Stredná Európa: Niečo začína alebo niečo končí?

V reakcii na krízu vo vzťahoch V4 štartujeme novú rubriku, kde budú prispievať novinári z vyšehradských krajín. Štartujeme textom Daniela Demeho, ktorý je rodákom zo Slovenska a šéfredaktorom portálu Hungary Today a Ungarn Heute.

So slovenskými a českými kolegami zo Štandardu, Echa a maďarského Hungary Today/Ungarn Heute sme sa rozhodli, že v našich médiách začneme rubriku, kde budú prispievať autori zo strednej Európy. Tento článok je úvodným maďarským príspevkom do tejto série. Skôr, než však začneme analyzovať spoločné, aktuálne problémy nášho regiónu, dovoľte mi, aby som sa s vami podelil o niekoľko myšlienok o tom, čo ja ako Maďar považujem za strednú Európu.

Stredná Európa je historické a osudové spoločenstvo, ktoré síce existovalo po stáročia, do povedomia sa však prebudilo až po prvej svetovej vojne. Nevytvorila sa so zrodom národov, dokonca ani s túžbou národov po sebaurčení, ale s vytvorením novej politickej mapy po Versaillskom mieri. Ako identita sa zrodila v dôsledku rozpadu Rakúsko-Uhorska a vzniku nových, dovtedy nepoznaných štátnych hraníc: na jednej strane ako dôsledok obáv, dokonca strachu z krehkosti nového pomierového usporiadania, a tiež z intelektuálneho a politického boja o zabezpečenie jej integrity. Na druhej strane, a to platí najmä pre nás Maďarov, je to pocit života s fantómovými bolesťami, ktoré sa stali súčasťou našej národnej identity. Bolesťami, ktoré vznikli oddelením historických území. V tomto nikdy sa nekončiacom zápase proti vonkajším hrozbám, ale aj pre neustále geopolitické umiestňovanie sa medzi našimi staronovými susedmi, nikdy sa nekončiace hľadanie suverenity a národnej identity, ale aj argumenty o spoločnej príslušnosti, vytvorili akúsi stredoeurópsku identitu.

Nikto to takto neplánoval, nikto sa o strednú Európu neusiloval, takéto historické a kultúrne spoločenstvo ani nemohlo vzniknúť vedome. Historické okolnosti jednoducho spôsobili, že sa to „nemohlo nestat”.