Zastavenie rastu na finančnej úrovni následne dáva do pohybu veľké množstvo ďalších ukazovateľov, ktoré sa menia v neprospech budúcnosti európskeho trhu. Starý kontinent stráca konkurencieschopnosť v porovnaní so Spojenými štátmi americkými. Môžu za to aj rastúce ceny energií.
Na neúnosnú situáciu so zelenými reguláciami spôsobujúcimi vysoké ceny energií upozorňujú aj nemecké priemyselné zväzy. Aj preto je v poslednom období viditeľný odklon od doterajšieho jednoznačného smerovania zelenej politiky takmer naprieč celým nemeckým politickým spektrom.
Problémy koncernu BASF
Napríklad zisky chemického giganta BASF, ktorý tvorí neoddeliteľnú súčasť nemeckého hospodárstva už 150 rokov, ani zďaleka nedosahujú očakávania. Pred rokom preto musel zatvoriť závod na výrobu hnojív v Ludwigshafene a prepustiť 2 600 ľudí.
"Čoraz viac nás znepokojuje náš domáci trh," uviedol výkonný riaditeľ spoločnosti Martin Brudermüller v apríli minulého roka. BASF prišla o 130 miliónov eur a kľúčovú desaťmiliardovú investíciu nakoniec zrealizuje v Číne.
Zlý mix regulácií a drahej energie
„Priveľa regulácií, ktoré si Európa nastavila, zvyšuje firmám náklady a vedie k tomu, že niektoré procesy sú ekonomicky neuskutočniteľné a nerentabilné. Typickým príkladom je ťažká chemická výroba. Na jednej strane tam existujú limity a regulácie, ktoré sa sprísňujú dlhodobo, už tie mali za efekt zvýšenie nákladov," komentuje pre Echo 24 hlavný ekonóm J&T Petr Sklenář.
Druhou vecou je podľa neho existencia emisných kvót, ktorá je európskym špecifikom. Obrovskú úlohu zohráva hlavne to, že nebudeme mať lacné zdroje energie, pretože sme si ich ako Európa zakázali a už ich nijako nerozvíjali. Posledných pätnásť rokov sa v Európe už do ničoho okrem obnoviteľných zdrojov neinvestovalo.
"To znamená, že potom máme množstvo obmedzení a k tomu navyše drahej energie, čo je naozaj zlý mix,“ prízvukuje Sklenář.
Blížia sa voľby do europarlamentu
S iniciatívou na reformovanie a obmedzenie regulácií prišlo Francúzsko s Nemeckom kvôli tomu, že ide o štáty s veľkým vplyvom v rámci EÚ. "A navyše nesmieme zabúdať, že sa blížia voľby do Európskeho parlamentu. Keď sa niečo má meniť, tak teraz je správny čas,“ hovorí Sklenář.
„Posledných desať pätnásť rokov sa Európa tvárila, že mnoho jej priorít súvisiacich s klimatickou politikou nemá žiadne náklady. Hovorili sme, že záchrana planéty je priorita, a nebude to nič stáť. Čo je nezmysel, ak by sme teda nepočítali s tým, že ekonomický rast sa zastaví,“ tvrdí.
Celá Európa má podľa jeho slov ceny energií oveľa vyššie ako Spojené štáty, čo vedie k tomu, že sa proti nim stáva oveľa menej konkurencieschopná. Aj pre zahraničné investície sa teda Európa stáva nevýhodným prostredím a investori ich smerujú radšej práve do amerického prostredia.
„To, že investície z Európy odchádzajú, sa deje už dlho. Bolo to ale zdôvodňované nižšími ekologickými štandardmi alebo lacnejšou pracovnou silou napríklad v juhovýchodnej Ázii. V prípade Spojených štátov ale nižšími nákladmi na pracovnú silu argumentovať nemožno. Lenže energie sú tam oveľa lacnejšie a investorské prostredie celkovo prívetivejšie,“ dodáva Sklenář.
(min, echo 24)
