Prvá slovenská štúdia: očkovanie proti covidu nespôsobilo nárast kardiovaskulárnych ochorení

UNB 1 Školiaci lekári sa pod vedením MUDr. Sedliaka zoznamujú s chirurgickou technikou, ktorá umožňuje zrealizovať pomerne veľký operačný výkon z malých rezov, pričom sa šetrí potrebný svalový aparát driekovej chrbtice. Foto: UNB/FB

Očkovanie proti ochoreniu COVID-19 nesprevádzalo zvýšené riziko následnej diagnózy kardiovaskulárneho ochorenia, naznačujú výsledky štúdie, ktoré publikoval Inštitút zdravotných analýz.

Analytici v úvode štúdie spomínajú, že s proticovidovými vakcínami sa spája viacero nežiaducich účinkov vrátane vyššieho výskytu kardiovaskulárnych ochorení. Zo slovenských dát vyplýva, že u nás sa tento negatívny jav nepotvrdil.

Nežiaduce účinky má aj prekonanie ochorenia, laik to ťažko odlíši

Analytici v úvode priznávajú, že najmä mRNA vakcíny proti covidu, ktorými sa najčastejšie očkuje, vyvinuli a otestovali rýchlejšie než je zvykom. Kritici preto spochybňovali bezpečnosť liekoviek – často oprávnene.

Štúdia publikovaná v časopise New England Journal of Medicine potvrdila napríklad zvýšené riziko zápalu srdcového svalu. Iné štúdie zasa preukázali zvýšené riziko vzniku krvných zrazenín po použití adenovírusových vakcín (AstraZeneca). Preto ich postupne stiahli z trhu viaceré európske štáty vrátane Slovenska.

Naši analytici zdôrazňujú, že v oboch súvislostiach bol výskyt nežiaducich účinkov raritný – v desiatkach prípadov na stotisíc ľudí.

Dodávajú, že aj covid, respektíve následný postcovidový syndróm majú za následok rôzne zdravotné komplikácie vrátane kardiovaskulárnych ochorení. U prekonavších sa zistilo aj zvýšené riziko mozgovej porážky, pľúcnej embólie a infarktu myokardu.

„U laika bez dostatočných znalostí publikovanej vedeckej literatúry preto môže pohľad na agregátne štatistiky o vývoji počtu novodiagnostikovaných pacientov s kardiovaskulárnymi ochoreniami vyvolávať dojem, že potenciálny nárast takýchto pacientov môže byť spojený práve s očkovaním na covid,“ tvrdia analytici.

Aká môže byť príčina ochorení novodiagnostikovaných ľudí

Zo zistení Inštitútu zdravotných analýz vyplýva, že v rokoch 2021 a 2022 výrazne vzrástol počet nových diagnóz na hypertenzné a ischemické ochorenia.

Zároveň na grafe vidieť, že v prvom roku pandémie (2020) sa výrazne prepadol trend novozachytených chorôb. Súvisí to aj s tým, že vo väčšine nemocníc sa poskytovala len urgentná zdravotná starostlivosť a ľudia nenavštevovali ani ambulancie, lebo sa buď báli nákazy, alebo lekári neordinovali.

„Nie je teda úplne vylúčené, že nárast v rokoch 2021 až 2022 je skôr následok dobiehania z roku 2020. V každom, prípade, agregátne štatistiky nie sú dostačujúce na robenie kauzálnych záverov, keďže neobsahujú množstvo potrebných informácií o charakteristikách pacientov,“ konštatuje sa v publikácii.

Počet novodiagnostikovaných pacientov na vybrané ochorenia. Foto: IZA

Vzorku zo štúdie tvoria pacienti z databázy Národného centra zdravotníckych informácií (NCZI). Prostredníctvom týchto údajov možno identifikovať presný dátum podania vakcíny proti covidu, diagnózu srdcovo-cievneho ochorenia a aj diagnózu covid.

Na základe dátumu, keď jednotlivé javy nastali, berú analytici do úvahy ich súslednosť a vedia zistiť, či očkovanie, respektíve diagnóza covidu a dĺžka ich trvania predchádzali diagnóze srdcovo-cievneho ochorenia a či sa toto riziko líšilo medzi zaočkovanými a nezaočkovanými jednotlivcami.

Do štúdie vybrali ľudí, ktorých v troch predchádzajúcich rokoch do 1. marca 2020 neevidovali ako pacientov s kardiovaskulárnym ochorením. To znamená, že od marca 2017 do zavlečenia pandémie na naše územie nemali takéto choroby.

Následne spomedzi nich náhodne vybrali päť percent jednotlivcov, ktorí sa zaočkovali vakcínou proti covidu. Potom vybrali čo najpodobnejšiu skupinu nezaočkovaných.

V oboch skupinách porovnali riziko diagnózy srdcovo-cievneho ochorenia.

Deskriptívne štatistiky. Foto: IZA

Riziko zvyšuje ochorenie na covid, a nie očkovanie

Výsledky potvrdili, že očkovanie proti covidu nie je spojené so zvýšeným rizikom diagnózy na srdcovo-cievne ochorenie. Ale prekonanie covidu zvyšuje riziko takejto diagnózy o takmer 39 percent.

Očkovanie proti covidu znižuje toto riziko o takmer 17 percent. „Akékoľvek obavy spojené s negatívnymi dosahmi očkovania a vzniku kardiovaskulárneho ochorenia sa preto javia ako značne neopodstatnené,“ hodnotia analytici.

Súbežný efekt, keď aj očkovanie aj prekonané ochorenie COVID-19 vplývali na vznik srdcovo-cievneho ochorenia, nie je štatisticky významný.

Analytici ďalej zistili, že očkovanie znižuje riziko diagnostikovania covidu o takmer 23 percent, čo podľa ich slov potvrdzuje efektivitu vakcín preukázanú aj v iných štúdiách.


Ďalšie články