Slovenská škola učiteľom: transrodovosť je špeciálna potreba, žiačku oslovujte ako chlapca

Upozornenie: keďže prípad sa týka maloletej osoby, rozhodli sme sa článok anonymizovať. Mená osôb v časti textu týkajúceho sa konkrétneho gymnázia nie sú skutočné. Redakcia však pozná identitu všetkých zúčastnených.

Na upresnenie: žiačka Nina, o ktorej je reč, je ženského pohlavia a identifikuje sa ako chlapec. Informácie o udalostiach s ňou spojených má Štandard priamo od vzdorujúceho učiteľa štátneho gymnázia.

Milan Drahovský kontaktoval redakciu v decembri 2023. Prezradil nám, že rodičia žiačky Niny učiteľov prosia, aby ju oslovovali ako chlapca a používali pre ňu neutrálne meno. Keďže ju takto nazývať nechcel, podľa vlastných slov učiteľ vzápätí “požiadal o nahliadnutie do osobného spisu žiačky.” Dôvodom bolo, že sa chcel ubezpečiť o jej skutočnom pohlaví, podľa ktorého ju na hodinách chcel oslovovať.

Do spisu mu však neumožnili nahliadnuť, informoval učiteľ redakciu v ďalšom maile. Zároveň ho jeho kolegovia, vrátane triedneho učiteľa transžiačky, údajne presviedčali, aby Ninu oslovoval ako chlapca. Milan Drahovský redakcii ozrejmil, že ostatní učitelia mu povedali, že škola sa ešte pred jeho nástupom do zamestnania uzniesla k používaniu mužských zámen pre Ninu.

Zhoršená pracovná atmosféra 

Kolegovia Milanovi Drahovskému vraj vzápätí povedali, že ak bude Ninu oslovovať ako dievča, hrozia mu disciplinárne postihy. Po tom, ako sa učiteľ voči údajnému uzneseniu opakovane ohradil, čelil podľa vlastných slov ostrým výčitkám kolegov. 

Učiteľka, s ktorou Drahovský zdieľa kabinet, mu “vynadala, že ich teraz budú všetci zhora kontrolovať a budú problémy”. Údajne mu tiež pohrozila, že sa s ním nebude rozprávať a viac mu v ničom nepomôže.

Aby neplnoletú žiačku oslovoval v mužskom rode, žiadala učiteľa podľa jeho slov aj Nina. Neskôr Drahovský redakciu informoval, že naňho v tejto veci mali prísť sťažnosti. 

Transopatrenie

V roku 2024 situácia eskalovala. Vo februári Drahovský redakciu informoval o tom, že škola v súvislosti so spomínanou žiačkou podpísala podporné opatrenie. Obsahom tohto rozhodnutia je požiadavka, aby Ninu učitelia oslovovali mužským menom a zámenom. 

Informáciu o prijatí takéhoto podporného opatrenia pre redakciu potvrdila aj riaditeľka školy. Spresnila, že ide o odporúčanie a učiteľom nehrozia postihy, pokiaľ ho nebudú dodržiavať.

Tradičný význam podporných opatrení

Podporné opatrenia sa tradične spájajú so žiakmi s postihnutím. Môžete si pod nimi predstaviť napríklad pedagogických asistentov či kompenzačné pomôcky ako naslúchadlá alebo invalidné vozíky. 

Nielen vďaka minuloročnej novele školského zákona však ide o širší pojem. V súčasnosti sa podporné opatrenia týkajú aj tém ako duševné zdravie, prevencia či chudoba (sociálne vylúčenie).

Podporné opatrenia dnes

V súčasnosti sú podporné opatrenia vymedzené veľmi všeobecne. Vedenie školy ich schvaľuje, keď nejakému žiakovi chce pomôcť s jeho špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami. Deti, ktoré majú v škole ťažkosti, vďaka nim majú dostať rovnakú šancu ako ich rovesníci. 

V roku 2023 sa podporné opatrenia zaviedli do zákona. Zaslúžila sa o to novela z diene dočasne povereného ministra školstva Jána Horeckého. Ten vo funkcii pôsobil od októbra 2022 do mája 2023.

V zákone ani v jeho výklade, sa však nenachádzajú zmienky o transgenderizme, ani o LGBT.

Jána Horeckého, ktorý je v súčasnosti poslancom za KDH, sme oslovili s otázkou, či rátal s tým, že sa jeho novela školského zákona bude vykladať spôsobom, ktorý povoľuje využívanie podporných opatrení na transúčely. Odpovedal, že mu podobný scenár pri predkladaní novely nenapadol.

Reakcia ministerstva školstva

Rezort školstva redakcii Štandardu v súvislosti s podpornými opatreniami potvrdil, že schválený katalóg podporných opatrení neobsahuje časti o oslovovaní detí zámenami opačného pohlavia.

Cieľom podporných opatrení by podľa ministerstva malo byť „aby sa každé dieťa a mladý človek cítili v škole dobre a bezpečne, nie vytvárať priestor na kultúrne vojny a zneužívať ho na polarizáciu spoločnosti“.

„Aj v tomto prípade platí, že by problematiku mali riešiť odborníci. Úlohou vlády je vytvoriť priestor na odbornú a spoločenskú dohodu aj v takýchto citlivých témach,“ dodal rezort.

Príspevková organizácia ministerstva školstva odporúča protrans dokumenty

Podľa informácií od učiteľa Drahovského používanie podporných opatrení na transúčely okrem jeho zamestnávateľov schvaľujú aj niektorí školitelia Národného inštitútu vzdelávania a mládeže (NIVaM). NIVaM je príspevkovou organizáciou ministerstva školstva, ktorá v roku 2022 vznikla zlúčením piatich inštitúcií.

NIVaM pravidelne pedagogických zamestnancov školí na tému podporných opatrení. V rámci jedného takého školenia vo februári sa Drahovský podľa vlastných slov opýtal aj na tému transgenderizmu. 

Školiteľ mu údajne potvrdil, že používanie podporných opatrení slúžiacich na potvrdzovanie transrodovej identity žiakov je v poriadku. V tejto súvislosti redakcia kontaktovala aj školiteľa, no na otázku neodpovedal. Po skončení školenia zamestnanec NIVaMu poslal účastníkom vzdelávania “zaujímavé linky”, ktoré obsahovali protrans dokumenty.

Redakcia má jeho mail k dispozícii. Do tela správy školiteľ napísal, že “vzhľadom na citlivú a niekedy dezinterpretovanú tému transrodovej identity, ktorú sme na včerajšom seminári okrajovo spomenuli, si dovoľujem preposlať zaujímavé texty”. NIVaM sme požiadali o reakciu, no do skončenia uzávierky neodpovedali.

Štyri protrans texty

Za zaujímavé školiteľ v maili označil päť textov, z ktorých štyri sa k fenoménu transrodovosti stavajú nekriticky a jeden s ním vôbec nesúvisí. 

Prvý zo spomínaných štyroch textov je článok od psychiatra Michala Pataráka, ktorý sa dlhodobo pre médiá vyjadruje v prospech takzvaného “afirmatívneho prístupu”. Ide o presvedčenie, že najdôležitejšie je prijať a potvrdzovať identitu, akú si ten-ktorý transgenderový človek zvolil, a to nezávisle na veku. 

Ďalší text, ktorý školiteľ v maile odporúčal, je odborný štandard Deti a mladí ľudia s transrodovou identitou a rodovo rozmanití v edukačnom aj poradenskom procese, ktorý v roku 2022 vydal Výskumný ústav detskej psychológie a patopsychológie (VÚDPaP). Tomuto pozoruhodnému dokumentu sa budeme bližšie venovať v samostatnom článku. 

Za zaujímavý pokladá školiteľ aj zborník z konferencie Postavenie transrodových ľudí na Slovensku. Zborník aj konferencia sú súčasťou projektu, o ktorom už Štandard písal v roku 2023. V rámci neho sa výskumníci pýtajú aj na to, či by nebolo vhodné, aby transadolescenti mohli užívať hormóny opačného pohlavia. 

Okrem toho školtieľ poslal učiteľom aj článok uverejnený na webe Pride Košice. Webstránka je projektom občianskeho združenia Saplinq, o ktorom sme písali v súvislosti s organizovaním drag workshopov pre mládež. 

Na záver mailu zamestnanec NIVaM pripojil odkaz na Etický kódex pedagogických zamestnancov a odborných zamestnancov, v ktorom sa transidentita nespomína. 

“Verím, že pomôže citlivo, eticky, profesionálne, najmä však ľudsky pristupovať a žiť s ľuďmi s takýmito a podobnými osudmi”, dodal v maile na margo zaslaných dokumentov školiteľ.

Poradenské centrá a podporné transopatrenia

Okrem lekárov, školských psychológov či výchovných poradcov pôsobiacich priamo na škole, môžu schválenie podporného opatrenia navrhnúť aj psychologické poradne (Centrá pedagogicko- psychologického poradenstva a prevencie, CPPPaP).

Poradne sú štátne zariadenia, ktoré patria pod ministerstvo školstva a metodicky ich riadi Výskumný ústav detskej psychológie a patopsychológie (VÚDPaP).

Ako sme spomínali, ani v školskom zákone, ani v žiadnych iných oficiálnych textoch nestojí, že zákon je možné vykladať v prospech schvaľovania podporných opatrení týkajúcich sa transrodovosti. Niektorí zamestnanci Poradní či NiVAM-u však podľa našich informácií podobné postupy napriek tomu odporúčajú.

Naznačuje to aj príspevok zamestnankyne jednej z bratislavských poradní na Facebooku. V komentári Veronika Žilková, ktorá na Facebooku vystupuje pod pseudonymom Veronika Žet, reagovala na status LGBT facebookovej stránky Povedzme nie. V ňom sa na jeseň 2023 matka „transrodovej“ žiačky sťažuje, že učiteľ ju nechce nazývať mužskými zámenami.

Obrázok: reprofoto Štandard

Žilková odpovedá: „Osobne by som sa v prvom kroku obrátila na vedenie školy. Ak by to nepomohlo, išla by som do CPP, kde by na základe rozhovoru s vami a so synom (s dcérou, pozn. red.) mohli napísať vyjadrenie na účely podporného opatrenia, tuším paragraf 145a písm. c) školského zákona, teda podpora rozvoja emocionality, k čomu v tomto prípade rozhodne patrí i oslovovanie žiaka v rode, s ktorým je stotožnený.“

Podľa učiteľa Milana Drahovského o podobnom postupe a dokonca rovnakom paragrafe školského zákona hovoril pedagógom na školení aj pracovník NiVAM-u.

Poradne a transpropaganda

Poradňa, v ktorej Žilková pôsobí, v roku 2022 na webe štátnej poradne uverejnila text s názvom Prestaňte ma volať Lenka! Som Leo. V článku, ktorého autorkou je zamestnankyňa CPPPaP Bratislava 3 Veronika Žilková, poradkyňa rodičom odporúča potvrdzovať transrodovú identitu dieťaťa.

„Hoci je to skôr zriedkavé, niektorým transrodovým ľuďom k spokojnosti stačí, keď ich budú blízki oslovovať ich preferovaným menom a zámenami“, píše Žilková. „Väčšina transrodových ľudí však túži po nejakom stupni tranzície“, dodáva. Tranzícia je pritom podľa nej sociálna, biologická a právna.

Vo svojom texte teda pracovníčka štátnej poradne pripravuje rodičov nielen na to, že musia akceptovať „transidentitu“ svojho dieťaťa, prijať jeho nové meno a používať neprirodzené zámená. Chystá ich aj na fakt, že sa ich „transrodové“ dieťa bude samopoškodzovať užívaním hormónov opačného pohlavia, prípadne chirurgickými zákrokmi na zdravých pohlavných orgánoch.

Žilková zároveň nešpecifikuje, od akého veku dieťaťa je podľa nej vhodné podobné postupy akceptovať. To je znepokojivé aj v súvislosti so skutočnosťou, že do jej kompetencie spadajú okrem jednej strednej a jednej základnej aj tri materské školy v treťom bratislavskom obvode. CPPPaP Bratislava 3 sme požiadali o reakciu.