ktorým prijatie zákona komentoval Moskovský patriarchát. Podpredseda Oddelenia pre vonkajšie cirkevné vzťahy Moskovského patriarchátu protojerej Igor Jakimčuk povedal, že Grécka cirkev nebola schopná zabrániť „nehanebnému porušovaniu tradičných morálnych princípov.“ Podľa Jakimčuka tu zlyhala najmä cirkev, ktorá napriek svojmu postaveniu nedokázala zjednotiť a zmobilizovať svojich veriacich.

Dôvody súčasného zlyhania našiel protojerej Jakimčuk vo vytvorení Pravoslávnej cirkvi Ukrajiny, ktorá získala podporu aj od Gréckej pravoslávnej cirkvi. „Uznali a vstúpili do cirkevného spoločenstva s jednotlivcami, ktorí sa rúhačsky tvária, že sú biskupmi, ale nikdy nimi neboli. Prenasledovaní boli tí, ktorí bránili cirkevné kánony,“ kritizoval podpredseda Jakimčuk.

Podľa jeho slov prispel tento krok k aktuálnemu zlyhaniu Gréckej pravoslávnej cirkvi: „Pravoslávna komunita v Grécku sa, žiaľ, ocitla bezmocná proti neúnavnému útoku sekulárnych síl, ktorých cieľom je vykoreniť všetky morálne princípy zo životov ľudí na celom svete.“

Grécka pravoslávna cirkev síce prijatiu zákona o homosexuálnych manželstvách nezabránila, ale urobila podstatnú vec. Nezostala ticho, ale svedčila o zjavenej a zverenej pravde. Exkomunikácia nie je nástrojom cirkevnej moci, ale posledným spôsobom pozvania k obráteniu k tejto pravde. Viacerí poslanci si z nej ťažkú hlavu nerobili, keď bola „na stole“ ešte pred hlasovaním. Vraj budú chodiť do chrámov ako doteraz. „Nič sa nezmení,“ tvrdia tí, pre ktorých je zmena najvyšším princípom.