Krajniak verzus Lexmann. Voľby do europarlamentu sľubujú zaujímavý konzervatívny súboj

Kresťanská únia v utorok ohlásila, že lídrom jej kandidátky do volieb do európskeho parlamentu bude Milan Krajniak. Z toho je evidentné, že minimálne konzervatívnych voličov čaká zaujímavý súboj v podaní dua Krajniak proti Miriam Lexmann, ktorá je volebnou líderkou KDH.

Na prvý pohľad sa pritom môže zdať, že jasným favoritom tohto súboja by mal byť Krajniak.

On je z tejto dvojice totiž známejší, rétoricky silnejší a pre konzervatívneho voliča aj uveriteľnejší ako Lexmann. Dôvod je jednoduchý. Za Krajniaka hovorí jeho pôsobenie vo vláde, kde bol považovaný za najkonzervatívnejšieho ministra. Navyše sa s ním spája aj téma dôchodkového bonusu, čo je rýdzo konzervatívna agenda, vďaka ktorej majú dôchodcovia, ktorí vychovali väčší počet detí, o poznanie lepšie dôchodky ako doposiaľ.

To je obrovská výhoda oproti súčasnej europoslankyni, s ktorou si voliči vedia spojiť skôr odťažité témy, akými sú Čína či Taiwan, no žiadnu z tých, ktoré hýbu súčasnou politikou.

Navyše, KDH dodalo teraz Krajniakovi dostatok munície v podobe kandidátky s Ivanom Štefancom, ktorý nemá problém zahlasovať za Istanbulský dohovor. A tiež s podporou KDH pre Ivana Korčoka už v prvom kole. Hoci Korčok nemá problém s registrovanými partnerstvami, prípadne zrušením práva veta v EÚ. To všetko sú Krajniakove silné témy, na ktorých si svojho hlavného konkurenta v boji o konzervatívne hlasy určite vychutná.

Na druhej strane, ľahké to nebude mať ani exminister, keďže aj on má zopár slabín, ktoré sa bude snažiť (nielen KDH) využiť.

Tou prvou je strana, za ktorú kandiduje. KÚ sa stále nedokázala odpútať do Matoviča, čo sa ukázalo aj pri jeho prezidentskej kandidatúre, pod ktorú dali svoje podpisy aj poslanci za KÚ.

Okrem toho poslanci tejto strany popri Matovičovi podporili aj Patrika Dubovského, ktorý má pri kultúrno-etických otázkach problém zaujať jasný postoj, čo sčasti neutralizuje možnosti Krajniaka útočiť na kresťanských demokratov a „ich“ Korčoka.

Pritom netreba zabúdať ani na to, že KÚ je pomerne slabou stranou, pri ktorej nejeden volič nevie, či nezanikne s koncom Anny Záborskej v politike, respektíve či vie robiť aj samostatnú politiku, alebo je odsúdená byť večnou prísavkou na tele väčších strán.

No a napokon, Krajniak bol ešte len nedávno súčasťou strany Sme rodina, ktorá mnohých konzervatívcov od svojho vzniku až do neslávneho pádu v posledných voľbách popudzovala kvôli životnému štýlu jej predsedu.

K tomu treba prirátať tradične nízku účasť vo voľbách do európskeho parlamentu a pomerne veľkú členskú, ale aj voličskú základňu, ktorou KDH disponuje, a zrazu ten súboj vyznieva viac v prospech Lexmann.

Pre konzervatívneho voliča je však dobré, že KDH dostane v podobe Krajniaka silného súpera, ktorý môže kresťanským demokratom ukázať ich limity, spočítať ich prešľapy so Štefancom a Korčokom a tak im nastaviť zrkadlo.

Škoda len, že do tohto súboja nevstúpil aj niekto, kto by sa zaujímal aj o hlasy voličov, ktorí sa zasadzujú za mierové riešenie vojny na Ukrajine a kto by týmto dvom predstaviteľom „konzervatívneho atlantizmu“ nastavil zrkadlo aj z tejto strany.