Recesia sa síce spája s ekonomickou mizériou, mnohým však môže predĺžiť život

Cyklické striedanie recesií a expanzií patrí spolu s dlhodobým hospodárskym rastom medzi hlavné témy makroekonómie. Zatiaľ čo téma rastu je z hľadiska blahobytu primárna, väčšia pozornosť sa často venuje práve krátkodobým výkyvom. Mizéria vyvolaná recesiou, hoci relatívne menšia, sa pociťuje silnejšie než dlhodobé bohatnutie spoločnosti.

Ekonomické dôsledky recesií sú pomerne dobre zdokumentované. Prekvapenia však stále čakajú v iných oblastiach. Nová štúdia publikovaná americkým National Bureau for Economic Research ukazuje, že recesia môže mať pozitívne účinky na dĺžku ľudského života.

Nejde pritom o žiaden zanedbateľný efekt. Autori uvádzajú, že takzvaná Veľká recesia (okolo roku 2008) poskytla každému dvadsiatemu piatemu Američanovi vo veku 55 rokov jeden rok života navyše. Štyri percentá sa nemusia zdať veľa, v absolútnych číslach však ide o stovky tisíc ľudí.

Úmrtnosť pritom neklesla len v jednej vekovej skupine, ale naprieč populáciou. Najväčšie prínosy pripadajú práve na starších obyvateľov. V mladších vekových skupinách s nízkou mortalitou je zase benefitom nižšia chorobnosť. A napokon je tu ešte jedno dôležité pozorovanie – pozitívne efekty nie sú koncentrované na spoločenské elity.

Ako je to možné?

Zatiaľ čo celkový efekt je zjavný, mechanizmy, ktoré ho spôsobujú, už také očividné nie sú. Dajú sa rozdeliť zhruba do dvoch skupín. Časť úmrtnosti je znížená faktormi na úrovni jednotlivcov – nižšou zamestnanosťou a spotrebou, časť možno pripísať faktorom na úrovni celej ekonomiky.

Faktory na úrovni jednotlivcov sa v tomto prípade javia ako menej relevantné. Úmrtnosť sa znížila najmä vo vyšších vekových skupinách, ktoré už nepracujú. Recesia nemala významný vplyv ani na zdravotnú starostlivosť. Menší pozitívny dosah sa ukazuje v podobe nižšej spotreby škodlivých látok ako cigarety a alkohol a následne nižšej úmrtnosť na cirhózu pečene, vraždy či samovraždy.

Dôležitejší je efekt externých faktorov znižujúcich úmrtnosť. Prvým je nižšia miera šírenia nákazlivých chorôb – v období recesie poklesla úmrtnosť na chrípku a zápaly pľúc. Druhým je menšie znečistenie vzduchu v dôsledku nižšej ekonomickej aktivity v období recesie.

Efekt čistejšieho vzduchu je podľa výskumu zodpovedný za celú tretinu poklesu úmrtnosti. Benefity navyše pretrvávajú minimálne desaťročie po recesii. Naopak, nepotvrdil sa predpoklad, že by sa zlepšila starostlivosť o starších ľudí (ošetrovatelia by sa teoreticky mali počas recesie viac snažiť, aby si udržali pracovné miesta).

Prínos pre starších a menej vzdelaných

Jedným zo záverov štúdie je, že dôsledky veľkej recesie na blahobyt sú v skutočnosti menšie, ako sme doteraz predpokladali. A ich rozdelenie v spoločnosti je iné, ako sme si mysleli.

Starší ľudia si vďaka recesii dokonca celkovo polepšili. Keďže spravidla nepracovali, alebo len na čiastočný úväzok, prípadne v pozíciách, o ktoré neprišli, ekonomicky sa ich situácia významne nezhoršila. Zároveň získali pozitívny efekt v podobe dlhšieho a zdravšieho života.

V mladších skupinách s nižšou mortalitou prevažujú, samozrejme, negatívne ekonomické efekty. Ale aj pri nich možno hovoriť o určitej kompenzácii. V prípade modelového človeka vo veku 55 rokov znamená zníženie úmrtnosti redukciu celkových nákladov recesie o štvrtinu.

Štúdia mení pohľad na vplyvy recesie nielen z pohľadu veku, ale aj vzdelania. Zatiaľ čo ekonomické náklady zasahujú predovšetkým menej vzdelaných – so stredným a nižším vzdelaním –, benefity zníženej úmrtnosti sa koncentrujú výlučne v tejto skupine. Celkové negatívne dosahy recesie na menej vzdelaných sú preto výrazne nižšie, než sa predpokladalo.

Pre politiku to nemusí byť dobre

Hoci tieto zistenia vyznievajú pozitívne, môžu vzbudzovať aj isté obavy. Recesia negatívne zasahuje predovšetkým pracujúcich ľudí stredného veku, zatiaľ čo tí starší si vďaka nej polepšia. Ochota niesť náklady na odvrátenie recesie teda s vekom výrazne klesá.

Môže to byť problém v situácii, keď rastie podiel starších voličov. Ako vo svojom komentári pre Bloomberg upozornil americký profesor ekonómie Tyler Cowen, vzhľadom na vyššiu mieru volebnej účasti starších generácií a starnúcu populáciu, nemusí byť politický systém schopný presadiť opatrenia na odvrátenie ďalšej recesie.

S preferovaním starších voličských skupín v (hospodárskej) politike máme skúsenosti aj v európskych štátoch, či už išlo o reakciu na pandémiu čínskeho vírusu alebo nedávne obdobie vysokej inflácie. Dobré správy tak napokon môžu byť dobré len pre niektorých.