Západní lídri nesmú vylúčiť vyslanie pozemných jednotiek na Ukrajinu, povedala estónska premiérka Kaja Kallasová niekoľko dní po tom, ako francúzsky prezident Emmanuel Macron naznačil, že je to možné.
Kallasová trvá na tom, že lídri musia za zatvorenými dverami prediskutovať všetky možnosti vrátane toho, čo sa dá ešte urobiť na pomoc Ukrajine. Nedištancovala sa pritom od možnosti vyslania vojsk západných krajín na Ukrajinu.
„Myslím si, že ide aj o signály, ktoré vysielame Rusku, že nevylučujeme rôzne veci,“ povedala Kallasová v podcaste pre Politico. „Pretože všetky krajiny pochopili, že musíme urobiť všetko pre to, aby Ukrajina vyhrala a Rusko túto vojnu prehralo.“
Litovský minister zahraničných vecí Gabrielius Landsbergis tiež povedal, že je vďačný za diskusiu, ktorú Macron inicioval, a dodal, že „nič nemožno zmietnuť zo stola, žiadnu možnosť nemožno okamžite odmietnuť“.
Ukrajinský prezident pri tejto problematike uviedol, že globálne iniciatívy, ktoré posilnia jeho krajinu, sú prospešné pre celý svet. „Nebol som prítomný na samite [kde to Macron oznámil, pozn.red.], ale uviedol, že keď príde na Ukrajinu, prediskutuje nové nápady na posilnenie Ukrajiny a podelí sa o informácie. Malo by to byť približne v polovici marca…Akékoľvek globálne iniciatívy, ktoré posilnia Ukrajinu, sú prospešné pre celý svet,“ povedal Volodymyr Zelenskyj na brífingu po skončení samitu Ukrajina – juhovýchodná Európa.
Viaceré európske krajiny však vyslanie vojsk odmietli. Ako prvý tak ešte v nedeľu spravil slovenský premiér Robert Fico. Jednoznačne proti sa postavila aj celá nemecká politická reprezentácia na čele s nemeckým kancelárom Olafom Scholzom. „Aj do budúcnosti bude platiť, že na ukrajinskej pôde nebudú žiadne pozemné jednotky, žiadni vojaci, ktorých tam vyšlú európske štáty alebo štáty NATO,“ povedal Scholz.
Jednoznačný nesúhlas prišiel z Madridu, kde vládny kabinet odkázal, že Španielsko nesúhlasí s myšlienkou „rozmiestnenia európskych jednotiek na Ukrajine“. Zdržanlivé postoje k takémuto kroku vyjadrili aj predstavitelia Talianska, Česka, Švédska, ale napríklad aj Poľska.
Moskva na Macronove vyjadrenia reagovala, že rozmiestnenie západných vojsk na Ukrajine by nevyhnutne viedlo ku konfliktu medzi Ruskom a NATO.
(luc)