Mnohé prípady prokurátorov Úradu špeciálnej prokuratúry končia u vás. Ako sa dotkne sudcov Najvyššieho súdu zásadná zmena trestných kódexov? [rozhovor sa uskutočnil ešte pred rozhodnutím Ústavného súdu o pozastavení novely, pozn. red.]
Neviem to celkom presne odhadnúť, ale vzhľadom na to, že sa znížili, respektíve obmedzili trestné sadzby pri majetkových a ekonomických trestných činoch a tiež skrátili premlčacie lehoty, tak predpokladám, že to bude viesť k obmedzeniu agendy, ktorú vybavujeme ako odvolací súd pre Špecializovaný trestný súd. Nepríde k tomu síce okamžite, ale v priebehu takých dvoch-troch rokov zrejme dôjde k zníženiu počtu vybavovaných vecí na Najvyššom súde a aj na našom trestnom úseku.
Aké sú vaše očakávania?
Som zvedavý, akým spôsobom sa táto zmena prejaví v dôraze na to, aby sa poškodeným vrátili prostriedky. Tomu by som bol rád, ak by v tomto nastal posun. Takže som veľmi zvedavý na to, ako sa úpravy prejavia v praxi. Veľmi by som tomu fandil.
Asi pred desiatimi rokmi som mal rozhovor s Braňom Závodským, kde som spomínal prípad odsúdeného za zranenie policajtky – kopnutie do kolena. Dostal osem rokov. Vtedy sa ma pán Závodský pýtal na názor aj na trestné sadzby za majetkové a ekonomické trestné činy a už vtedy som povedal, že som za to, aby trestné sadzby pri majetkových a ekonomických trestných činoch boli výrazne nižšie. Nemali by byť vyššie ako pri násilnej trestnej činnosti. Čiže ten trestný zákon mi veľmi hovorí z duše ohľadom zmien trestných sadzieb.
Na druhej strane, znižovanie premlčacích lehôt pri znásilneniach je exces, to tam vôbec nepatrí.
Je možné, že v tom rýchlom časovom horizonte, v ktorom sa to snažili pretlačiť, si to navrhovatelia ani nevšimli?
V médiách sa už viackrát v poslednom čase zdôrazňovalo, najmä zástupcami Progresívneho Slovenska, že na to upozornili dva dni pred schvaľovaním. Vraj boli za Tiborom Gašparom, ktorý bol autorom pozmeňujúcich návrhov a upozornili ho, že pozor, tu je takáto takáto nebezpečná vec. Vraj im bolo prisľúbené, že to opravia, no diskusia sa už napokon deň pred schvaľovaním viedla inak.
Až to nakoniec odhlasovali v pôvodnej podobe a následne chcú od prezidentky, aby im to vrátila naspäť, aby to napravili. Prečo to však neurobili vopred? Tomu nerozumiem, ale pokiaľ ide o základný duch toho trestného zákona, teda znižovanie sadzieb za majetkové trestné činy, tam súhlasím. V tomto rozlišujem korupciu a násilné trestné činy, ktoré by nemali byť dotknuté, niekde by som si dokonca vedel predstaviť aj sprísnenie.
Spomínate, že očakávate, že budete mať menej práce. Je to preto, že bude reálne stíhaných menej majetkových či korupčných trestných činov?
Neviem to napočítať, ale na prvý pohľad sa to tak javí. Nie všetko z okresu či kraja, sa dostane na Najvyšší súd. Zrejme to bude menej ako polovica. Myslím ekonomických deliktov. Štatisticky sa to teraz nedá odhadnúť.
S dôrazom na zníženie sadzieb pri ekonomických trestných činoch a korupcii nemajú problém ani mnohí v opozícii. Háčik však vidia v ich kombinácii so skracovaním premlčacích lehôt.
Tam je problém aj v tom, že ak máte sadzbu od 0 do 10 rokov, tak v podstate umožňujete, aby bol ukladaný aj podmienečný trest alebo iné druhy alternatívnych trestov. Ak je však dolná hranica sadzby od troch-štyroch rokov, hoci by aj horná hranica bola sedem rokov, podmienka už nie je možná. Sudca má menší manévrovací priestor na uloženie podmienečného trestu. Nutne to láka sudcu rozhodnúť najmä pri prvotrestaných osobách (ak je tam sadzba od nula rokov), uložiť mu tri alebo štyri roky nepodmienečne. Tento moment je diskutabilný.
Budete osobne po novele viac motivovaný dávať alternatívny trest v podobe podmienky, odškodnenia či verejnoprospešných prác?
Najvyšší súd, na ktorom pôsobím, je súdom predovšetkým dovolacím, čiže my v zásade neukladáme tresty pri kriminalite súdenej okresnými a krajskými súdmi. Keď takú vec dostaneme v podobe dovolania, to už máme takzvane „predpracované“ špeciálnym súdom (v odvolacom konaní) alebo okresom či krajom (v dovolacom konaní). Čiže už určitým spôsobom máte ten prípad spracovaný a hľadíte naň cez prizmu súdu druhej alebo tretej inštancie, a tak sme viazaní niečím, čo bolo predtým rozhodnuté a posudzujeme, revidujeme alebo opravujeme niečo už na prvom stupni rozhodnuté. Manévrovací priestor pre dovolací či odvolací súd je oveľa zúženejší oproti prvej inštancii, ktorá rozhodnutie formuje.
Budú mať poškodení majetkovou kriminalitou teraz väčšiu šancu dostať sa k svojmu stratenému majetku?
Som na to zvedavý, ako to bude fungovať pri majetkových trestných činoch, keďže tomu fandím. Som za to, aby sa pri majetkových deliktoch na to kládol dôraz v prvom rade. Pokiaľ však nedôjde k inému následku, ako je ublíženie na zdraví, napríklad pri krádežiach, kde ide o minimálnu majetkovú škodu. Úbytok majetku by sa mal, pokiaľ možno, vždy vrátiť poškodenému. Uvidíme, aké inštitúty sa na to budú používať. Musíme vziať do úvahy, že veľké množstvo odhalenej majetkovej činnosti páchajú nemajetní ľudia. Páchajú ju najmä preto, že ich osobný majetok je nízky alebo nemajú nič a kradnú preto, aby sa uživili.
A čo v prípade závažnejšej korupcie, ktorú často páchajú solventní ľudia? Nemal by sa tam klásť väčší dôraz, aby vrátili časť majetku poškodenému?
Isteže, máme trest prepadnutia majetku. Ale ten neslúži na náhradu majetkovej ujmy. To je trest. Malo by sa preferovať zadosťučinenie voči poškodenému. To tu dodnes veľmi nebolo. Viem si však len ťažko predstaviť, ako sa so zmenami v trestnom zákone bude nakladať. Transformujú sa pôvodné formy trestov do presunu majetku k poškodenému? To uvidíme až v praxi.
Osobne si však myslím, že takéto dramatické a radikálne novely sa majú prijímať predovšetkým po dlhej verejnej i odbornej diskusii a skôr v prostredí, kde štát vytvoril dostatok iných prostriedkov, aby to fungovalo.
Čo máte na mysli?
Napríklad, ak sú vytvorené kvalitne zložené a konajúce priestupkové orgány, probační a mediační úradníci. Oni často fungujú len formalisticky „čiarkovým“ systémom. Často o obvinenom ani veľa nevedia. My vidíme, že v praxi to tam veľmi nefunguje. Dotyčný sa ukáže raz za mesiac a úradník si urobí čiarku. Zase ho mesiac nevidí a nič o ňom nevie. Načo mi je takýto dohľad, ktorý vôbec nepôsobí prevýchovne? Keď príde na lámanie chleba a ja toho človeka nemám vôbec zmapovaného, neviem o ňom nič okrem toho, že spáchal konkrétny trestný čin? V priestupkovom konaní sa zasa neakcentujú prevýchovné, ale zväčša represívne prvky.
Páchateľ by mal byť ešte predtým, ako bude postavený pred súd, pod ostrejším dohľadom, aby súd vedel v širších rámcoch posudzovať, aký trest je pre neho vhodný z hľadiska prevýchovy. Nemáme ani detenčný ústav. Najprv by sa muselo vytvoriť mnoho inštitúcií, ktoré musia dávať zmysel. Ak na toto nemáme, veľké zmeny sú nevhodné.
Musí teda sudca psychologicky a sociologicky rozlišovať ľudský charakter páchateľa?
Pri niekom je vhodné dať mu nahradiť škodu a k tomu symbolický trest. Pre iného páchateľa môže prichádzať do úvahy len doživotie, ak spáchal vraždu piatykrát a aj vo väzení ohrozoval spoluväzňov. Vtedy ho musíte izolovať na dlhý čas, je nenapraviteľný.
Musím však pôsobiť na páchateľov, ktorí sú ešte prevychovateľní a napraviteľní aj inými prostriedkami, ako je len represia. Ak ich k dispozícii nemám, len ťažko sa môže štát vzdávať represie v podobe nepodmienečných trestov. Ak nevieme iným spôsobom zabezpečiť nápravu aj drobného zlodejíčka, ktorý má 25 záznamov v registri trestov a viete, že po ukončení výkonu trestu pôjde znova kradnúť, pričom mu nevieme poskytnúť iné formy trestu, respektíve tie sú u neho neúčinné, musíme ho vziať do väzenia.
Súhlasíte teda s tým, že v tom restoratívnom prvku zlyhávame?
Áno. Restoratívny prvok sa dá zabezpečovať vtedy, ak si štát plní kvalitne všetky svoje úlohy na trestnoprávnom úseku. Ak to ale štát zabezpečiť nedokáže, riešenie znížením trestných sadzieb je veľký omyl.
Vy ste odvolacia inštancia pre Špecializovaný trestný súd, ktorý pojednáva prípady Úradu špeciálnej prokuratúry. Ten sa však zruší. Ako to zasiahne trestné procesy, ktoré do veľkej miery končia u vás na Najvyššom súde?
Predpokladám, že kvalita vybavovania týchto vecí bude v určitej miere zasiahnutá. Keď sa vytvorila špeciálna prokuratúra, malo to veľký vplyv v našich podmienkach, kde je korupcia prítomná všade, od drobných vybavovačiek na úradoch až po vrcholné orgány štátnej správy. Bolo viditeľné, že prokurátori aj sudcovia vytrhnutí z miestnych pomerov mali ľudskú aj profesionálnu kvalitu. Dokázali rozhodovať bez ovplyvnenia.
Už od čias Grécka a starého Ríma je známe, že ak budete postihovať najmä kvantum drobných korupčných deliktov, budete mať síce vysoký výkon a štatistické ukazovatele, ale korupciu v spoločnosti aj tak nepotlačíte.
Vznik Úradu špeciálnej prokuratúry bol obzvlášť v jeho počiatkoch vnímaný ako nevyhnutný krok, ktorý nám bol čiastočne odporučený zvonku, ale vzhľadom na vnútorné pomery v štáte bol potrebný. Ale mnohí z nás na to hľadeli skepticky. Vrátane zavádzania vtedy pre nás cudzích prvkov, ako sú kajúcnici alebo iné zložky amerického trestného procesu. Preto sa stretávali s nedôverou a ani prokurátori tieto inštitúty nevyužívali v plnej miere. Postupne sa to však rozbehlo. Kým sa nevytvorili isté väzby medzi politikmi a Úradom špeciálnej prokuratúry – ako to vidíme na právoplatne odsúdenom Dušanovi Kováčikovi – tak to aj fungovalo veľmi profesionálne a účinne.
Ale tam nastal ten problém, ktorý dnes nevieme rozseknúť. Keďže ide o centralizovanú inštitúciu, je ľahké ju politicky ovládnuť. Prinieslo to dva rozmery, jeden reprezentuje Dušan Kováčik, druhý Daniel Lipšic. Vy ste rozumeli aj tým výčitkám, ktoré mala kedysi prezidentka Čaputová a aj mnoho odborníkov či novinárov proti nominácii pána Lipšica ako bývalého politika, ktorý bol stále prepojený na svoje politické zázemie?
Neovládam do detailov jeho prepojenie na Matoviča, Hegera či exministra Mikulca.
Bol nielen bývalý poslanec, ale aj advokát Igora Matoviča v trestnej veci.
Z mojich profesionálnych skúseností môžem povedať, že si doktora Lipšica vážim. Je to erudovaný človek na úrovni. Nakoľko však dokáže byť pod vplyvom niekoho iného a vyhovovať jeho požiadavkám pri vedení trestných stíhaní, o tom nemám žiadne informácie. Jeho trestné veci, ktoré som vybavoval ako sudca, boli riešené profesionálne. A to aj v prípadoch, kde došlo nami (súdom) k oslobodeniu stíhanej osoby. Nedá sa teda povedať, že by som jeho rozhodnutia iba potvrdzoval podľa obžaloby. Nikdy som však nemal pocit, že by sa snažil prípad negatívne ovplyvňovať alebo nevhodne zasahovať do spisu, prípadne viesť prípad jednostranne. Hoci ako bývalý advokát musel pri niektorých veciach vysloviť zaujatosť, môžem potvrdiť jeho stopercentnú erudíciu. Nemám pochybnosť o tom, že vo funkcii vystupoval ako profesionál.
Zoroslav Kollár sa vás nedávno pokúsil postaviť do roly ostrého súpera a ostrého kritika Daniela Lipšica, keď zverejnil údajnú správu SIS, podľa ktorej ste sa na odbornom pracovnom zájazde v Rakúsku v meste Krems dostali do konfliktu s Danielom Lipšicom pre kritiku systému kajúcnikov. Čo hovoríte na tú správu?
Že to absolútne nie je pravda. My sme tam spolu takmer ani neprišli do kontaktu, okrem cesty autobusom, kde sme prehodili zopár zdvorilostných fráz. Jedno popoludnie nás pán Lipšic, respektíve tam zúčastnení prokurátori, pozvali na posedenie. Prišli sme tam asi šiesti sudcovia z Najvyššieho súdu, ale akcia už bola v plnom prúde a my sme tam zostali len tak na okraji.
Oni mali svoje prokurátorské témy, do ktorých sme sa ani veľmi nezapojili. Väčšina z nás sa odtiaľ rýchlo potichu vytratila a šli sme do iného podniku. Na tej správe je však možno pravdivé, že som sa na Krajinskom súde v Kremse naozaj spýtal na inštitút kajúcnikov, teda spolupracujúcich obvinených, ale to mi nevedeli potvrdiť ani kolegovia, ja som sa na to nepamätal.
Neprišli ste však s ním do názorového konfliktu?
Nie. Nepamätám sa, že by sme sa bavili s kolegami o doktorovi Lipšicovi, máme dostatok vlastných tém.
Hoci obsah tej čudnej sprodajskej zvodky interpretujete inak, ale zaujímavé je, že potvrdzujete mnohé detaily, ktoré mohol poznať iba človek, ktorý bol medzi vami na tom zájazde prítomný. Je teda možné, že Slovenská informačná služba mala medzi vami špióna?
Je to možné, ale nie je pravda, že by sme sa dostal do zvady s pánom Lipšicom. Takmer sme s ním ani neboli v kontakte. Ale ostatné veci sú vymyslené v prospech niekoho, kto na tom má záujem.
Viete si však predstaviť, že by tajná služba mohla monitorovať takéto stretnutie a mala donášača priamo medzi vami?
Medzi nami pochybujem. Skôr si myslím, že by to mohol byť niekto z ochrankárov, alebo z prostredia ľudí, ktorí sprevádzali pána Lipšica.
Ochrankárov tam mal asi len on.
Veď práve.
Naznačujete, že môže mať špicľa z tajnej služby priamo medzi svojimi ochrankármi?
Neviem to vylúčiť, ale ani to nemôžem tvrdiť s istotou. Nemôžem dať ani stopercentne ruku do ohňa za všetkých nás sudcov, ktorí sme tam boli, ale neviem si predstaviť, že by to boli oni. To sú ľudia, ktorí dlhé roky prechádzajú justičným systémom, majú previerky, hodnotenia. Neviem si ale predstaviť, že by sudca pôsobiaci 20 rokov bol agentom tajnej služby a neodhalilo by sa to.
Je tomu šesť rokov, čo došlo k vražde Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej. Vy ste v senáte zrušili pôvodný rozsudok ŠTS o nevine Mariana Kočnera v prípade samotnej objednávky vraždy Jána. Vrátil sa tak na Špecializovaný trestný súd. Ten však v máji síce odsúdil Alenu Zsuzsovú na 25 rokov, ale opätovne oslobodil Mariana Kočnera. V tomto prípade však už nebol pomer 3 : 0, ale už „len“ 2 : 1. Názor v tom senáte nik nezmenil, ale v senáte pribudol nový sudca Jozef Pikna, ktorý, zdá sa, ako jediný vec posudzoval podľa vašej logiky. Prekvapilo vás to rozhodnutie?
Nepovedal by som to tak. Prvé rozhodnutie súdu prvého stupňa nemalo svoju vnútornú logiku. Keďže tam v ďalšom konaní pribudli objednávky vrážd prokurátorov, museli sa vykonať ďalšie dôkazy. Pri prvom našom rozhodnutí sme nechceli nič iné, aby len správne vyhodnotili dôkazy. V prípade vraždy sa nežiadalo už ani tak vykonať nové dôkazy, ale žiadalo sa ich prehodnotiť logicky.
Ak by sa s týmto na Špecializovanom trestnom súde vyrovnali a ich rozhodnutie by malo vnútornú logiku, a napriek tomu by znova dospeli k oslobodzujúcemu rozsudku, nebolo by im čo vyčítať. Ale kým tam budú nelogické rozpory v hodnotení dôkazov, ktoré nevie prvostupňový súd nijako vysvetliť, budem bazírovať na tom, aby sa tie dôkazy prehodnotili správne. To teraz nemôžem povedať. Do akej miery doktor Pikna konal podľa “našej” logiky, poviem až pri pojednávaní a neskôr, keď vec budeme hodnotiť verejne. Zatiaľ sa k tomu nesmiem hlbšie vyjadrovať.
Pod vašou logikou som mal na mysli napríklad interpretáciu enigmatickej komunikácie Kočnera a Aleny Zsuzsovej a hodnotenie reťazca dôkazov, Piknovi kolegovia v senáte špeciálneho súdu to videli inak ako vy. Pritom Zsuzsová bola týmto senátom už odsúdená ako objednávateľka. Senát však stále nevidel plnú istotu, že konala priamo na pokyn Kočnera.
Nerád by som sa toho dotýkal pred ďalším odvolacím konaním, pretože je to živá vec.
Dá sa povedať aspoň to, v akom časovom horizonte môžeme očakávať rozhodnutie?
Študujeme to a pripravujeme, chceli by sme to na Najvyššom súde ukončiť do pol roka. Sľúbiť to však nemôžem. Naša práca je skutočne nevyspytateľná. Chodia nám pravidelne väzby, posledné tri mesiace minulého roka sme nič iné nerobili než väzby [väzobná vec, pri ktorej sa rozhoduje o ďalšom trvaní väzby alebo iných otázkach, pozn. red.]. Pri väzbách musíte rozhodnúť do piatich pracovných dní. Len čo vám príde viac takýchto prípadov, že každý člen senátu má za mesiac dve-tri väzby, ste vyrušení z akejkoľvek inej práce. Nie je jednoduché sa vtedy plne sústrediť na takýto veľký prípad, kde potrebujete veľa čítať, študovať a robiť si poznámky.
Ak však budeme môcť aspoň jeden-dva mesiace nerušene študovať prípad a jeho doplnky, jún alebo júl by bol reálny. Ak nedostaneme veľa náročných väzobných vecí, určite sa to posunie.
Prepáčte, ale na iné otázky, spojené s touto vecou, budem schopný zodpovedať až po rozhodnutí.
Foto: Matúš Zajac