Problém Bidenovho veku
Joseph Biden je už teraz ten najstarší prezident, akého kedy Amerika mala. A chce byť v úrade ďalšie štyri roky. Objavujú sa pritom ďalšie a ďalšie dôkazy toho, že mu pamäť a vôbec myseľ, už kulantne povedané, nemusia slúžiť tak dobre ako predtým (v posledných dňoch hovoril o Macronovi ako o Mitterrandovi a o Kohlovi namiesto Merkelovej).
Jeho vek vníma ako problém veľká časť z tých, ktorí sú rozhodnutí Bidena voliť. Prezident v kampani dáva veľmi málo rozhovorov, hoci by sa ako momentálne prehrávajúci kandidát mal snažiť oveľa viac.
Ako keby sa tu ponúkalo veľmi jednoduché riešenie. Demokrati by svojho kandidáti mali na poslednú chvíľu vymeniť. Vyšli by tak v ústrety prianiu väčšiny voličov, otázka Bidenovej spôsobilosti by zmizla, a naopak, by bolo možné zdôrazňovať zmätky a vek sedemdesiatsedemročného Trumpa.
Koncentrácia na výber viceprezidenta
V posledných dňoch sa o takejto možnosti začína otvorene písať, komentáre na túto tému publikovali napríklad dvaja vplyvní autori blízki Demokratickej strane Ezra Klein a Jonathan Chait. Klein vyzýva ľudí, ktorých prezident počúva, nech Bidena presvedčia, aby odstúpil. Kandidát by sa potom mohol vybrať rovnakým spôsobom, ako sa to robilo do roku 1968, teda nie v primárkach, ale na demokratickej konvencii, čo je niečo na spôsob zjazdu. Lenže aj keby sa tak stalo (a to je veľmi veľké keby), nič by nezaručovalo, že by z konvencie vzišiel atraktívnejší kandidát ako súčasná hlava štátu.
V Demokratickej strane existuje vplyvné aktivistické krídlo, ktoré presadzuje politikov, ktorí bežných voličov spoľahlivo odpudzujú. A navyše, kandidát, ktorý to s úmyslom bojovať o prezidentský úrad myslí skutočne vážne, by si iste rozmyslel, či do toho boja vyraziť práve teraz, pretože by v ňom mal nemalý hendikep.
Demokratickí stratégovia tak môžu nejaké nádeje upínať skôr k osobe budúceho kandidáta na viceprezidenta alebo viceprezidentku, človeka, ktorý by v prípade Bidenovho zvolenia bol v zálohe. Súčasná viceprezidentka Kamala Harrisová je však medzi voličmi dosť nepopulárna, musel by sa nájsť niekto nový, navyše niekto, kto by spĺňal požiadavky na zastúpenie menšín.
Aby demokrati mohli na perspektívu hroziacej prehry nejako zmysluplne reagovať, museli by byť vnútorne konsolidovanou stranou, ktorá v sebe dokáže nájsť vôľu k neštandardným krokom. Rozhodne tak v súčasnosti nepôsobia.
Je preto pravdepodobné, že na úvahy o nejakej zmene je už neskoro, a tohtoročné voľby tak budú ďalej smerovať k tomu, aby sa stali prehliadkou amerického úpadku.
Text pôvodne publikovali na webe Echo24. Vychádza so súhlasom redakcie.